Stano Kalman a Pathetic hypermarket band u Matúša

"U Matúša" je názov jedného z mnohých bratislavských zariadení, určených prevažne na konzumáciu alkoholických nápojov a vychutnávanie si "euforických" stavov s tým spojených. 5. februára sa mohli náhodní i nenáhodní návštevníci tejto krčmy (konkrétne jej hornej časti) okrem chľastu opájať aj muzikou. Ako jeden z mála bratislavských podnikov je totiž "U Matúša" zariadenie určené aj na absorpciu hudobných zážitkov a vychutnávanie si ***** (vyplní príjemca) stavov s tým spojených. Ja si navyše ešte môžem vychutnať ich opisovanie. Kolektívu tvorcov obsahu Folk.sk týmto čo najsrdečnejšie ďakujem.Avizovaní účinkujúci boli Stano Kalman a Pathetic hypermarket band, tentoraz v kompletnej zostave. Ako to okomentovali samotní členovia skupiny, jednalo sa o svetovú premiéru. Oba umelecké subjekty (alebo objekty?) si so sebou priniesli celkom kvalitný, početný (tak na dva stoly) a miestami celkom pekný fanklub. Horné poschodie krčmy U Matúša sa od čias, keď som ho navštevoval ešte ako poslucháč vysokej školy v rámci pravidelných krúžkovíc, príliš nezmenil. Pribudlo len menšie pódium.

Na toto sa v onen štvrtkový najprv dostavil pesničkár Stano Kalman. Okrem samotnej tvorby som bol zvedavý aj na to, či sa osadenstvu podniku podarí udržať relatívne nízku hladinu šumu a vravy, ktorá vládla na začiatku Stanovho bloku. Pesničky si veľmi nepamätám, pretože to s tou hladinou šumu a vravy nedopadlo veľmi dobre. Jeho prejav je ale veľmi osobitý, i keď mi veľmi pripomínal Hada. Toho aj zoznamom tém a spôsobom, akým ich spracováva i keď sa neženie až do takých "extrémov". Tesne pred nimi totiž akoby schválne zastal a tým nechal poslucháča v istom napätí/očakávaní. Veľmi fajn. "Utrhol" sa akurát pri pesničke o tom, že "Od kapusty chlap je riedky", ktorú musel na početné žiadosti v rámci mnohých prídavkov zahrať ešte raz. Tu už ale preskakujem, pretože Stanove prídavky paradoxne nasledovali až po vystúpení Phb. Ťažko je mi túto štvoricu mladých ľudí nazvať skupinou. Sú natoľko osobití (a nielen prejavom na pódiu), že sa mi z úst tlačia skôr spojenia ako "voľné združenie muzikantov", alebo jednoducho len "združenie".

Hladina šumu a vravy dosahovala maxima, kofola a pivo tieklo plným prúdom. Podkrovie sa plnilo cigaretovým dymom a tónmi piesní Phb, texty a námety ktorých mi unikali pomedzi prsty a uši. Rockový hlas a chrapľavý alt sa vysmievali teórii akustiky. S gitarou, akordeónom. Áno, na base sa dá hrať slákom a znie to výborne. Niekedy netreba počuť, stačí počúvať. Pozorne a všetko okrem tej spätnej väzby. Rád by som ale, veľmi rád, vidieť, zažiť (a neumrieť) Phb v kľude, v tichu. Som zvedavý, či sa mi to niekedy podarí. Všetko? Niečo predsa: Hrobka býva cez deň zavretá.

5jar

Viac fotografií nájdete v tomto fotoalbume.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu