Subjektívny pohľad na Delfíny od Jasoňa.

Je to už skoro dva mesiace , čo uzrel svetlo sveta nový album folkovej formácie Jasoň, a sú to už skoro dva mesiace, čo nám Maroš Vojtko s Kremnického Tajfu priniesol reportáž z krstu Delfínov. Na konci svojej reportáže pridal pár svojich postrehov a pocitov z tohto nosiča, takže ja nielen pod dojmom tohto článočku, chytám sa príležitosti, a po nedávnej Kremnickej Bašte, stávam sa tiež čerstvým majiteľom domácou pálenkou vraj krsteného CD. Moje dojmy po niekoľkonásobnom posluchu Vám teda prinášam na nasledujúcich zopár riadkoch.

Jedná sa už o druhý počin ľudí združených okolo Petra „Uhroša“ Uhrína, prvé CD bolo vydané ešte v roku 2001 pod názvom „Cieľov pár“. Novinkové „Delfíny“ sa mi zdajú logickým pokračovaním predošlého titulu. Dramaturgia albumu je vedená podobnou rovinou, svižnejšie piesne sa neomylne striedajú s pomalšími, rovnako nechýbajú piesne s nádychom ľudovej tvorby, dokonca titulná skladba akoby postupovala v atmosfére piesne More na prvotine. Pravda je že v kapele sa spolovice zmenilo obsadenie, basové party Juraja Figuru-Teoretika síce snaživo nahradzuje Adriana Němcová, avšak najciteľnejším rozdielom je absencia jedinečnej gitary Petra Remeníka – Remoša. Jeho nástupca Robin Neuschl však využíva svoju multiinštrumentalitu, okrem akustickej gitary zvláda ešte flautu a akordeón. Čo Jasoň kedysi stratil s dnes profesionálnymi muzikantmi, s aktuálnou zostavou, brázdiacou spoločne festivalové a iné pódiá už štyri či päť rokov, získal hlavne na kvalite vokálnej stránky prejavu. Zospievanosť Jasoňu je na výbornej úrovni a kapela ako celok z toho ťaží, priam by sa žiadalo zaradiť aj a capella prevedenie niektorej z piesní, vhodným adeptom by sa mohol stať napríklad Vienok, s už spomenutým folklórnym pozadím, samozrejme po patričnej úprave.

Album ako celok prináša zväčša koncertami preverený repertoár, s mnohými piesňami sa stretávame na Jasoňáckych vystúpeniach, narazil som len na tri pesničky, ktoré som myslím nemal ešte možnosť počuť (Vianočná, Zima a Hráč, z nich však žiadna sa nestala môjmu uchu tajnou perlou z Uhrošovej zásuvky), zároveň som však našiel štyri piesne prezentované na už archaickej demonahrávke z minulého tisícročia (1998 a1996 – demo ešte so Stanom Palúchom). Práve tu som, zvedavý, porovnal, ako sa kapela vyvíja súbežne s tokom času. Kým Biely & čierny a Vienok, prešli úpravami skôr kozmetickými, spočívajúcimi v nahradení Remošovej gitary zväčša Robinovou flautou, prípadne jemnou zmenou tempa, Májová, ktorá ma zaujala už na koncertoch, dostala nový rozmer použitím akordeónu. Síce jednoduchého a spočiatku nie príliš pútavého, v polovici skladby však zmenou dynamiky, a hlavne záverečným zdvihnutím tóniny zvyšujúceho zaujímavosť skladby. Nie celkom sa však nenápadnou flautou podarilo dávne Palúchove husle nahradiť v piesni Mať moja. Táto pre mňa asi najslabšia skladba celého albumu evokuje hlavne repetíciou veršov šlágre typu „ V hlbokej doline“. Okrem toho dramaturgickou statikou nepomáha hlavne predošlej Moju tvár, práve naopak veľmi silnej, zaujímavej skladbe, vrstvenej viacerými rytmickými úrovňami, trošku utopenej medzi pseudoľudovými baladickými pomalšími piesňami. Malým sklamaním pre mňa bola aj obľúbená Bojovníčka, s historizujúcim textom, koncertne predvádzaná s podstatne väčším drajvom, hlavne z Adrikinho spevu je cítiť určitá interpretačná strojenosť, či neistota z nahrávania, naživo som zvyknutý vnímať Bojovníčku s úplne iným nádychom. Určitá škrobenosť ešte miestami trochu sála z Uhrošovho spevu, inak s dobrou výslovnosťou a prízvukmi, napríklad v piesni Zima mi však pripomína poslušný prejav interpretov rokov minulých (neviem prečo, ale napadol ma uhladený Dušan Hlaváček, pop idol osemdesiatych rokov). Veľmi dobre však vyznievajú piesne v ktorých dostali priestor na sólový spev viacerý členovia kapely ako Poznám či Skúšaj, ozvláštnenej aj úvodom pripomínajúcim vzdialene náladu Winnetuoviek. Samozrejme nesmiem zabudnúť výborný spev Adriany Vallovej – Marušky, excelujúcej aj v spomenutej potencionálnej hitovke Moju tvár. Hudobná stránka nahrávky je jednoducho priamočiara, podfarbujúca jednotlivé výpovede. Nástroje sa správajú skôr pasívne, viac podfarbujú spev ako ohromujú samostatnosťou. Sólové party vyznievajú príliš ako nevyhnutný doplnok, basová línia je taktiež vcelku jednoznačná avšak presná. Spestrenie by mohlo prísť s príchodom hostí na nahrávku (kacírsky mi napadlo banjové „pikovanie“ do Bojovníčky, či mandolínový doprovod do Poznám), avšak Jasoň účinkuje samostatne nielen na tomto nosiči, ale aj na svojom debute. Skromne sú používané aj perkusie (mimochodom z obalu som sa nedozvedel kto ich má na svedomí, zrejme viacerí členovia kapely), žiadalo by sa ich použiť možno viac, alebo aspoň povytiahnuť zo zvukového zákulisia.

Texty sú tématicky zväčša venované prírode, túlaním sa ňou, ročným obdobiam či poveternostným podmienkam a pocitom z toho vychádzajúcim, gramaticky sa zdajú bezchybné (všimol som si len slovka „dopis“ v úvodnej piesni Leto), a sú vlastne výpoveďou jediného avšak zrejme najplodnejšieho autora kapely - Uhroša. Prekvapivo málo sa autor venuje najčastejšej téme, láske. Tá síce často v skrytej podobe prechádza ako niť väčšinou námetov, ale na povrch vychádza hlavne v piesni Prsteň. Nostalgiou zaváňa Hráč, rozpor protikladov možno nájsť v Biely&čierny, potencionálny protestsong sa javí v Bojovníčke. Najviac atmosférickou skladbou sa tým paradoxne stáva Vianočná, kde to dýcha ihličím a kaprom na stole, napriek depresívne ladenému štedrovečernému, klasicky retrospektívnemu kontextu. Dôraz sa v textoch kladie viac na znelosť a melodiku, ako na hlbokozmyselné posolstvá, taktiež metafory či inotaje by ste v slovách hľadali márne. Lyrika nie je príliš abstraktná, skrytým významom sa neraz sťaby stáva samotný význam. Samozrejme v tomto prípade treba prižmúriť oko, lebo v tejto muzike netreba hľadať význam a zmysel, ale pocity.

Zvukovo je album na dobrej úrovni, zvlášť s prihliadnutím na na fakt, že nahrávacím štúdiom bola obývačka Uhrínovcov. Piesne sú zväčša v konzervatívnej koncertnej podobe, občas príliš sterilné, všimol som si však použitie dvoch samplov. Na začiatku titulnej piesne Delfíny celkom príznačne šumením prílivu, a v pomalšej Vianočnej nenápadným zvoncom doplňujúcim text. Nejednoznačný avšak zaujímavý je perkusívny klapot kláves akordeónu uvádzajúce Hráča (veľmi vzdialene pripomína podobný zvuk heligónky napr. v Nohavicovom Ostravo), príjemné kúzlo nechceného.

Booklet CD, tiež z autorskej Uhrošovej dielne, je prevedený v jasnej morskej farbe s emblémom dvoch skákajúcich delfínov a neodmysliteľného motýľa Jasoňa. Obsahuje zoznam jednotlivých piesní, ich dĺžku, ako aj rozpis sólových speváckych partov všetkých členov na jednotlivých stopách. Vnútro obalu stručne prináša fotografie hudobníkov. Potlač samotného média obsahuje aj nápadnú informáciu „Všetky práva vlastníkov sú neobmedzené, použitie pre verejné produkcie a vysielanie nie je zakázané.“, svedčiacu o úsilí dostať túto muzičku viac do uší spoločnosti. Veru jednoduché prevedenie disku, na ktoré sme si pomaly už zvykli nielen pri folkových interpretoch, avšak napriek vlastnému nákladu by som privítal aspoň minimálne informácie o kapele. Pre zvedavcov ako som ja, je však aspoň uvedený link na internetovú stránku kapely www.jason.sk.

Takže na záver zostáva zrevidovať všetky poznámky. Albumu by prospelo viac zvukových farieb, možno trošku invencie, ale hlavne viac energičnosti, na ktorú sme zvyknutí pri koncertoch Jasoňu. Takisto absentuje pridaná hodnota v podobe iných, menej tradičných hudobných postupov. Delfíny prinášajú klasickú konzervatívnu folkovú muziku, dôsledne sa vyhýbajúcu akýmkoľvek experimentom, novátorstvu či fúziam. Takisto nečakajte žiadne zádumčivé chvíľky odhaľovaním ukrytých tajomstiev medzi riadkami textov. Delfíny v záplave rozmanitej hudby okolo nás zrejme zaniknú, ale v minime slovenských folkových počinov sa určite nestratia. Sú to obyčajné pesničky, snažiace sa Vám navodiť dobrú náladu a príjemné pocity. Nič viac, ale ani o nič menej....

Jasoň – Delfíny
Gran 2005
Celkový čas: 49:47

Môžete nájsť v našom obchode.

MisoFox

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu