Šiesty (ne)zmysel

Obsah CFT 2/2002

1. marca 2003 som navštívila bratislavské kolo Porty. Ako ste už na našej stránke možno zaregistrovali, tak na tomto festivale sa taktiež nachádzali aj organizátori iných festivalov, aby si našli tú svoju vyvolenú... a aby ste si nemysleli, že som škrob, tak vám dám nahliadnuť na čosi z môjho Denníčka. Takto to tam celé prebiehalo...Začiatok o 13:00 usadil porotu do svojich kresiel (stoličiek).

Prvý augustový víkend patril v Lipt. Hrádku country, folku, inej skvelej muzike a podobným príjemným záležitostiam.

Sobotné popoludnie sa začalo idylicky.

Je 10.apríla večer, leje a poriadne mi natieklo do topánky... že by som sa išla niekam schovať? Prvé útočisko mi naskytlo Univerzitné Pastoračné Centrum v Bratislave, kde sa konal zaujímavý trojkoncert. Ako prvý prišiel na pódium mladý pesničkár Marek Šárkozi ktorý si po prvý krát vyskúšal slasť koncertného pódia. Rozprával čosi o tréme, ale keď si porovnám mňa po prvý krát na pódiu a jeho, tak klamal :o) ... bolo z neho cítiť to, čo u ostrieľaných hudobníkov ťažko nájdeme a to veľká úcta k tomu, že si tam môže zahrať, z textov obrovská láska k prírode, priateľom, ohňu. Jednoducho obrovské chcenie dostať zo seba von to, čo cíti k našej milovanej matičke prírode. Ďalej sa mi páčili jeho "folkové melódie" so vsunutím trampských textov, s folkovým nádychom. Jednoducho, neboli to texty ani čisto trampské, ani čisto folkové (hoci je ťažko definovateľné, čo je to folkový text...) a tieto 2 témy spolu príjemne korešpondovali. Samozrejme, kde-tu sa ukázala aj dajaká malá chybička, ale to sa stane aj ťažkému profesionálovi. Ešte keď si Marek nacvičí listovanie v textoch piesní, bude to paráda ;o) Takže výsledný dojem z jeho prejavu bol veľmi príjemný.

LADIES – lopúchové listy a toaletný mach sú v šatni. Udržujte čistotu. Ďakujeme.
(dámske WC, KS Vajnorská)
Slečna to vravela celý čas: „Neboj sa, nezačnú presne.“ Neznajúc folkové reálie odhadla vývoj pomerne presne – v číselnom vyjadrení plus osemdesiattri minút. Čo sa týka priestorových súradníc, vyšlo to organizátorom nepomerne lepšie. Dej sa skutočne odohrával v avizovanom priestore a nezasahoval do bežného tepu Vajnorskej ulice (ha-ha).

Novým príspevkom sa nebránime a keďže pluralita názorov má byť devízou každého magazínu, poskytujeme druhú recenziu na debutový album bratislavskej skupiny Šiesty (ne)zmysel. Autorom je Maroš M. Bančej. Príspevok zámerne uvádzame neupravený...To, že som pred rokom objavil Lýdiu Potočkovú a Šiesty (ne)zmysel, malo na svedomí niekoľko zákonitých (ne)náhod.

Uz samotná skutočnosť, že slečny Lýdia Potočková, Karolína Komarová a Kamila Trávničková neposedávajú po zafajčených kaviarňach, neintrigujú a nekupčia má intuitívny význam.

26. januára sa v bratislavskom country klube U Ema odohral krst staronového, debutového albumu dievčenskej skupiny Šiesty (ne)zmysel. Miesto trochu od ruky a mierne neútulné, dobré pocity z kamarátskej partie ale búrali všetky predsudky.Celá akcia – krst CD Šiesty (ne)zmysel a koncert spriatelených kapiel - sa mala začať o piatej poobede. Ale nadšenie, že som na nejakú akciu konečne neprišiel neskoro, dokonca trochu skorej, sa nekonalo, pretože pri mojom vstupe do miestnosti tam takmer nikto nesedel. Objednal som si pivo a čakal. Asi o polhodinu sa začali schádzať ľudia a kapely, o necelú hodinu na to sa už hralo.