Zahrada 3.-6. júla 2002

Je štvrtok ráno a ja - Jana Kúdelová a Peter Lachký čakáme na služby Slovenskej strely. ...ibaže sa neviem zbaviť pocitu, že som na niečo zabudla... Hej, jasné, slnko. Beriem slnko na vodítko, ešte mu dám náhubok a je všetko OK. Blížime sa k nezmyselnej štátnej hranici Československa a ja som zo strachu pred dobrým ujom s palicou slniečko schovala do batohu. Celú cestu pršalo, až dokým som ho na stanici v Náměšti na Hané nevysypala z batohu von... ani som netušila, že je to s počasím také jednoduché...S Petiarom sme vybavili formality a šupito presto rovno na hudobné podujatia. Hudobných scén bolo 5 (amfiteáter, kaplička, zámok, radnica, kostol). Nie som "Všadebol", tak sa vám pokúsim priblížiť scény a akcie, na ktorých som sa v danej chvíli nachádzala. Presne tak, ako v minulom ročníku festivalu Zahrada, aj tento rok začínala naša púť na pesničkárskej scéne "Zámok".

ŠTVRTOK:
Hneď po vstupe do koncertnej miestnosti som si všimla, že steny sú oproti minulému roku až príliš upravené. Tie vycerené tehly mali svoje čaro :o).
Ako prví na pódium nastúpili: Jeroným Lešner, Žofie Kabelková a Ivoš Cicvárek... obivšetci v skupinovom prevedení. Sú to mená tak známe, že predstavovať ich by bolo nosením vody do potoka. Ale musím sa priznať, že som bola trošku sklamaná. Som zvyknutá, že na scéne začínajú pesničkári - jednotlivci a ku koncu nastupujú pesničkári so skupinami. No tu to bolo presne naopak. Celý ten groupenband bol hneď na začiatku a ja som mala tú smolu, že hneď ako jednotlivec som po nich nastupovala ja. Mne osobne sa hralo hrozne a myslím, že si to aj počúvajúci mali možnosť všimnúť. Ale aspoň som otvorila cestu ostatným pesničkárom a tí už taký problém nemali.
Šárku Burešovú máte možnosť poznať z vystupovania spolu vo dvojici s pesničkárom Janom Matějom Rakom, ale tento krát sa Matěj nemohol dostaviť a Šárka zostala sama ako prst. Hoci z toho bola trochu vedľa, na jej šarme to ani kúsok neubralo a zaspievala nám veľmi pekné piesne. Peter Lachký predviedol klasicky veselé vystúpenie a kde-tu zaznela aj nová pieseň. Publiku sa jeho vystúpenie páčilo a len tak pre nič za nič ho z pódia nepustili.

Po petiarovom vystúpení sme išli doplniť zásoby, no na amfiteátri meškala skupina Modrý houpačky a ja s Petiarom sme boli vytiahnutí narýchlo na pódium. Obom nám úspešne robil gitarový doprovod Luboš Machek zo skupiny Blueshell. Všetko prebehlo tak rýchlo, že som sa ani nestihla vystresovať ;o)
Na večernom programe na hlavnej amfiteátrovej scéne nám skupina Pětník dokázala, že stále vie, akým spôsobom sa dajú využiť hlasivky a počúvanie to bolo veruže príjemné. Robert Křesťan a MalinaBand sa klasicky na pódiu vybúrili a najviac sa mi páčila hra slovenského huslistu "Stana Palúcha". Ten má podľa môjho názoru v husliach zabudovaný CD prehrávač. Normálne vyvinutý človek takto hrať nedokáže...
Martina Trchová a Žofie Kabelková sú kamarátky a aj ich prejav je trošku podobný, no zároveň cítiť, že Martina sa uberá svojou cestou. Vycibrené hlasivky, premyslene naaranžované piesne a myslím, že Žofke rastie príjemná konkurencia... a tak to má byť.
Od Jeronýma Lešnera ma napriek tomu, že má aj nové piesne, najviac potešila jeho staršia pieseň "Rozbíjení džbánů", ktorú mám veľmi rada.
Najväčší zážitok zo dňa bola pre mňa skupina Jablkoň, pri ktorej sa človek totálne odviaže a tešila som sa s nimi "na tetu, na husu..."
Pána Hutku tiež netreba zvlášť predstavovať, je to na českej folkovej scéne dávno pojem a mal si tu konečne po rokoch po prvý krát zaspievať svoju pieseň "Náměšť". Túto pieseň zložil pred 30 rokmi kvôli festivalu v Náměšti na Hané, ktorý bol vtedy zrušený. Zvláštne, že Hutka sa dostal do Náměšti až po toľkých rokoch.

PIATOK:
V piatočné ráno ma nohičky viedli na scénu "Radnica". Tu som naďabila na skupinu Jen tak tak z Jindřichovho Hradce. Mala som ich možnosť počuť už v minulom roku, priamo v Hradci a dovolím si poznamenať, že táto "školská" kapela vymenila speváčku a myslím že úspešne. Tá predošlá bola taktiež dobrá, no nová za ňou v ničom nezaostáva a myslím, že keď si ucelí hlasový prejav (bolo cítiť, že sa hlasom trošku namáha), tak to bude vážna speváčska konkurencia na hudobnej scéne.
Peter Lachký nás v teplom počasí osviežil príjemnou veselou tvorbou a zazneli aj nové piesne. Petiar je súhrnom jednoduchého hlasu, jemne zložitejšej hry na gitare a harmonickými piesňami humorno-poetického charakteru.
Skupinu Nový Rovnák taktiež nie je treba slovenskému poslucháčovi predstavovať, snáď spomeniem len toľko, že sa s nimi na pódiu zjavila Kaja zo skupiny „6.(ne)zmysel“, čo s citom podčiarklo atmosféru piesní tejto skupiny. Hoci sa mi stáva, že po skončení piesne, neviem o čom vlastne tá-ktorá pieseň bola, je to príjemne melodická skupina, vhodná aj na vytancovanie sa.
Veľmi veľkým prekvapením bola pre mňa taktiež slovenská skupina Hrdza. Počula som už o nich veľké chvály, ale až dnes sa mi ich konečne podarilo upočuť a neľutujem. Je to skupina s ľudovým podtónom a svojským hudobným prevedením. Speváčka s farbou hlasu, ktorú máte možnosť počuť taktiež v speve skupiny Benedikta. Prejav je iný, no farba veľmi podobná. Hrdza je pre mňa takým pohladením na dušičke, lebo konečne vidím aj na Slovensku zaujímavé prevedenie ľudovej tvorby do iného podštýlu. A ako som už v minulom roku spomínala, je veľa „ľudových folkových“ skupín, no máloktorá nepôsobí gýčovo. A Hrdza si ma dokonale získala. Len tak ďalej...

Ako ináč, aj teraz som navštívila trampskú scénu na Zámku. Keď som prišla, tak skupina Tempo di vlak už frčala v plnom prúde a kto ich nepozná, nech vie, že je to klasicky trampská skupina za spolupoužitia dvoch ingrediencií ženského pohlavia, s vyspievanými hlasmi.
Ako ináč, aj teraz si "Šaolín" vymyslel na skupiny kulehu a tento rok vždy pred vystúpením skupiny vypýtal od poslucháčov 5 rôzne žánrových slov (noha, terminátor, záhrada...) a skupina mala cca 15 minút na to, aby z daných slov vytvorila trampskú báseň, v lepšom prípade pieseň.
Kto má rád trampskú hudbu, už iste počul o skupine Falešná karta, ktorá je rok od roku lepšia a lepšia, napriek tomu, že si každoročne myslím, že už lepšia byť nemôže. Vyspievanie a rozloženie hlasov na výbornú, piesne veľmi príjemné, pohodové a zaujímavé. Ale nie je sa čomu diviť, každý víkend sú v horách, majú na nácvik času až až... ale aj tak závidím ;o) Ich bassman sa rozhodol ísť si sám na Portu zapesničkáriť, tak ho úspešne nahradil člen skupiny Tempo di vlak.

Pri radnici som stihla až jednu pieseň od skupiny Jarret a aj som si ju potajomky zaspievala.

Na hlavnej scéne sa o 19:00 hodine začínal večerný program, skupinou Pexeso. Veľa z jej vystúpenia som nemala, lebo vtedy som si už ladila gitaru a vyberala piesne, teda ako som už napovedala, po nich som hrala ja - Jana Kúdelová. Počúvajúcich bolo trošku aj "dosť", no na moje počudovanie som bola absolútne bez trémy a spievalo sa mi veľmi dobre. O kvalite vystúpenia by mal skôr hovoriť niekto z druhej strany, no z môjho pohľadu to šlo von celkom dobre a aj ľudia sa tvárili, že sa im to páči... možno tam sedeli samí dobrí herci :D
Rómska skupina Terne čhave je iskra na folkovom poli, má to šťavu, nápad, temperament, hudbu v krvi, skrátka VŠETKO. O tom sa nedá hovoriť, to sa musí počuť.
Duo Sestry Steinovy sa nezúčastnilo, lebo jedna zo sestier pasovala za "maminu". Veľmi som sa na ne tešila, ale čo už, toto bolo určite prednejšie :o)
Pavel Dobeš nás zahrnul svojim moravským folkloristickým prízvukom a skupina Happy to Meet sa postarala o slušný "nářez".
S Poupatami som strávila už zopár vystúpení, takže som si s nimi už vedela aj na pár slov v ich textoch spomenúť... príjemné vystúpenie.
Miki Ryvola a Nezmaři sú spojením pre mňa najváženejšej trampskej hudobnej osobnosti a starej vyspievanej a kvalitnej skupiny. Hrali sa staré piesne, teda publikum si prišlo na svoje a spievalo sa a spievalo. Som rada, že som to mohla v tomto celkovom zložení počuť.
Skupina Fleret a Jarmila Šuláková je pre mňa údivom, lebo pani Jarmila je vo veku mojej starej mamy a neviem si predstaviť, že by moja stará mama toľko behala po vystúpeniach a ešte tak skvelo spievala. Klobúk dole, moja úcta, pani Jarka.
Známu kapelu s názvom Hradišťan už poznajú myslím všetci, už len z ich reklamy "voda má, voda máááá"... Predviedli nám kvalitné, svojsky ľudové vystúpenie a spomínaná pieseň mi vŕŕtala hlavou ešte minimálne hodinu.

Potom som zamierila na krčmovú scéničku za skupinami Falešná karta a Tempo di vlak, kde sa hrali piesne, ktoré som roky nepočula, alebo som ich práve spoznávala. Mňa od nich vytrhla kyvadlová doprava, ale podľa mojich vedomostí tam hrali cca do 5:00 ráno... to ja už som snívala o sobote.

SOBOTA:
Hneď ráno som sa zúčastnila počúvania na scéne "Kaplička", kde som už z diaľky počula skupinu Lavina. Skupina svojim štýlom prípomínala mládí nevybouřené a taktiež sa mohla usvedčiť, že folkové publikum je maximálne prípustné, lebo napriek tomu, že to bola totálne nefolková záležitosť, boli prijatí celkom slušne.
Neboysa je skupina s folkloristickým zameraním, viacmenej lepšej kvality a ich vystúpenie mi padlo v danej chvíli celkom vhod, hoci mi tam čosi chýbalo.
Nasledovala skupina vybraná z výberových kôl Strunobrania, skupina Turkovci, ktorá pôsobila trošku nezohrane, čo nie je veľká vada, keď zoberiem na vedomie že sú spolu cca jeden rok. No ich skupina v porovnaní s ostatnými skupinami pôsobila trošku nevyvážene a taktiež som mala pocit, akoby sa ešte báli pohnúť, poriadne zaspievať... ale v začiatkoch myslím že nikto nebol lepší. V textoch sa objavovala téma "láska a príroda" a zjavne tu chýbalo niečo iné. Chcelo by to niečím oživiť... uvidíme, alebo lepšie povedané, upočujeme za nejaký ten rôčik, čo sa z nich vykľuje.
Štýl skupiny TAH neviem popísať, no za prítomnosti akordeónu zostával vo mne pocit atmosféry hrania zo starého rádia. Príjemná speváčka a basswoman v jednej osobe je veľkým plusom pre túto kapelu. Zoskupenie si so sebou priviezlo aj svoj fanklub.
Slovenská skupina Lekra ma trošku naštvala, schválne som si nechala ujsť ich piatočné vystúpenie s tým, že si ich vypočujem tu dnes. Ale dozvedela som sa, že Lekra predčasne odišla brázdiť slovenské lúky a háje. Bodaj by im za tento hriech dal pán boh až štvrté miesto v hlasovaní :o)

Na Zámku už cupitala na scénu Eva Henychová a veľkú väčšinu jej tvorby som už poznala a z nových piesní som usúdila, že je výrazovo a štýlovo stále rovnaká, ako pred pár rokmi.
Bluesové zoskupenie Blueshell, alebo Modromušle strašněsmutná, je ako už z názvu môžete uhádnuť, bluesového zamerania. Kvalitní hudobníci nie sú v tejto skupine výnimkou a dosť mi tu chýbal saxafonista Dan, ktorý je pre ich tvorbu akýmsi korením. No napriek tomu to bolo vystúpenie príjemné... aj mi dovolili, aby som im jednu pieseň hlasovo doplnila. Nabudúce si to rozmyslia.
Po tejto formácii príjemne padla skupina Acoustic Impact, ktorá je odnožou skupiny "Telegraf", čiže je jasné že sa tu nachádzali veľmi kvalitní hudobníci. Ak muzikant spojí svoj talent a temperament, nikdy z toho nemôže vzniknúť nič zlé, priam naopak. Pri počúvaní tejto skupiny som zo závisti vyhladla, tak po ich koncerte som vyhľadala reštauračné zariadenie.

Až ku stolu som počula vystúpenie ďalšej slovenskej skupiny Jej družina na scéne "Kaplička". Je to trošku ináč poňatá skupina, ako ostatné folkovo-ľudové. Štýlovo je to čistý folklór, aj farba hlasu speváčky tomu naslúchala, len ste tam mali možnosť počuť bicie a elektrickú gitaru, ak ma sluch popri sŕŕkaní polievky neklamal. Je to skupina zložená z kvalitných hudobníkov, no ich prejav na mňa pôsobil ako natlačené surové vajíčko do upečenej buchty. Chýbala mi tam určitá originalita, ktorú kapela možno chcela dosiahnuť práve pridanými hudobnými nástrojmi, no na mňa to pôsobilo akosi "sucho". Akoby sa kvalitní muzikanti v tej kapele nevedeli, alebo nechceli dostatočne "vyřádit" a to je škoda.

Na hlavnej scéne nám v poobednom programe skupina Mošny ukázala, že si každý rok pre nás pripraví novú vokálnu lavínu. Tejto skupine zároveň závidím, že sa nemusí po vlakoch ťahať s ťažkými hudobnými nástrojmi, stačí si len nezabudnúť hlas.
Vystúpenie skupiny Telegraf bolo zážitkom, myslím že pre všetkých v amfiteátri. Ich perkusionista lietal po pódiu a v hľadisku ako šarkan a na každom členovi z tohoto zoskupenia bolo vidieť a aj počuť, že do toho dávajú všetko a ich tváre ste mohli žmýkať. Napriek tomu, že je to absolútne nefolková záležitosť, skôr tvrdšieho razenia, na mňa zapôsobili veeľmi kladne a od minulého ročníku sa rozhodli posilniť spev a ... jednoducho kvalita, hudobníci ako majú byť. Aj ich texty už si začínam pamätať, čo ma dosť štve, lebo svoje vlastné spievam z ťahákov.

A je tu posledný večerný program. Starodávne ladená Ginevra má už na tomto festivale svoje meno. Skupina Chesed je tak trošku záležitosťou môjho kútiku srdiečka, lebo mám rada rôzne etnicky ladené skupiny a takýchto židovských je naozaj málo. V tejto skupine hrá na gitare pesničkár Jan Matěj Rak, ktorý hrá na gitare citlivo a temperamentne zároveň.
Skupina Jarret je úžasná vo svojom prevedení, nikoho nenapodobňuje, je rázne jemná a jemne rázna zároveň. Celé zladenie kapely podčiarkuje prejav a spev Hanky Skřivánkovej. Jarret nedávno vydal nový album "Unikat" a tu si jeho kvalitu dokonale obhájil.
Bluesman Pepa Streichl zahral dve veľmi príjemné blúzoviny a jeho prídavková pieseň "Džínová nevěsta" na mňa zapôsobila zvlášť.
Skupinu Jej družina som už spomínala. Žalman a spol. zase rozospieval celé publikum a nie len raz. Jindřišku Petrákovú som na tomto festivale počula viackrát, aj so skupinou Devítka. Kto má rád jej hlasový prejav, prišiel si na tomto festivale na svoje.
Zuzka Navarová a KOA ma potešila tým, že nehrali len ako minulý rok, na Radnici, ale konečne sa presunuli na hlavnú scénu. Už keby ten post komu nepatril, tak Zuzke určite hej, lebo je to Pani Speváčka a hotovo. Neviem ako to robí, ale KOA pri nej čím ďalej tým krajšie rozkvitá, no super.
O záverečný koncert sa postarala skupina Nezmaři, a to bol zo strany organizátorov myslím že veľmi dobrý ťah, lebo ich piesne poznajú určite všetci, tak sa celým amfiteátrom ozýval aj spev publika.

Festival sa skončil, ja som slniečko nahnala späť do batohu a znovu sa rozpršalo... no čo už, veď nevadí, už aj tak ideme domov...

Mimochodom, cesta domov bola hrozná, dopravu by som poslala kľačať do kúta.

A ešte výhercovia krtkovských príšerok:

1. Tempo di vlak - Ostrava
2. Exfanta - Kaplice
3. Acoustic Impact - Tábor
Naša skupina Lekra bola štvrtá!

Za pesničkárov: Jeroným Lešner

A redakcia časopisu Folk&Country zvolila Duo Šárka Burešová a Jan Matěj Rak

A na záver poďakovanie celému štábu, že to tak bezchybne všetko zvládli. Nenašla som absolútne nič, čo by som im mohla vytknúť, takže ďakujem za všetkých zúčastnených.

janka
 

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu