Blogy

Dáva sa na známosť, že dňa 17.8. 2013 sa v Čachticiach uskutočnila BÁTHORYČKINA KVAPKA KRVI – druhý ročník. Niekoľko tisíc kvapiek krvi odovzdalo skoro 200-sto "obetí". Prvý ročník sa uskutočnil pred rokom a nakoľko dopadol mimoriadne dobre, naštartoval každoročné pokračovanie. Zúčastnení nešetrili chválami na adresu organizátorov - Občianskeho združenia Spolku čachtického ringu.

Aj ja som chcel mat klip.
Taký, ktorý by obrazom vysvetlil to, čo môj šušľavý jazyk zakóduje...

Či si tramp či folkáč, na známosť sa dáva...
Zdravím priatelia. Rád by som sa vám predstavil a ukázal že existujem, že robím...a čo vlastne robím. Možno to vyzerá trošku narcisticky písať článok o samom sebe. Nuž, kažodpádne je to možnosť ako sa prezentovať. Začal by som tým, že sa volám Mário Drgoňa a študujem na konzervatóriu v Nitre herectvo. Už šesť alebo sedem rokov hrám na gitaru (Mám osemnásť rokov) a štyri roky som hrával tvrdšiu muziku, od čoho som upustil.

Na Vianoce to bude presne 20 rokov, čo hrám na gitare. A neviem to. 20 rokov, čo spievam. A neviem to. Za tie roky sa objavili obdobia, keď som si myslel že to viem, aj obdobia, keď som myslel, že to neviem vôbec.
Ale zistil som, že nie je vôbec podstatné, či to viem alebo neviem.
Podstatné je, či hudba vo mne je, alebo nie je. Veľmi dlhú dobu nebola. Naposledy som ju v sebe vnímal, keď som hrával v nemenovanej pop/rockovej kapele.

Ak sa dá zaľúbiť druhýkrat do tej istej, tak mne sa to stalo. A hoci mi má čo odpúšťať, zdá sa, že ma pomaly púšťa zase k sebe. 12 rokov som o ňu nezavadil, len sem-tam si spomenul, že dakedy bola. Bola jedinečná, veselá, ale častokrát veľmi smutná. Tie radosti a smútky sme zdieľali spolu... No potom sme sa rozišli bez toho, aby sme sa spolu rozlúčili. Nejako sme uverili, že si nechýbame a že sa nepotrebujeme...
Ostarol som o dosť kíl, no ona ostala svieža, krásna, bez šedín... Stále štíhla ako v prvý deň, keď som ju stretol. Snažím sa ju získať späť a zdá sa, že mi dáva šancu.

Juj, bolo že to radosti, keď sa nám Radiar zveril vezúc nás na (Myjavské) Folkové vítanie leta v Krčme na konci sveta s tou novinou, že na Lodenici v Piešťanoch sa po ročnej odmĺke znova obnovuje Folková scéna, a on sa jej ujíma, ako „tato predstavený“. Nuž pomyslel som si juchuchúúú...a aj dosť veru nahlas, holt folker (hoc i plachý, ako je Had) sa nie vždy dokáže udržať s prejavením radosti. Ha-ha...

FestDobréBohunice zviditeľňuje Slovensko.

Už teraz sa tešíme na FestDobréBohunice 2012. Bude to 10-ty jubilejný ročník a už teraz vrabce na strechách čvirikajú, že hlavný organizátor, Ivan Cali Podolský bude programom šokovať v tom najlepšom slova zmysle. To boli posledné vety článku EURONICS Fest Dobré Bohunice 2011 cez TISÍC OČÍ, v ktorom som opísala rodinnú atmosféru  a hviezdny program na minuloročnom festivale.

V ostatnom období som mala viackrát tú česť stretnúť sa s Honzom Žambochom z kapely Žamboši na rôznych miestach v Čechám, na Morave, Sliezku i Slovensku a vždy to boli stretnutia veľmi príjemné.

Nedávno som dostal otázku, ako by mal vyzerať večierok, na ktorý by bolo vhodné pozvať hrať folkovú kapelu. Položila mi ju kamarátka, majsterka v usporadúvaní tématických večierkov, na ktrorých dokáže vtiahnuť účastníkov do atmosféra a deja.

Pod pojem „folk“ zahŕňam muziku, ktorá nie je presne vymedziteľná, ale sám pre seba si ju charakterizujem takto: Pesničky, ktoré obvykle píšu a hrajú amatéri. Vymysleli a začali ich hrať niekde pri vode či pri ohni, doma v obývačke, či v klube alebo krčme a to na nástroji, ktorý bol poruke – obvykle gitara. Folk je preto postavený na akustických nástrojoch. Obsah pesničiek je takisto amatérsky – občas priamočiary, inokedy kostrbatý, romantický, humorný, kadejaký. Vždy má však čosi spoločné so životom muzikanta a napokon aj so životom tých, čo ho počúvajú. Vo folkových pesničkách sa nachádzam. Od folklóru sa folk líši tým, že jeho autori sú obvykle známi, hoci sám hrám viacero folkových pesničiek, o ktorých netuším kto ich napísal.