Nachádzate sa tuVeru, veru
Veru, veru
V predtuche imelahodného cudzopasenia na muzikantskej nádielke sme sa v utorok 18.11. o 19.00 vkradli do útulných priestorov čajovne Biela ľalia v ružinovskom DK Cultus. Ešte sme nestihli položiť veniec na oltárik boha čaju ani zjesť všetko, čo zaberá na evolučnom rebríčku nižší stupeň, striasť z polyamidových kacabajok prach ciest či obrásť pavučinami, ešte sme nestihli nalistovať pohŕdavými výrazmi nezagebrenú stránku v hrubom recenzentskom bloku, nieto ešte vyriešiť koncepčný spor o používaní viacriadkových súvetí, keď sme sa dočkali vysoko kvalitného muzikantského nasadenia. Avizovaní účinkujúci boli Peter Lachký "Petiar" a Peter Piatko, sprevádzaný svojím neúnavným huslistom Milanom Haškom.
Prvý, bez akéhokoľvek varovania či aspoň zlovestného náznaku, si za svoj ligotavý nástroj výborného vzhľadu aj zvuku sadol Petiar. Odpútal nás od čajov a bezpredmetných rozhovorov naozaj nenápadným spôsobom. Nadlho. Ponúkol nám komorný prejav, citlivo podávané piesne s veľmi slušnými textami a ukázal sa byť majstrom nápaditých popevkov, napr. napätie v prednáškovej sále evokujúce "bla, bla, bla". Objavné i ľubozvučné. Vytknúť by sa azda dala za (tri krásne zvukomalebné slová arabského pôvodu – poznámka recenzenta druhému recenzentovi) vyzretý osobitý štýl dôsledne zamaskovaná jednotvárnosť. Namiesto v tvorbe dominujúcich majových akordov by sme občas ocenili aj nejaký primitívny Ami. Ak sa tam náhodou objavil, ušiel nášmu pozornému uchu aj oku. Okrem svojich kladov je Petiar aj dynamicky sa rozvíjajúci perkusionista s citom pre monoprstové zakončenia skladby, ktoré tvoria tú povestnú červivú čerešničku na torte. Nuž a o tom, ako zvláda svoj úplne nový nástroj, malý zelený akordeón, je ťažké napísať niečo hanlivé. Pri záverečnej interpretácii Nohavicovho Milionáře bol na zožratie.
Veru, veru.
Petiara v pravidelných intervaloch striedajúci Peter Piatko nás donútil, aby sme sa prestali nalievať voňavými omamnými nápojmi a upreli krvavé oči plné obdivu a prekvapené neveriace ušnice smerom k pódiu. Ohúril nás svojim prirodzeným prejavom, vynikajúcim inštrumentálnym podaním, okarínovými smečmi, citlivou prácou s dynamikou a oduševnelým prejavom, sem-tam s jemným vlastoredlovským či pepanosovským nádychom – tieto škatuľkujúce slová sú pri jeho jedinečnom štýle až rúhavo nevhodné, viď v duchu tzv. Radiarovho folkovému minimalizmu 21. storočia bravúrne naservírovaný song Na jednej strune. Piatkove slovné hračky typu “namiesto slušného WéCé mám iba z PéVéC vrece”, “záchodová misa dobrej nádeje”, “o Karine – okaríne” v nás zanechali hlboké dojmy a až raz budeme vyschnutou studnicou inšpirácie pre mladý folkový dorast, budeme ich plagiátorsky predávať po 5 Sk za kus. Milan Haško a jeho schopnosť hrať v ktoromkoľvek rohu akokoľvek rozľahlej miestnosti dojem z Petrovho vystúpenia ešte umocnili. Dokonca aj nepodarené zdupľované husľové sólo v jednej z Petrových skladieb vyvolalo príjemný pocit omylnosti a takmer príbuzenskej spriaznenosti.
Veru, veru.
Popri hlavných účinkujúcich večera sa ku korytu na krátku chvíľu dostali aj slovenskej scéne známy to pesničkár Radiar a zánovná formácia – Pathetic hypermarket band.
Radiar vynikol muzikálovým speváckym prejavom. Suverénne sa pohrával s tónom od jeho čistého posadenia až po precízne doznenie. Čestinu zvláda tak obratne, že ešte aj slovenské výrazy znejú ako bohemizmy. Okrem toho vie Radiar aj pekne spievať a škandalózne milo sa na nás usmieva. A ešte aj pískať vie. Niektorí ľudia sú naozaj nehanebne talentovaní!
Veru, veru.
PhB prezentovala svoju príslušnosť k intelektuálnej vrstve hĺbavými pseudopremýšľavými odmlkami v momentoch, kde by poslucháč čakal pohotový nástup. Tiež upútala občasnými textovými spormi, kedy sa napäto čakalo, ktorý z účinkujúcich presadí svoju verziu. Okrem iného sa obidvaja páchatelia zabudli ospravedlniť za podaný výkon, ako býva ich zvykom, a na päť dlhých sekúnd sa zahanbiť.
Veru, veru.
Na záver treba ešte pochvalne vyzdvihnúť neprítomnosť impregnovaných emócií a teplovzdušnej nadnesenosti, takých typických pre folkových hudobníkov štýlu "Honzo, Franto, nechte toho!". Žiadne voľne pohodené gestá ani veľavýznamne vztýčený prst (či už ukazovák alebo prostredník). A ten čaj!
Congratulation!
Napriek tomu, že postavy, nešetrne použité v tomto príspevku, sú len recenzentskou fikciou, ich zhoda s reálne existujúcimi osobami je náhodne pravdivá.
Mário "call me a rock star" Polónyi PhB, Laurita "Laurissimo" Dudová PhB
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Články
...ani tento clanok vo svojej plnokrvnej a stavnatej verbalnej majmaj forme nepostarda nejake tie obcasne primitivne slovne A-moly...
Veru, veru.
Veru, veru......po imelahodnom cudzopasení na muzikantskej nádielke, rozprávaní o neúnavnom huslistovi a dôsledne zamaskovanej jednotvárnosti snáď už len: Milý "call me a rock star", aj tu platí staré dobre: menej býva niekedy viac!!!
Toto je výborný článok, len tak ďalej Mário! Mimochodom, ak tam bola nejaká jednotvárnosť tak skôr Gdur ako majmaj ;-)
sa niekedy v mladom človeku čosi nazbiera a skrátka - musí to von (((((-:
tolko sa toho v mladom cloveku nazbieralo, az mu nestacil toaletny papier. co znamena skore 1? to je dobre alebo zle?
petiar, ty si hral aj g dur? takto zakerne ma moj hudobny sluch este nikdy nezradil.
a este by som poopravil jednu ludovu riekanku: menej je malokedy viac. veru veru.
Mily Mario,
prosim ta, vrat sa k metalu. A uz mi tie tvoje kydy neposielaj. Radsej mi posli nieco nove od Mary Jane. Chrochtavym modulovanim tvojho este nie uplne vyvinuteho hlasu si dosiahol totalnu nezrozumitelnost textu. Radsej nechaj spievat tu slecnu so zvonivym hlasom co sa ukryva v pozadi. A namontuj si booster jak noha. Tvoj Feriba.
P.S. A ten pseudonym medzi uvodzovkami by si si tiez mohol odpustit.
P.S.2. A mohol by si mi niekedy nad flastickou ruzovej Vinejky vysvetlit co su to okarinove smece. Alebo to rovno dones, ak sa to da vyprazat.
Hral, veru veru, päť pesničiek bolo z Gdur, dve z Edur a len dve majmaj :-)))
Nemyslím si, že by to bolo "tliachanie o ničom". "Kto, čo, kde, kedy, ako" je z článku úplne jasné a zdá sa, že autori vyriešili aj spor o používaní viacriadkových súvetí... :-)))))
želám autorom veľa nadšených čitateľov
recenzia bola dobra, len ta tvoja hudba je na prd :)
nazory na moju hudbu sa roznia rovnako ako nazory na nasu recenziu.
Menej býva niekedy viac, ale viacmenej čím viac menej tým lepšie.
Len k terminológii: čo tak vrámci medzidruhového priateľstva a vrúcnych emócií nazvať chrochtavú modulácii nie celkom vyvinutého hlasu "strhujúcim (až do rztrhania strún) a sugestívnym (hlavne tie gestá, a veľa!) prejavom"? Nezbedný hlas dostal po čuni a sľúbil, že sa polepší, aby nezrozumiteľnosť textu konečne padla na vrub básnickej inotaje.
nuz tak potom...nic ma nenapada. nemohol by si poskladat este par piesni v maj, aby som nevyzeral ako chmulo bez hudobneho vzdelania?
od metalu som zatial neodisiel. a ten dalsi, co sa pokusa dat niekomu po cuni, ten co ti odpovedal, to je kto?
vyhodnotil som vlastne pocity a tie neprijemne prevladaju nad prijemnymi. zda sa, ze nasa recenzentska dvojica nezvolila prave najstastnejsiu formu vyjadrovania. ako sef, ktory si tuto poziciu vydobyl nasilim, beriem vinu na seba a sklonenou hlavou chcem naznazit, ze keby som sa vedel ospravedlnovat, urcite by som to urobil.
creeping "stop calling me a rock star" pig
Juj, čo si už podľa veľkohubého štýlu ani kolegu recenzenta nepoznáš!?!
Ale podľa mňa si to pisal ty(teda vlastne ja) a tváriš sa že toto nie je samomluva.
Nie je všetko Mário čo má vlasy.
Ináč, okarínové smeče posielajú pozdrav zo slnečnej dovolenky!
nieze sa poddas aj ty. pozri, mna uz dostali.
Whe? recenzie z koncertu si tu piše človek ktorý na tom koncerte hral ? a píše aj dojmy z hry vlastnej formácie ? To myslíte vážne?
Folk.sk spamatajte sa.
Ozo
Dojmy z hry vlastnej formácie (PHB) som tam ani mikroskopom nenašiel.
Ehm. Prečitaj si ten članok ešte raz a odpíš láskavo až potom.
to, ze si tam zahral aj phb, bola nahoda. tak neryp do toho, co je na celej tejto afere najmenej podstatne.
tato "recenzia" je písaná pre koho prosím vás? Pripomina mi to pseudointelektuálne tliachanie o nicom. Co sme sa dozvedeli? Ze autor používa pri práci synonymický slovník a že ho pred spaním uspokojujú vetné spojenia ako:
" prekvapené neveriace ušnice , neprítomnosť impregnovaných emócií a teplovzdušnej nadnesenosti, striasť z polyamidových kacabajok"
Prosím Vás TOTO už nie! TOTO patrí na nejakú inteleguánsku stránku, kde sa takéto týpky vzájomne ukájajú.
"PhB prezentovala svoju príslušnosť k intelektuálnej vrstve hĺbavými pseudopremýšľavými odmlkami v momentoch, kde by poslucháč čakal pohotový nástup. Tiež upútala občasnými textovými spormi, kedy sa napäto čakalo, ktorý z účinkujúcich presadí svoju verziu. Okrem iného sa obidvaja páchatelia zabudli ospravedlniť za podaný výkon, ako býva ich zvykom, a na päť dlhých sekúnd sa zahanbiť. " Viac toho v článku nie je. Možno medzi riadkami.
Tak čo si to tam spomínal ??? Počuj chlape, neser ma.
Druhý recenzent dôrazne protestuje, že všetka chvála padá na Máriovu hlavu! Veď ten vlastne len dýchal nosom zatiaľ čo ja som písala. Svet je tak krutý! Všetku slávu zase zožne ten vlasatejší.
Laurita, zachrípnutý alt
Ktoré cudzie slovo robí problémy? Polyamid? Kacabajka? Emócie? Nadnesenosť???
Podľa mňa to rozhodne nie sú výrazy hodné intelektuálskeho brlohu "U Heideggera".
Prejdi teda na inú stránku.
potom nechapem preco prvy recenzent je podpisany ako prvy a preco je vlastne podpisany????????
Vyprovokovať ľudí k takejto komentátorskej aktivite je slušný výkon. ...a ten článok má navyše aj niečo do seba. Vybočuje z bežného priemeru publikovaných článkov a to je dobre. Slušne som sa pobavil.