Nachádzate sa tuRozhovor s Igorom Vrábelom - organizátorom festivalu CL
Rozhovor s Igorom Vrábelom - organizátorom festivalu CL
Posledný večer pred vypuknutím Country Lodenice 2001 sme vystihli poslednú chvíľku, kedy boli organizátori schopní nájsť si pre nás pár minút. Konkrétne sme na večernej potulke areálom festivalu zastihli Igora Vrábela, jedného z otcov festivalu. Našim zvedavým otázkam sa nevyhol...
Kedy vznikol nápad zorganizovať tento festival?
Ja som o takomto veľkom festivale sníval už niekoľko rokov a pretože s Petrom Žákom (druhý z organizátorského tandemu, pozn. red.) sa poznám už veľmi dlho, raz som ho zobral na Zahradu (1999) a tesne pred tým som objavil aj tento kemp, o ktorom som síce vedel ale nebol som tu. Keď som sem došiel na tú lúku (vtedy som práve organizoval inú akciu, Deň Zeme) vtedy ma to oslovilo a presne som si predstavil ako by sa to tu dalo urobiť. Rozhodol som sa pre Petra ako spoluorganizátora, pretože púšťať sa do niečoho takého sám je bláznovstvo. Stal sa spoločníkom, partnerom a spoluinvestorom. Na Zahrade sme sa rozhodli, že to urobíme hneď v ten rok, stanovili sme si termín, a v zákulisí sme si začali zháňať účinkujúcich, porobili sme prvé zmluvy. V nasledujúcom týždni sme vymysleli celú koncepciu festivalu od letákov, plagátov až po dramaturgiu. Mesiac sme boli len dvaja, postupne k nám ale pribúdali ďalší ľudia, ktorí dnes tvoria kostru štábu.
Čo bolo spočiatku najťažšie?
Najťažšie bolo veriť tomu. Organizujem aj podujatia, ktoré nie sú komerčne zamerané, a bolo pre mňa ťažké presvedčiť sám seba aby sme nakoniec neurobili festival typu Čičmany, alebo proste niečo regionálne. Vedeli sme, že na trhu je priestor pre jeden velikánsky festival, chcelo to zariskovať, to znamená vybrať atraktívnych účinkujúcich, ktorí sú zároveň drahí, urobiť strašidelnú propagáciu a bombastickú reklamu. Museli sme vymyslieť dobrú marketingovú stratégiu a vložiť do toho peniaze. Cez takýto festival sa dnes otočia milióny korún, čiže ako som už povedal, najťažšie bolo tomu veriť. Avšak od tej chvíle, čo sa vytlačil prvý leták, sme vedeli že to budú 20 hodinové pracovné dni, prakticky až do chvíle, kým sa celý festival nezrealizuje. Trošku naivne sme verili aj tomu, že ľudia pochopia, že za kultúru treba platiť. Aj muzikanti niečo stoja, ozvučenie a vôbec celý servis tiež nie je lacná záležitosť. V prvom ročníku sme finančne neuspeli, ale mali sme z toho dobrý pocit, bola to pre nás výzva zorganizovať druhý ročník, taký, aký ste mali možnosť zažiť - vo veľkom štýle. Dovolím si tvrdiť, že po Pohode, ktorá je ináč zameraná, je CL druhý najväčší festival na Slovensku. Je tu tretí ročník a v tejto chvíli nik netuší, ako to dopadne. Pritvrdili sme kontrolu a systém vstupeniek, očakávame nejaké problémy...
Má lodenica krstného otca?
Nemá, ani sme o tom zatiaľ neuvažovali. Že sa krstia cédečka, o tom viem...
Kam speje lodenica? Čo sa bude zlepšovať, čo meniť?
Sú dva smery, ktorými môžme rozvinúť túto tému. Jeden je ten, že lodenica by sa mala trošku viac žánrovo otvoriť, napríklad smerom pre world music, folklór. Nabudúci rok by sme sem chceli dotiahnuť jednu zahraničnú superhviezdu, najlepšie zo Spojených štátov, ktoré sú vlastne "Mekkou" country hudby. Ja nie som nijako ortodoxne zaujatý, vedel by som si tu napr. predstaviť aj Petra Lipu. Mnohí sa napríklad divili Jane Kirschnerovej. Ona podľa mňa spieva folkové pesničky, a to že je slávna... ? Rád by som bol aj keby sa nám sem podarilo dotiahnuť nejakých afričanov, pretože mám rád aj hudbu, ktorá je dobre rytmicky vrstvená.
Druhý smer posunu lodenice by sa mal prejaviť v organizačných veciach. Nádherné by bolo, keby sa nefalšovali vstupenky, a chceme tomu nejako zamedziť. Mrzí ma, že tu musia byť SBS-kári... tí však majú na starosti aj bezpečnosť a predchádzanie výtržnostiam.
Je pravdepodobné, že z názvu festivalu potom zmizne slovo "Country"?
Určite nie. Country neberiem ako hudbu, ale v širšom význame - krajina, svet, životný štýl...
Podľa čoho, ako dramaturg, vyberáš amatérske kapely?
Snažím sa počúvať tú muziku, chodí nám sem každoročne asi 150 cédečiek, je to dosť zložité, pretože keď človek počúva už tisícpäťstú verziu Báječnej ženskej... snaťím sa teda vyberať originálne kapely, s vlastnými textami. Zistili sme, že popoludní je absolútne neúspešná vec púšťať na pódium pesničkárov, na to je dobré Strunobranie, kde je intímnejšia atmosféra. Tu je scéna strašne veľká a tak musí byť dramaturgia vygradovaná. Dokonca aj veľké hviezdy musíme modelovať do programu tak, aby nálada stúpala.
Kapacita tohto kempu nie je nekonečná, neuvažuješ o zmene miesta?
Neexistuje v blízkosti Piešťan nič podobné, čo ma teda mrzí. Pôvodne som chcel robiť viac scén, ale potom som zistil, že môže byť zaujímavé robiť čisto reťaz skupín na jednom, veľkom, pódiu. Každá kapela zahrá tie svoje najlepšie piesne a vystrieda sa ich na pódiu viac, čo je ale na druhej strane finančne náročnejšie. Tiež je problém urobiť druhú scému tak, aby sa zvukovo "nebili".
Máš nejakú humornú historku z príprav festivalu?
Áno, mám. Som pomerne tuhý fajčiar a v aute mám mokrý popolník. Je to držiak s plechovkou, v ktorej si hasím cigarety, naspodu je trocha vody. Tento rok sa mi trikrát podarilo pri telefonovaní sa z tejto plechovky napiť...
Ako to chutí?
Keď zajtra nafajčím, dám ochutnať... :-)
Stretávaš sa s nezvyčajnými požiadavkami "hviezd"?
Ani veľmi nie, len keby si vypýtali polovičný honorár, tak by sa nič nestalo... :-) Skôr mi vadí, ten tlak ktorý je na nás vyvíjaný zo strany amatérskych skupín, oni stále nevedia pochopiť, že čas sa nedá nafúknuť. Keď sa ich vyberie osem, tak sa ich viac proste do programu nezmestí. Ja viem že účinkovanie na CL neznamená štart ku hviezdam (tiež som to zistil, pozn. red.), to však nie je problém festivalu, ale vydavateľstiev, ktoré sa takýchto akcií nezúčastňujú. V každom prípade je to však zážitok, hrať pre taký dav ľudí... Pri organizovaní som dospel k alergii na zvonenie telefónu. Týždeň pred festivalom si musím zmeniť číslo, naposledy som si ešte z internetu stiahol novú vyzváňaciu melódiu, ruskú hymnu, ktorá ma po tých rokoch už ani tak veľmi neirituje... :-)
Čo by si zaželal tomuto ročníku CL?
Pekné počasie, dobrú náladu, dobré trafostanice v elektrárňach keď spustíme ten aparát, aby sa ľudia pobavili a cítili dobre.
Nejaký odkaz pre návštevníkov folk.sk?
Chodievajte na koncerty, neseďte doma, nepozerajte do bedne, radšej sa zdvihnite a choďte do divadla. Na to, aby kultúra prežila, musia na ňu ľudia chodiť. Obrazovka nikdy neprinesie človeku taký zážitok ako koncert, opera, divadlo... nezáleží na tom o akom druhu umenia sa bavíme. Stránke by som chcel zaželať nárast prístupov a čitateľov.
Zhováral sa 5jar za (nielen) technickej asistencie Radiara.
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť