Rozhovor so skupinou ASPOL

Po minulotýždňovom profile tejto mladej folkovej formácie sa k nej ešte prostredníctvom rozhovoru na chvíľku vrátime. S Radom Tiňom, Máriou Horňákovou a Peťom Humeníkom sme sa rozprávali 17. decembra na izbe bratislavského internátu Mladá Garda o folkovej a rockovej muzike, o tom ako a kedy vznikajú texty a problémoch so ženami v kapelách :-)

Prečo vznikol ASPOL?
R: Pretože sa mi nepáčilo, ako nám na Strunobraní dali pomenovanie Rado Tiňo a spol. Všetci sme rovnoprávni členovia tejto skupiny a tak sme sa radšej nazvali takto.

Chcel som sa skôr opýtať, prečo zanikol pesničkár Rado Tiňo?
R: Pesničkár Rado Tiňo nezanikol, sedí tu pred tebou. Trošku schudol, ale nezanikol... Našiel... nenašiel. Hľadá iné vyjadrovacie prostredky než mu poskytuje pesničkárčenie.

Mária, ako si sa ty dostala k Radovi?
M: Náhoda. Stretávali sme sa na chodbe, zavolal ma aby som si s ním prišla zaspievať a dali sme sa dokopy. Hudobne. Bolo to asi v roku 1997. Predtým som spievala len doma pred zrkadlom.

Takže na pódiá ťa vyviedol Rado.
M: Áno, veľmi som o takom niečom snívala.
R: Hovorila mi, že chce spievať, a keďže to vie, tak prečo nie...
M: Mňa to uspokojuje, to, že tým ľuďom niečo dávam, ma baví.

Je podľa teba pravda, že v každom umelcovi je kus exhibicionistu?
M: Určite áno.

Peťo, ty si sa ako dostal k ASPOLu?
P: Mňa priviedol Rado. Dal mi priamu otázku, či by som nechcel fungovať v takomto niečom a bol som rád. Väčšina ľudí asi vie, že som hrával s Rolničkami ale spôsob práce a hrania s nimi mi nedovoľoval naplno sa prejaviť. Toto je jedna z dvoch kapiel v ktorých momentálne pôsobím a som rád, že mi poskytuje priestor a spoluhráči mi dovolia dostať zo seba maximum a jediné obmedzenie, ktoré mám je to moje vlastné - na čo mám a na čo sa cítim. Keď treba, veľmi rád sa zhostím klavíru a gitary, speváci sú skôr Mária a Rado. Keď je málo ľudí, ľahko sa podelia úlohy a nedochádza k situáciám, že by sa nikto cítil nedocenený a toto u nás nehrozí.

Spolu s Radom hráte ešte v inej kapele...
P: Volá sa Štvrtok Trinásteho (Th13th) a tá muzika je odlišná, ale sú tam spoločné prvky, dokonca aj pár spoločných piesní, tie ale pochopiteľne hráme s každým telesom ináč. Som typ človeka, ktorý funguje na viacerých frontoch naraz, nikdy by mi nestačilo mať jeden smer a toho sa držať.

Neuvažovali ste nad tým zobrať aj Máriu do Th13th?
R: Rozprávali sme sa o tom, Mária o tom vie, takže sa neurazí. My nechceme v kapele žiadnu babu.
P: Keby tam bolo dievča, bolo by to super čo sa týka hlasov, spevov a týchto vecí. Bojíme sa ale, že neskôr by mohli vzniknúť tie klasické kapelové problémy.

Rado, si teraz spokojný s novou tvárou tvojich piesní?
R: Samozrejme, že som spokojný. S novými aranžami sú tie songy zaujímavejšie. Chcel by som začať skladať aj nové veci, ale múza ma zatiaľ kope všade, len nie tam kde by mala. Mám chuť začať písať a silnie to.

Mária, neskúsila si niekedy napísať nejaký textík?
M: Ále áno, Keď na mňa príde pochmúrna nálada tak to ide samo od seba, ale nikdy som to Radovi nepredostrela.

Takže ty píšeš, keď máš blues. A ty Rado?
R: Ja píšem texty, keď mám náladu.

A ty Peťo?
P: Väčšinou v noci. Cez deň nebývam v stave robiť niečo takéto, väčšina mojich textov vznikla okolo polnoci. Vtedy si dokážem urobiť čas a kľud, uvoľniť si myšlienky, romýšľať nad detailami. Vtedy mám pocit, že dokážem niečo vytvoriť.

Je aj noc ako taká inšpirujúca?
P: Som nočný vták, a tak mi to v noci lepšie myslí.

Čo inšpiruje pri textovaní teba, Rado?
R: Starosti a radosti všedného dňa. Niečo ma zaujme, tak chcem o tom napísať. Je pravda, že bolo viac textov o láske a citoch, ale každý nejake začínal a je to téme, ktorej sa nevzhne nikto, pretože ten cit je veľmi silný. Do budúcnosti sa zameriam na niečo menej tradičné a klišoidné...

To by bolo o textoch. Čo, alebo kto ťa inšpiruje po stránke hudobnej?
R: Rád počúvam skvelých inštrumentalistov a muzikantov, jeden z mojich "top" je Eric Clapton, potom Santana, Paco de Lucia. Mám rád aj klasiku, ľudovku, rockovú hudbu.

Čo počúva Mária?
M: Páči sa mi čokoľvek, všetko človeka obohatí.

Nechystáte sa na nejaké CD?
R: Možno by to aj bolo dobré, ale myslím si, že ak človek ide točiť, tak by to mali byť piesne, ktoré sa na to CD hodia. Svoju doterajšiu tvorbu nepovažujem za vhodnú dávania na nosič, takže ešte nejaký ten čas počkáme. Nechcem to uponáhľať.

Čo budete robiť na Vianoce?
P: Na Štedrý večer budem pol dňa v práci a potom s rodinou... Možno zložím nejakú pieseň, minulý rok sa mi to podarilo.
R: Rodinná pohoda. Mienim dodržať tradíciu byť na sviatky s rodinou. Najeme sa, pôjdeme na omšu, pred kostolom poohovárame... :-)

A na Silvestra?
M: Čaká ma skúška, takže sa budem učiť a večer asi niekam vybehnem.

Keby ste sa ocitli na opustenom ostrove a každý z vás by mal jedno želanie, aké by to bolo?
R: My traja? Želal by som si, aby k tomu ostrovu tak skoro žiadna loď neprišla (smiech)
P: Dovolím si nechápať, čo tým Rado myslel (smiech)... Ja by som si želal nejaké publikum, aby sme nahrali sami pre seba... Robinsonský prístup muzike nesedí.
M: Vzhľadom na Radovu poznámku by som chcela čo najskôr zmiznúť (smiech)

Čo nám ASPOL prichystá do nového roku?
R: Asi nejaký koncert, 5 cédečok, turné... (smiech). Klamem. Ale koncert bude, v UPC v Bratislave. A budeme cvičiť a trénovať. A budem písať.

Sľubuješ?
R: Sľubujem.

zhováral sa 5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu