V UPC sa zase hrá!!!

Ako už názov článku naznačil, v UPCčku sa zase hrá. Po prázdninovej prestávke a kratšej odmlke spôsobenej personálnymi a organizačnými zmenami v Univerzitnom Pastoračnom Centre sa znovu podarilo oživiť folkové koncertovanie. Zmenili sa temíny koncertov aj miesto ich konania. Z veľkej sály, ktorá má kapacitu cca 500 miest a ktorá bola naplnená folkovými priaznivcami v poslednom čase snáď iba počas jesenného koncertu Jarka Nohavicu sa folkové akcie presunuli do komornejšieho prostredia malej sály, ktorá sa nachádza na mínus druhom poschodí. Ľudia z centra každému radi ukážu cestu (hlavne prvýkrát by to človek sám dlho hľadal). Termíny koncertov sa posunuli zo stredy na utorok večer a mal by to byť vždy druhý utorok v mesiaci (ak sa to zmení,dozviete sa to ako prví).

Keď som na začiatku povedal, že v UPC sa už zase hrá, mal som na mysli to, že sa už uskutočnil aj prvý koncert. Účasť vďaka horšej propagácii aj z našej strany nebola príliš vysoká, o to lepšia atmosféra však vznikla medzi publikom a účinkujúcimi. Ako hostia boli pozvaní Dušan Daniška so svojou speváčkou Siskou z Piešťan a folkovým poslucháčom už dobre známy Ivan Weiss - Had. Koncert odštartovali Dušan so Siskou. Dušan je známy okrem iného aj z účinkovania v skupine Country Fellows, ktorá je doma práve na pôde UPC. Bývalý koordinator UPC, ktorý je aj v súčasnosti jedným z organizátorov týchto koncertov Maroš Branický je lídrom spomínaných Country Fellows a na dôkaz toho, že si s Dušanom hudobne rozumejú zahrali spolu aj niekoľko piesní. Vráťme sa však k Dušanovi. Je to mladý hudobník, ktorého dosť vábia vody bluesu. Vie sa popasovať s bluesovými vyhrávkami a sem-tam aj niečo zaspieva. Má zaujímavý hlbšie posadený hlas, ktorý však lepšie vyznieva v partoch spievanych v strednej polohe. Takáto poloha mu dobre sedí aj pri spievaní duetov so svojou speváčkou. Na pódiach sa táto dvojica neobjavuje ešte príliš dlho a preto sa nevyvarovali niekoľkých začiatočníckych chýb. Napríklad komentár medzi piesňami zatiaľ nie je ich silnou stránkou. To, ako to robia ostrieľanješí interpréti im ukázal Had. On sa na pódiu cíti ako doma a pesničku zahrá až keď mu začína dochádzať dych. Stále ma o čom rozprávať. Svoje vystúpenie zameral na novšie piesne a využil aj moju prítomnosť, aby sme spolu predviedli niekoľko našich spoločných vecí. Divákom, ako to už býva na Hadovych vystúpeniach sa páčili hlavne jeho satirické a typicky "hadovskou" mimikou okorenené piesne. Všetci účinkujúci boli na konci svojich vystúpení vytlieskaní k niekoľkým prídavkom.
Čo dodať na záver?
Snáď len prianie, aby sa folku v kluboch darilo aspoň tak, ako v bratislavskom UPCčku.

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu