Tu v dome - Neskorý zber

Ak nástrojové obsadenie kapely pozostáva z akustickej gitary, bendža a kontrabasu, so  značnou pravdepodobnosťou pôjde o folkovú alebo trampskú kapelu. Ak je táto kapela zároveň aj jedným zakladajúcich členov hudobného združenia GRAN, jej začiatky sú spojené s týmto labelom a jej členovia hrali napríklad v Lesných Škriatkoch alebo Ozvene, je to už pravdepodobnosť takmer hraničiaca s istotou. Všetko môže platiť - s výnimkou prípadu, že táto skupina sa volá Tu v dome.

Premýšľať nad tým, či Tu v dome hrajú folk alebo nie, by síce bolo zaujímavé, ale aj zbytočné. Určite to nie je folk v tom zmysle, ako ho chápu návštevníci Porty alebo Lodenice. Tu v dome si vytvárajú priestor, kde je všetko možné a žiadny vplyv alebo inšpiračný zdroj nezostane nevyužitý. Zhudobnení klasici slovenskej, českej či nemeckej literatúry; ak protest, tak skôr s punkovým podpichnutím a nadhľadom než s obvyklým folkovým rozjímaním; hostia z klezmeru a hip-hopu a tak ďalej... Výsledkom je neobyčajne farebný a rôznorodý album, ktorý sa vymyká tomu, čo obvykle na našej pesničkárskej scéne môžeme počuť.

Prvé, čo ma na nahrávke zaujalo, je zvuková stránka a využívanie pomerne tradičných nástrojov s výsledkom dosiahnutia netradičného efektu. Vyhrávky bendža a gitary vzbudzujú zväčša skôr pocit ponurosti a zlovestnosti než romantickú pohodu nedozierných prérií. Tajuplnosť, občas až morbídnosť a čierny humor sú ďalšími charakteristickými rysmi albumu. Malé dievčatko spieva anjelským hlasom „Umrem, umrem, ale neviem kedy...“, Vosková svieca (text. J. Seifert) má v sebe podobnú dávku optimizmu ako balady z Erbenovej Kytice, umrlci a kostlivci na nás vyskakujú nielen z exkluzívneho bookletu, ale aj z pesničky 15 men, ktorou do portfólia prispel ďalší hosť, pesničkár Frank Winter. Ak mi táto pesnička pripomenula dvojalbum Rogue´s Gallery  a jeho inšpiráciu deppovskými Pirátmi z Karibiku, ďalší hostia, hip-hoperi  Modré hory v skladbe Príšerie rapujú o inej, skôr (veľko)mestskej galérii a jej figúrkach. Ale aby som nikoho neuviedol do omylu – cieľom Tu v dome nie je strašiť, ale skôr baviť sa.  Takže aj to strašenie je skôr taký romantický horor, aký vídame na obrazoch symbolistov z konca 19. storočia (asi nie náhodou Tu v dome hneď trikrát siahli práve po poézii iného symbolistu, Ivana Kraska) alebo horor s nadhľadom, aký poznáme z pirátskej filmovej trilógie už spomínaného Johnnyho Deppa.

            Texty sú však len jednou, aj keď dôležitou stránkou albumu - tou druhou je hudobná zložka. Spomínal som síce predovšetkým tradičné nástroje ako sú gitara, bendžo, kontrabas (samozrejme, tiež bicie ), okrem nich sa však objavia aj nástroje menej tradičné (alebo skôr menej frekventované) ako napríklad nádherný „klezmerovský“ klarinet Mira Laga (Pressburger Klezmer Band) či dokonca úplne netradičné (buzuki, darbuka, teremin, Geiger-Műllerova trubica). Každý z hostí – či už to bola Shina z Longitalu svojim spevom,  Marián Jaslovský saxofónom a flautou, Agnes Lovecká huslami alebo Ďuro Hamar koncovkou a drumbľou – priniesol na nahrávku novú farbu a muzikantský vklad. Vďaka tomuto všetkému a tiež vďaka ďalším zložkám a hosťom, ktorých som nespomenul (kvôli rozsahu recenzie, nie kvôli ich prínosu) Tu v dome nahrali vynikajúci a pestrý album, ktorý ma veľmi potešil (rovnako ako krst platne v bratislavskom A4–nultom priestore). A je zrejmé, že nie každý „neskorý zber“ musí byť len o paberkoch – niekedy sa prihodí aj plnohodnotná žatva, najmä ak je z čoho vyberať a ženci-muzikanti vedia ako na to...:-)

Tu v dome: Neskorý zber (Slnko Records, 2008)           1. Umrem, umrem,  2. Šakali,  3. Meluzína,  4. Vosková svieca,  5. Moháč,  6. 15 men,  7. Ženička s praslicou,  8. Rentgen,  9. Príšerie,  10. Hľa, luna bledá...,  11. Konvalinky,  12. Hovno vieš.

Miloš Janoušek

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu