Rozhovor s pesničkárom Ivom Weissom - Hadom 2. časť

V druhej časti rozhovoru s Hadom sa dozviete aj o jeho vzťahu s múzou, o jeho Obľúbenom koncertnom faux pas, o tom, prečo je v lete obklopený deckami a aj o tom ako vidí budúcnosť folku na Slovensku. Tak neváhajte, stačí iba kliknúť. :-)

Ty asi nemáš problémy s múzou, lebo o tebe viem, a to nebudem zveličovať, že si mal rok, kedy si napísal až 200 piesní. Ako je to dnes? Kedy sa ti najlepšie píše?
Múzam som sa pomstil v jednej pesničke. Chcem sa im však ospravedlniť, lebo tá pieseň je dosť tvrdá. Každopádne som rád, keď ma navštevujú. Čo sa týka inšpirácie, sám neviem písať, pokiaľ nejde o nejakú vtákovinu, ktoré hrám stále. Píšem vyslovene zámerne, teda čakám kým ma kopne a viem prečo ma má kopnúť. Niekomu chcem napísať napríklad pesničku, lebo píšem ľuďom piesne. Nielen tým, ktorých poznám roky ale aj takým, ktorých náhodou stretnem a veľmi silno na mňa zapôsobia. Po stretnutí prídem domov a vysypem to zo seba. Keď sme hovorili o tých 200 skladbách, aby sa poslucháči nejako neľakali, ja som síce veľmi potentný, čo sa týka písania, ale 85 percent zahadzujem.

Máš za sebou niekoľko úspechov na folkových festivaloch, spomeň niektoré a s kým v súčasnosti spolupracuješ?
Úspechy? Na Slovensku je to tak: človek musí byť nelenivý, čo ja nie som a ísť sa vôbec prihlásiť na také festivaly. Pred rokmi som to vďaka Lachkému a Tiňovi urobil so Strunobraním, kde som sa potuloval 4 roky a na 4. rok sa mi podarilo získať cenu diváka, čo mi nie je celkom proti chuti. Vďaka Radovi Tiňovi, s ktorým spolupracujem a ktorému ďakujem za to, že mi pomohol dokončiť pár mojich piesní, ktoré som nevedel dokončiť. On bol presne ten kamienoček, ktorý som potreboval. Tak som sa prihlásil na Slovenskú tramskú portu. Moje piesne nie sú veľmi trampské ale mohli sme tam aj my folkáči niečo zahrať. A tak sme tam išli a hrali sme tam s Radom tie naše spoločné piesne a nepostúpili sme. A išiel som tam ja len tak pre srandu zavrzgať nejaké tieto svoje songy a to som tam nebol ani poriadne prihlásený. Bola to pieseň „Smutný popevok mládenca múzou hnaného“, ktorá ich asi zaujala a tak ma zavolali na finále, ktoré som tiež vyhral a získal som autorskú portu. Tak čo sa týka tých harabúrd, tých sošiek, tak tie mám len dve. Pre mňa je však už výhra ísť si niekam zahrať, lebo hrám rád, prosto ma to baví.

Si pesničkár, ktorého možno upodozrievať, že texty ktoré spievaš nie sú tvoje, lebo ich stále nevieš naspamäť. Zažil si s tým určite niekoľko kurióznych situácií. Naučíš sa teda niekedy tvoje texty?
Asi nie, pretože na to nie som stavaný. Ľahko sa naučím kvantum piesní iných, ktoré mám rád práve preto, že ich mám rád. Veci ktoré píšem sám nepokladám za také podstatné, aby som sa ich naučiť naspamäť. Rôznych faux pas bolo dosť, poviem o jednom krásnom, čo sa mi stalo v Topoľčanoch. Hral som tam s kamarátom, ktorý bol kvázi predkapela a ja som bol „hviezda“. Nikto o mne do tej doby nepočul. A bola veľmi dobrá atmosféra, ľudia sa chytali, tak som chcel zahrať jednu z novších vecí, a oni boli už nažhavení. Začal som to raz, dvakrát, tretíkrát a prosto mi to nešlo zahrať. A ako mi to nešlo, tak som zobral papier a hodil som ho v zlosti do kúta. A ľudia zrazu búrlivo tlieskali a vstávali. Mal som dojem, že sú buď takí nenároční alebo sa im to fakt páčilo.

Viem, že robíš aj projekty pre deti, aké a kde?
S deckami robíme roky rokúce tábory práve neďaleko domova tvojej starej mamy, v dedinke Drienovo nad Krupinou. Je to tábor založený na tom, že sa stretnú deti, ktoré radi spievajú alebo hrajú na nejaký hudobný nástroj. Za posledné dva roky sme si navykli vždy niečo napísať, v tom má vždy prsty aj Rado Tiňo. Prídem za ním keď niečo nedokážem urobiť alebo sa mi nezdá, a on je jeden z takých mojich prvých kritikov všetkého. On môže škrtať čo chce, má voľnú ruku, lebo mi nikdy zle neporadí, a ani ja jemu. Robili sme spolu Popolušku, ktorá mala veľký úspech. Chceme do toho zapojiť všetky deti, ktoré prídu. Teraz robíme Zlatú priadku a teda aj teraz nepíšem nič okrem muzikálu, aby som v lete už tú Priadku mohol premierovať.

V našom rozprávaní by som sa rada okrajovo dotkla aj tvojho albumu Tichá pošta. Vznikol preto aby uzatvoril istú kapitolu tvojho života alebo iba z technicko - praktickej potreby?
Tichá pošta je vlastne asi môj piaty spevník. Spevník preto, lebo boli 4 spevníky a ten piaty, taký ktorý by uzatvoril nejaký rok nevznikol. A ja som si povedal, že nemá význam robiť ďalší spevník, keď ľudia na mňa tlačia aby som urobil nahrávku pre kamarátov. Neprezentoval by som to ako moje CD. Je to skôr výber pesničiek pre kamarátov. Bol to vianočný darček, aj vnútri bolo písané všetkým mojim priateľom, v zmysle: „ tak vám treba, máte čo ste chceli“. Na to CD som vybral asi také veci, ktoré sú najviac počúvateľné a naozaj uzatvorili do istej miery kapitolu, lebo zhruba polroka nato som začal robiť s Radom Tiňom, spolu s ním vzniklo asi 10-12 piesní a odvtedy som ja takých všeobecných piesní mimo tých muzikálových napísal veľmi málo.

A posledná otázka, ako vidíš folkovú situáciu na Slovensku?
Veľmi dobre. Pokiaľ sa ešte poobjavujú takí ľudia, akých poznám, a sú to ľudia nielen z Efka, lebo nechcem tvrdiť, že len my v Efku sme počúvateľní, takých ľudí je viacej. Mnoho ľudí píše stále do šuflíka, a je kopec ľúdí, kotrí práve z tých „šuflíkovcov“ sú pomerne kompaktní a dobrí. Je veľkou škodou, že u nás nejestvuje taká tradícia ako v Čechách, kde je pesničkárom daná väčšia šanca, aby sa vôbec prezentovali, aby sa neokúňali a vyliezli z tých komôrok. Tým bude potom väčšia šanca, že sa o nás bude vedieť a že slovenský folk sa nebude hambiť pred tým českým.

Hadovi ďakujem za rozhovor a tak isto aj všetkým členom Efka, ktorí merali cestu do Banskej Bystrice aby prišli do Folkparády ďakujem, lebo v tom, že to vyšlo som mala prsty aj ja. Už teraz sa teším na ďalšie novinky z Efka a dúfam, že sa o nich aj vo Folkparáde, pomaly jednej z posledných relácií venovanej výhradne slovenskému folku opäť dozvieme.

slavia

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu