Vianočná nádielka z Bojníc

Je vám zima na uši? Vaša stará čiapka doslúžila a na štedrovečerný stromček, pod ktorým by sa mala objaviť nová, treba ešte čakať? Pesničkár Janko Kulich sa už po niekoľkýkrát rozhodol vyriešiť tento neriešiteľný problém a zorganizovať Vianoce trochu skôr. Keby ste 13. decembra dopochodovali do Mestského kultúrneho strediska v Bojniciach, určite by sa vám ušla pletená čiapočka s brmbolčekom (tzv. „kulíšok“) – Jankova tradičná pozornosť pre návštevníkov festivalu Folkové Bojnice.

Predskokana ostatným sa rozhodol robiť sám Janko Kulich svojimi smiešno-smutnými pesničkami. Ďalšou v poradí bola Veronika Lendelová, nová tvár na folkovej scéne a Jankov objav – priznal sa, že od jej novučičkého prvého CDčka sa nemohol odtrhnúť. To, že nebola len Jankovým objavom, svedčil nielen spontánny potlesk, ktorý si vyslúžila od publika, ale aj väčšina reakcií, ktoré som po skončení festivalu zachytila. Podobne ako Veronika, aj CD Petra Piatka je na svete len pár mesiacov, na rozdiel od Veroniky sa však Peťo toto leto predstavil na niekoľkých festivaloch. Peťo je plodným autorom a od leta svoj repertoár dosť rozšíril, jeho talent na slovné hračky sa ukázal predovšetkým v záverečnej „jednohubke“ Asfaltové holuby či na piesňach zahraných na okaríne – O Karine a O duši. (Stojac v zákulisí som bola svedkom toho, že nielen obecenstvo ocenilo jeho vtip, ale najmä sám organizátor sa doslovne zvíjal od smiechu.) Prievidzská kapelka Nany bola ďalšou z radu tých, ktorí len nedávno nahrali svoje CD. To nanyovské sa volá Modré z teba a jeho krst bude v sobotu 27. decembra v S-klube v Prievidzi. Neprehliadnuteľného lídra kapely Nanyho môžete vraj aj v uliciach mesta stretnúť v károvanej sukni, ktorú mal na sebe i počas koncertu. Nany však upútali predovšetkým svojimi pesničkami v nástrojovom obsadení gitara, basa, klarinet, violončelo, bicie. K chlapským hlasom sa občas nenútene pridal violončelistkin vokál a výsledkom toho všetkého bolo, že táto kapelka bola jedným z toho najlepšieho, čo Folkové Vianoce v Bojniciach ponúkli. Potom nastúpil Roman Vámoš so svojou skupinou Plus. Potešili najmä skvelé výkony gitaristu a violončelistu, zaujímavou bola napríklad kvázi-ľudová pieseň autora Romana Vámoša, no aj tak som však stále mala dojem, že po Nany už nič lepšieho nemôže prísť... Ale... Na Slovensku je len niekoľko málo folkových legiend a toto slovo môžem bez obáv použiť pri skupine Jednofázové kvasenie, ktorá tohto roku oslávila úctyhodné 20. výročie svojej existencie, a Folkové Bojnice boli súčasťou jej veľkolepého turné (vo folkových pomeroch sa tri koncerty za mesiac december dajú skutočne nazvať turné). Pri JFQ sa vždy nechám prekvapiť tým, kto okrem stabilného tria (Janoušek, Valúch, Svozil) si na koncerte zahrá; tentokrát si so sebou priviezli „iba“ basgitaristu Fedora Freša. JFQ si zvolili taktiku prechodu od humorných piesní k piesňam nostalgicko-vianočným a medzi svoj klasický odpaľovák Morili sme Morenu a konečnú Čo nám prinesie Nový rok vložili i tradičný slovný ping-pong hráčov Janouška a Valúcha. Po JFQ sa šlo do finále – na pódiu sa objavili v retro oblečení dve dámy a štyria páni, čiže vokálna skupina Sluníčko z Bohumína združená okolo kapelníka Otu Maňáka, ktorý hral zároveň na jedinom hudobnom nástroji v skupine – na gitare. Sluníčkovským vzorom vraj bola trampská hudba 30. rokov, dnešné Sluníčko však už vôbec neznelo trampsky – mohli sme počuť staré jazzové alebo swingové skladby s českými či pôvodnými anglickými textami a v predvianočnej nálade sa s nami rozlúčili anglo-saskými koledami. Záver patril Wabimu Daňkovi a Milošovi Dvořáčkovi. Toto notoricky známe duo netreba zvlášť predstavovať. Prekvapením bolo, že keď sa koncert chýlil ku koncu, obaja nechali techniku technikou a pamätajúc na to, že ich piesne sú pôvodne určené miestam, kam technika ešte nedovandrovala, pár záverečných pesničiek utiahli aj bez mikrofónov a liniek. A čo nechýbalo? Áno, Rosa na kolejích...

Istý nemenovaný slovenský folkáč mi určite prepáči, keď si od neho opäť požičiam ním často opakované slovné spojenie a Folkové Bojnice zaradím do kategórie niekoľkých F, čiže „fest fajných folkových festivalov“. Organizátor Janko Kulich si na výbere účinkujúcich dal naozaj záležať, tí si pochvaľovali dobrý zvuk a veľkým plusom bol fakt, že celý festival sa odohrával v sále bývalého kina, kde bol akýkoľvek alkohol nedostupný a ľudia, ktorí prišli, mali o túto hudbu skutočne záujem, keď tam vydržali sedieť takmer 6 hodín... Hor sa teda na ďalšie Bojnice, ktoré, dúfam, na seba nenechajú čakať celý rok, ale vypuknú niekedy začiatkom leta.

Kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu