World & Ethno Fest 2006

Všetkým ľuďom bez hudobných predsudkov a všetkým tým čo majú doširoka otvorené srdcia venoval Jazz&Blues Club v Leviciach v poradí už šiesty ročník festivalu mnohožánrovej hudby World & Etno fest . Konal sa v dňoch 30.6. až 1.7.2006 v areáli Levického zámku. Za posledné roky sa tento festival tešil veľkej popularite. A nielen to. V roku 2005 sa stal súčasťou nadnárodného projektu s názvom „THE THREE SUNS FESTIVAL“. Spolu s festivalom Zahrada v Náměšti na Hané v Českej republike a festivalom Ethnosfera v Skiernieviciach v Poľsku.

Úvod tohtoročného World&Etno festivalu patril cimbalovej muzike Šumica. Jej história siaha do deväťdesiatych rokov minulého storočia. V ich podaní znela ľudová hudba z Valašska, Hanácka , ale potešili aj interpretáciou slovenskej ľudovej hudby. Pri vínečku? Prečo nie.

Po nich nasledovalo folk - rockové /i keď sa týmto nálepkám bránia/ zokupenie Exfónia, ktoré sa snáď po opakovaných personálnych obmenách ustálilo do konečnej podoby, kde okrem stabilných členov pribudla flautistka Sylvia Michalidesová a bubeník Oldo Petráš. Exfónia predstavila zhudobnenú poéziu z pera J. Urbana, M. Bančeja alebo A. Henriho a iných.

Luciu Šoralovú snáď netreba zvlášť predstavovať. Známa z muzikálových úloh v Čechách i na Slovensku, ale aj zo spolupráce s Jarom Filipom i u nás nemenej známym Arashom. Zaujala nielem svojím spevom , španielčinou ale i tancom . Mne osobne snáď chýbali songy z prvého albumu „Zblízka“ a asi najviac som pookrial pri Čerešniach od Jara Filipa , mimochodom s veľmi pekným doprovodom klávesistu Petra Preložníka.

Veľmi originálne oživenie festivalu priniesla skupina Mango Molas a ich afro- kubánske rytmy. Dobrý spev a výborné perkusie v podaní Eddy Portella i hráčske kvality ostatných členov, ale hlavne výborná nálada na pódiu v podaní Mango Molasu boli veľmi príjemným zážitkom a osviežením.

Nekompromisný rock /i keď na moment som zapochyboval/ predviedla česká legenda, skupina Abraxas na čele so Slávkom Jandom a spevákom, hlavným bavičom Miroslavom Imrichom. Pravdu povediac hudobne sa v niektorých momentoch jednalo skôr o skrumáž rôznych neidentifikovateľných tónov /pardón páni/, ale koniec koncov i ja som si na ten moment odskočil pod pódium, aby som si spoločne s Abraxasom zahulákal na „Nekonečný Boogie“, alebo „ King Konga “. A myslím, že nás bolo viac čo sme sa vrátili do predpubertálnych čias.

Bodku za večerom dala skvelá poľská jazz- rocková formácia Turnioki. Určite by sa potešil i Van Halen stojaci pod pódiom / ktorí tam pod pódiom stáli so mnou určite vedia o čom píšem/. Bohužiaľ, nepotešili sa levický policajti a koncert pre rušenie nočného kľudu o 24,00 pod vyhrážkou násilného „ prerezania “ elektrických drôtov nenásilne ukončili. Aj takáto bodka je bodka a myslím že jasne hovorí o tolerancii, ktorá tu panuje...

Tí ktorí prežili, sa mohli baviť spolu so skupinou Karpatské horké, ktoré rozbiehalo druhý deň World – Etno festivalu /dosť sa bazírovalo na dodržiavaní dĺžky hrania, kapely sa pomerne rýchlo prestriedavali na pódiu/. V úlohe začínajúcej kapely to vyzeralo, že budú hrať pre jediného diváka. Mňa. Situáciu nakoniec zachraňovali ostatní muzikanti v úlohe publika.

Skupina Roc´hann je slovensko-francúzske zoskupenie hrajúce veselo-smutné piesne z Bretónska v ktorých nájdete kus keltskej tradície. Osobne milujem francúzsku poetiku, možno snáď viac života by som očakával v tanečno – inštrumentálnych skladbách.

Blue cat nenechali nikoho na pochybách, že hrať vedia. Hlavne bubeník „šílel v horečkách dováděl“. Treba oceniť aj snahu speváčky, žial jej hlas a hlavne texty so svojím posolstvom na pódiu zanikali. Navyše situáciu skomplikoval dážď, takže neostávalo nič iné, ako si hľadať úkryt. Našťastie sa pánbožko rýchle spamätal a publikom i keď nie v najhojnejšom počte tiež.

A potom prišiel ten pravý bonbónik v podaní skupiny FruFru prezentujúcej českú alternatívnu scénu . Už prvou skladbou „ Minulost patrí robotum “ , nadupanou rytmikou, samplami, etno nástrojmi si skupina získala publikum definitívne. Nakoniec musela pridávať. Treba vyzdvihnúť dôrazný spev Václava Bartoša. I keď texty z môjho pohľadu pôsobili dosť prázdne, v kontexte Fru Fru skôr ako doplnok k harmonickým podkladom. Predpokladám, že to bol zámer skupiny.

Zuzana Homolová a Samo Smetana boli najtichšou, najjemnejšou a najkomornejšou vsuvkou v rámci World & Etno festivalu. Škoda snáď menších problémov so zvukom v úvodných minutách. Jednoznačne predviedli „najetnovatejšie“ etno spomedzi všetkých účinkujúcich. So skupinou Mango Molas a Roc´hann asi najviac naplnili moju predstavu o etno festivale.

Ťažko by som definoval záver večera, nakoľko bolo nutné cestovať domov. Patril českej skupine Gulo čar a Benedikta a maďarskému basgitaristovi Tamásovi Barabásovi / skupina Djabe / , ktorý si priviedol na Slovensko svojich dlhoročných priateľov, klávesistu Banai Szilárda a bubeníka Kovácsa Zoltána. Údajne všetci hrali výborne /navyše basgitaristu Tamáša Barabáša a spol. som mal možnosť vidieť o pár dní neskôr na festivale D-jazz v Demandiciach a treba povedať, že hrali fantasticky /

Ak by som však msl jednou vetou zhrnúť World & Etno festival môžem povedať, že naplnil moju predstavu hlavne svojou mnohožánrovosťou , čo ja osobne preferujem. Za veľmi dobrý nápad považujem aj spojenie festivalu a výstavy fotografií venovaných hudobníkom /nechýbali fotky Boba Marleyho z roku 1975 , potešili i momentky s Dežom Ursinym/. Osobne ma mrzela slabšia návštevnosť na festivale , čo sa dúfam v budúcnosti zlepší. Dúfajúc a tešiac sa na ďalší ročník World & Etno Festu...

maxo2111/ exfónia

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu