Rozhovor s Martinom Valom - bývalým šéfredaktorom časopisu CFT

O mesačníku CFT sa už na našich stránkach popísalo dosť. Písali sme o jeho zrode, vývoji, zmenách a v súčasnosti sa venujeme téme pozastavenia ďalšieho vydávania časopisu. Prednedávnom, ešte v časoch keď časopis pravidelne vychádzal, som si posedel s jeho bývalým šéfredaktorom Martinom Valom a porozprávali sme sa na tému CFT.
A o čom sa sa bavili? Čítajte ďalej a dozviete sa.

Martin, stál si pri zrode CFTčka. Aké boli plány zakladateľov časopisu?

V decembri 2001, keď vyšlo prvé číslo časopisu, sme mali také plány, že tvorbou časopisu sa budeme venovať rozvoju country-folk-trampskej hudby na Slovensku. Chceli sme to urobiť tak, aby sa CFTčko postupne stalo časopisom aj pre iné hudobné žánre a pre turistov. Podľa toho bol vyberaný aj názov časopisu. Chceli sme vyplniť medzeru, ktorá je na slovenskom trhu časopisov podobného zamerania už dva roky.

Mali ste teda v pláne vyrobiť širokospektrálny časopis pokrývajúci celú sféru záujmov potenciálnych čitateľov a poslucháčov týchto hudobných žánrov?
Mal to byť časopis vytvorený pre viacero hudobných žánrov. Širšie špecializovaná orientácia na príbuzné hudobné žánre ako napríklad bluegrass by časom iste prospela ďalšiemu napredovaniu CFT.

Akým spôsobom ste vyberali členov do redakčného tímu?
Spolutvorcov (redaktorov) mesačníka CFT sme, samozrejme, zo začiatku zháňali pomocou osobných kontaktov a pomocou odporúčaní od našich známych. Takto sa nám relatívne rýchlo podarilo osloviť publicistov, autorov piesní, ale aj vás, ako redaktorov internetového časopisu.

Čo si myslíš o úrovni časopisu počas prvých mesiacov jeho fungovania?
Pri výrobe prvých čísel časopisu hral veľmi veľkú úlohu entuziazmus, s ktorým sme sa púšťali do pre nás dovtedy neznámych vôd. Výrobu a čas na spracovanie všetkých tém vždy sprevádzali šibeničné termíny. Mali sme problémy s grafickým štúdiom, ktoré sme sa po čase rozhodli vymeniť. Táto zmena sa mala pozitívne prejaviť na zvýšení úrovne časopisu. Čo sa týka predajnosti alebo ekonomickej úspešnosti časopisu, v letných mesiacoch minulého roku to neustále narastalo.

Mohol by si uviesť nejakú métu, ktorú ste si stanovili ako „ minimálnu hranicu úspechu“?
Pri marketingových plánoch a zámeroch bolo uvedené predať aspoň 1500 výtlačkov mesačne.

Máš na mysli samotný stánkový predaj alebo sú v tomto čísle zahrnutí aj predplatitelia?
Stánkový predaj bez predplatiteľov.

Spočiatku sa v každom čísle časopisu vyskytovalo veľmi veľa gramatických chýb, ktoré sa dosť dlho nedarilo úplne odstrániť. Čo bolo tou pomyselnou poslednou kvapkou, ktorá spôsobila, že ste sa rozhodli angažovať jazykovú korektorku?
Materiály sa v tom čase zháňali dosť ťažko, resp. ťažšie ako by sme si želali. Fakticky až do šiesteho čísla bola kontrola gramatiky iba na pleciach šéfredaktora. Pri tom počte článkov, ktoré sme vtedy publikovali, jednoducho nebolo možné vypublikovať všetky články, zabezpečiť ich grafické spracovanie a vlastne celý proces výroby časopisu a ešte aj poopravovať všetky chyby v článkoch, ktoré boli častokrát písané na poslednú chvíľu. V závere roka nám do redakčného kolektívu pribudla šikovná jazyková korektorka, ktorá dokázala skontrolovať za krátky čas obsah celého pripravovaného čísla.

Prečo sa v zimných číslach zmenila grafická úprava a typ papiera, na ktorý bol časopis tlačený? Boli to ekonomické dôvody, ktoré prinútili majiteľa siahnuť po týchto opatreniach?
Decembrové číslo vyšlo na recyklovanom papieri a v zmenšenom formáte. Chceli sme vyskúšať, ako bude časopis vyzerať. Všetkých jedenásť čísel predtým bolo totiž vytlačených na ofsetovom papieri. A keď sa pýtaš na financie, tak áno, je to otázkou financií. Snažili sme sa minimalizovať náklady na jeho výrobu a prípravu.

Ktorá z rubrík mala podľa teba najvyššiu úspešnosť?
Čitatelia si podľa mojich informácií prišli na svoje v prvom rade pri prehľadoch nadchádzajúcich akcií, veľmi sa páčili profilové materiály, ktoré pripravoval Miloš Janoušek a úspešná bola aj poviedka na pokračovanie „Hrozný chlap a čierna mačka“ od Patricka Longsleyho. Čitatelia si žiadali samozrejme aj reportáže z podujatí konaných na celom Slovensku. Mali sme však nedostatok dopisovateľov zo stredného a východného Slovenska, ktorý sme sa snažili riešiť pomocou rôznych opatrení.

Ako vidíš budúcnosť CFT?*
Budúcnosť zavisí od záujmu čitateľov, od vôle vydavateľa, ale hlavne od úrovne obsahu časopisu. Ak budú kvalitné materiály na uverejňovanie a ak to bude podložené kvalitným marketingom, verím tomu, že časopis prežije rok 2003. Otázkou však naďalej zostáva to, či takýto časopis vôbec dokáže pomôcť prezentácii a propagácii tejto hudobnej scény.

Ďakujem za rozhovor.

* - v čase rozhovoru ešte nebolo zrejmé, že bude pozastavené vydávanie časopisu.

rozprával sa Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu