Zahrada 2003, 2. časť.

Tak sme sa i v reportáži prehupli do druhej polovice festivalu. Rozmýšľal som, čím by som odbil úvod k pokračovaniu a nenapadlo mi nič lepšie, ako v záujme objektivity poskytnúť aj iný zdroj informácií o tomto festivale. Na stránke Internetfolk.cz nájdete toho o festivale omnoho viacej, takže ak vám moje postrehy nebudú stačiť, prekliknite sa tam.
Taktiež server Folktime.cz informuje o Zahrade vyčerpávajúco.

Tie fotky stále nedorazili... :-(
Sobota, hlavná scéna. Svadba.
Keď som prichádzal na hlavnú scénu a pozrel sa na pódium, najprv som si myslel, že mi šibe. Pretrel som si oči a myslel som si, že hrá znovu Semtex. Tak som podišiel bližšie a zistil som, že tie svadobné šaty a nálada je naozajstná a ženích a nevesta sú Jan Brož a Jindřiška Petráková zo skupiny Žalman a spol. Aj touto cestou sa teda dodatočne pripájam ku gratulantom, ktorých bolo požehnane. Po svadobnom obrade Žalmanov spol. ďalej hral a spieval, v čom mu výborne vypomáhali kamaráti zo skupiny Poupata. Takýto neobyčajný zážitok som musel ísť zajesť. Zamieril som do zákulisia na drobné pochúťky a malinovku. Starých známych tam už bolo neúrekom, takže sme naše družné rozhovory prerušovali len počas účinkovania obľúbených skupín, a tak som tento deň videl tieto: Žalman a spol - ja viem, že už som o nich písal, ale sú moji obľúbení, a považujem za potrebné spomenúť ich. Ivo Cicvárek a OKO dostali priestor len ako medzikapela (skupina, ktorá hrá v prednej časti pódia dve-tri piesne, zatiaľ čo sa v zadnej časti pódia zvučí objemnejšie teleso), čo ma trochu mrzí, pretože ja mám Cicvárkov zmysel pre kompozíciu a poetiku celkom rád a vydržal by som ho počúvať aj dlhšie. Samozrejme, že dostal na Zahrade viac priestoru v rámci iného dňa na inej scéne, ale to je presne to, čo som spomínal - nikdy nestihnem všetko, čo stihnúť chcem. Jarmila Šuláková a skupina Fleret rozdávala humor a dobrú náladu už v zákulisí, na scéne to bolo ešte o kus lepšie, a tak zážitok zo spojenia valašskej ľudovky s rockovým "nářezom" bol viac než výborný. Slovenskú muziku v tento deň reprezentovala Zuzana Mojžišová a jej družina s repertoárom, ktorý mi je už dobre známy a viac než na skupinu samotnú som bol zvedavý na to, či ich české (alebo prevažne české) publikum prijíma naozaj tak vrelo, ako sa o tom všade hovorí. Áno, je to pravda - Zuzka mala so svojou skupinou veľmi veľký úspech. Mal som dokonca pocit, že sa im pred takýmto publikom hrá omnoho lepšie, na čom však nie je nič neobvyklé. Jedna zo skupín, na ktorú som sa tešil najviac, bola aj Jablkoň a ich pesničky - veľmi nežné a drsné zároveň - som si užil tiež a dosýta. Okrem nich som si už pozrel len Roberta Křesťana a jeho skupinu spolu so Stanom Palúchom. Pri starých dobrých piesňach v podaní výborných muzikantov mi napadlo, že v najlepšom treba prestať, a tak som sa po ich vystúpení pobral na internát, kde ma už čakala posteľ.

Nedeľa, Zámek - Ja a moja Zahrada...
Nasledujúci odstavec by sa snáď hodil skôr len na moju osobnú stránku, nakoľko časová tieseň mi nedovolila stráviť celú nedeľu v Námešti a užiť si tak festival až do samého záveru (a užívať si ešte bolo čo!). Vybral som sa prakticky len odohrať svoj blok - pred obedom som dorazil na scénu Zámek, kde som asi pre dvadsať pozorne počúvajúcich ľudí odohral svoj cca polhodinový recitál a pobral sa naspäť do Olomouca a ďalej do Břeclavy a Bratislavy. Merta raz napísal (a ja to mám stále pred očami), že folk je okrem iného aj "Odcházet sám a s hlavou skloněnou zakopnout o vlastní nedokonalost..." Takýto bluesový a zároveň krásny bol teda koniec "mojej" Zahrady.

Okrem tohto všetkého mám ešte niekoľko nezatriedených postrehov, ktoré by však bola asi škoda nespomenúť.
Stánok s cédečkami Indies records, pri ňom ja a ďalšie osoby. Tie sa dohovárajú, ktoré cédečko kto kúpi, aby nekupovali tie isté, z ich rozhovoru je zrejmé, že sa potom bude vzájomne napaľovať. Slečna predavačka si s kamarátkou šušká niečo ako "Keby sa aspoň nedohadovali priamo pred nami" a ja sa idem hanbiť preč.

Jeroným Lešner, môj obľúbený pesničkár - príjemné stretnutie na Indies scéne, Jeroným obsadzuje .com doménu a jeho nový (a výborný) web má adresu jeronym.com

Acoustic Impact som videl už neviem kde a ktorý deň - majú toho perkusionistu, čo si zahral aj s Bobovou diétou, ako som už písal, a okrem toho vynikajúcich gitaristov - veľmi príjemný zážitok. S Molkom sa dohadujeme, že si po koncerte pobúchame kladivom po prstoch, na znak hlbokej depresie z mimoriadne vysokých inštrumentálnych kvalít hráčov. Následne Bobo navrhuje, aby sme pobúchali po prstoch im, s čím nadšene súhlasíme a k čomu sme sa nedostali.

Počasie nie je skupina, ale napriek tomu vie byť dobré a pekné. A na Zahrade naozaj bolo.

Pivo som z istých dôvodov nechutnal, no referencie, ktoré sa k mojim ušiam dostali, hovorili o vysokej kvalite. Gratulujem a ticho závidím.

Internetfolk.cz a idnes.cz nám v zákulisí ukazovali, ako sa má robiť on-line reportáž. Kam som chodil, všade som sa doslova potkýnal o počítače, fotky nám na stenu premietal projektor.

Bobova diéta v súťaži o Krtkov na peknom ôsmom mieste. V prípade tejto ceny ide o divácke hlasovanie a české skupiny tam mali asi prirodzene viac fanúšikov ako slovenské. Tu sú výsledky súboja o Krtkov.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu