Vianočné Folkové Bojnice alebo: Mrazu zdar!

V Bojnickom kostole je veľmi príjemná atmosféra. 15. decembra 2001 sa v ňom zišla sympatická zmes pesničkárov. Publikum bolo početné a skvelé. Zvukár priateľský a ochotný. Ale tá kosa...

Organizátor Janko Kulich asi nechcel aby sme zabudli na to, aké ročné obdobie práve zúri vonku, ale tiež nás nechcel mať na svedomí a tak na úvod vianočných Folkových Bojníc a zároveň na úvod svojho pätnásťminútového vystúpenia rozdal takmer 100 miniatúrnych, ručne pletených "kulichov" (slovo "kulich" označuje v českom jazyku čiapku s brmbolcom). Pravdupovediac, viac by ma zohrial kalíštek rumu, ale "kulichy" boli veľmi milé a zožali ohromný úspech.
Janko nám teda zahral a zaspieval len zopár piesní. Po ňom som na scénu nastúpil ja, Peter Lachký a nechcelo sa mi odtiaľ odísť, pretože publikum bolo vážne fajn, ale hlavne kvôli reflektorom, ktoré tak krásne hriali... Ale tešil som sa na Peťa Janků, pretože som ho už dlho nepočul a tak som mu po necelej polhodinke pódium prepustil.
Pesničkár z Poltára, momentálne pôsobiaci v Banskej Bystrici nás dostal na plnej čiare. Akoby celú tú dobu, čo sme o ňom nemali žiadne správy, len cibril štylistiku, rýmovanie, cit pre poetiku, hru na gitaru a kompozíciu hudobného diela. Jeho vystúpenie by som rád, s vašim dovolením (nakoľko ide o silné slovo) označil za famózne. Dokonca som na tú chvíľu, keď nám sebavedome, ako to len on vie, servíroval nové a nové piesne pozabudol aj na ten mráz, ktorý sa dostával čoraz ďalej pod kožu.
Peťa Janků vystriedala na pódiu Ria Ferčáková. "Priniesla" si so sebou aj doprovodného gitaristu, a predviedli nám zase o trošičku iné vystúpenie, ktoré sa vyznačovalo hlavne tým, že po predchádzajúcom pesničkárovi skľudnili atmosféru v chráme.
Jediné, čomu celkom nerozumiem je zaradenie Mariánovho Geišbergovho divadelného folku na záver folkového minimaratónu. Po takmer dvoch hodinách sedenia v kostole, v zime, je veľmi problematické sústrediť sa na nie jednoduché Mariánove výpovede. A tu sa mi znovu ponúka možnosť pochváliť publikum, ktoré vydržalo pozorne počúvať vystúpenia všetkých pesničkárov až do konca.
Janko Kulich bol samozrejme so svojou prácou spokojný, ľudia sa trošku posťažovali, že bola zima, ale koncert sa im (ako som odpočul) páčil a tak splnil účel. Samozrejme nám nedalo nezastaviť sa v jednom z bojníckych podnikov na teplý čaj, i dobré vínko. A keďže sa tam zišlo niekoľko účinkujúcich, hralo sa ešte dlho do noci...

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu