Rozhovor s lídrom skupiny Hrdza - Slavom Gibartim

O tejto prešovskej skupine som do minuloročnej festivalovej sezóny toho veľa nevedel. Odvtedy už pretieklo trocha vody a aj folkové informačné kanály už začali pracovať pružnejšie. Vďaka nim som si o Hrdzi už poskladal menšiu skladačku. Dosť informácií som načerpal z ich internetovej stránky na adrese www.hrdza.sk . Nedalo mi však, aby som sa neopýtal ešte na niekoľko detailov.

Kedy si sa prvykrát rozhodol, že chceš hrať na hudobnom nástroji? Bola to hneď gitara, alebo si sa rozhodoval medzi viacerými alternatívami?
Keď som mal asi 15, ležal som v posteli s chrípkou a len tak zo zvedavosti som okúsil bratovú novú gitaru. Neboli žiadne alternatívy. V tom období som viacej kreslil a maľoval.

Hudobníci v oblasti folku sú nútení väčšinou hrať na viacero hudobných nástrojov. Na koľkých vieš hrať ty?
Spokojný som len s hrou na gitare, aj to nie stále. Založil som niekoľko kapiel rôznych štýlov. Bol to new wave, rock, folk s kapelou „Bez mena“ ako aj sólo pesničkár, dlhé roky som hrával po svadbách a zábavách, takmer rok som bol súčasťou pouličnej scény na Pike Place Market v Seattli. Hrám ešte (resp. hrával som) na zobcovú flautu aj klávesové nástroje.

Čo ťa primälo k napísaniu prvej piesne?
Prvá pieseň bola o Dubníckych opálových baniach. Bol som asi v prvom ročníku na gympli a vtedy ma fascinovalo dobrodružstvo v podzemí.

Pamätáš sa na to, aké si mal vtedy z nej pocity?
Už to bude 20 rokov, pamätám si len, že som ju hral spolužiakom na lyžiarskom.

Keď sa na tú pieseň pozrieš teraz, s odstupom času, zmenil by si na nej niečo?
Neopovážil by som sa ju hrať. Text bol veľmi primitívny a odvtedy som napísal fúru piesní, za ktoré sa nemusím hanbiť ani ako textár, ani ako gitarista.

Kto sú ďalší autori textov okrem teba?
Nemáme stáleho textára okrem mňa. Máme prerobených niekoľko ľudoviek, našich i ruských, jedného Miroslava Válka, Fransoa Villona, a tri texty od rôznych autorov.

Čo si myslíš o autenticite pocitov pri písaní piesní a s tým súvisiacim ich neskorším upravovaním a vylepšovaním?
Neviem presne, na čo konkrétne myslíš. Väčšinou ma napadne na raz aj text aj melódia. Niekedy je to za desať minút a niekedy to pomaly rozvíjam aj mesiac. Avšak vždy pesničku ešte cibrím a zdokonaľujem. Keď som v opojení čara melódie, dokážem jednu pieseň postupne zlepšovať aj mesiac a to tým, že ju každodenne hrám. Všetko sa musí usadiť, ustáliť. Neskôr už do piesní nezasahujem. Keď sa tak aj výnimočne stalo, kamaráti mi vytýkali, že predchádzajúca verzia bola lepšia a nakoniec som sa aj tak vrátil k pôvodnej úprave.

Hrdza sa za pomerne krátky čas dostala do špičky slovenského folkového pelotónu. Mohol by si svojim prípadným nasledovateľom prezradiť recept ako na to?
Vďaka za takú poklonu. Asi niekedy v 1987-88 sa mi podarilo dať dokopy folkovú kapelu, ale na Zaprášených cestách sme nepostúpili. Úspešnejší som asi bol sám s gitarou, ale tiež to nestálo za veľa. Odvtedy, takmer nepretržite, som sa pokúšal dať dokopy muzikantov, ale nerozumeli sme si cítením. Recept na úspech? Trpezlivosť, drina, výdrž a hlavne nápady. Aj Hrdza má ešte, čo robiť. Ja zostanem asi večne nespokojný, lebo čas hrá proti nám.

Ako to bolo s názvom skupiny? Prečo Hrdza?
Názov sme vymýšľali pomaly rok, boli pri tom veľké nezhody, no kapela by mala mať jeden pekný názov. A názov Gibarti a spol. nebol vhodný. Mali sme niekoľko alternatív, no nikdy sme sa nezhodli, každý mal svoj nápad. Po tom, čo sme natočili demo, som si povedal, že už musíme mať názov. A keďže Jarka mala vtedy hrdzavé vlasy, nazval som kapelu Hrdza. Okrem toho, "hrdza" je rýdzo slovenské slovo, je to podľa mňa krásny názov :-).

Keďže už vieme ako to bolo s názvom, prezraď ešte niečo o vzniku skupiny
Raz som bol pri ohníku, kde sme hrali staré Nerezi. Bola tam jedna pekná ženská (Jarka - pozn. red.), ktorá začala Nerezi spievať so mnou. Bol som z toho taký prekvapený, že som sa jej opýtal, či neskúsime spolu na druhý deň hrať nejaké vlastné veci. Povedala, že hej, a tak sme začali.

Ako Hrdza ovplyvnila tvoj život?
Hrdza je liek na ťažké chvíle ale i požierač všetkého voľného času. Hrdzinovia mi ešte pripomenuli, že mi dobre prevetráva peňaženku.

Čo nám Hrdza prichystá v blízkej budúcnosti? Neplánujete natočiť CD?
V júli 2001 sme natočili 4 veci a vydali promo CD. Teraz v januári a februári plánujeme dotočiť zvyšok tak, aby sme mali čo ponúknuť na festivaloch v lete.

Čo by si poprial sebe, Hrdzi, folku.sk, našim čitateľom a všetkým folkovým nadšencom do nového roku?
Hrdzi ako aj folku.sk, nevzdávať sa a pokračovať aspoň s takým optimizmom ako doteraz. Čitateľom a folkáčom, nech nás navštevujú, čítajú a neprestanú počúvať.

Radiar

v článku boli použité časti rozhovoru Michala Franka so skupinou Hrdza publikovaného na www.frenky.sk so súhlasom skupiny a autora rozhovoru.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu