Rozhovor s Andrejom Mikom

...že neviete kto to je? Ááále viete. Je to člen Dua Adriana Škultétyová a Andrej Miko a zároveň je lídrom skupiny Druhý dych. Vytiahla som ho na čaj a jemne som ho omráčila diktafónom, čiže mu nezostávalo nič iné, než mi dobrovolne odpovedať na moje dotieravé otázky...

Viem o tebe, že pôsobíš v mladej folkovej skupine "Druhý Dych" a zároveň aj ako Duo s Adrianou Škultétyovou. Čo vzniklo skôr a čo pre teba znamená to-ktoré zoskupenie, po hudobnej, textovej, či po muzikantskej stránke?

Skupina "Druhý Dych" vznikla skôr, v 1997-98. roku, ale ako Duo sme vznikli v roku 2000 preto, že ja, aj vlastne mužská populita skupiny bola na vojne a ja som s Adrikou v inom vzťahu než len priateľ, tak mali sme čas skúšať a mal som veľa nových pesničiek. Dohodli sme sa, že spolu natočíme Demo a založili sme Duo. Teraz, keď už sme po vojne a pokračujeme so skupinou Druhý dych, tak nám je ľúto zanechať pesničky, alebo dať ich do skupiny, lebo už sú postavené na dvoch gitarách a dvoch spevoch a takto sa nám to páči a myslím, že pokiaľ sa dá ešte skladať a skladám, tak zostaneme ako Duo.

Sú tie piesne niečím iné v Duu, ako v skupine? Sú tematicky niečim jemnejšie? Alebo ako to je?

Sú modernejšie. Mám taký dojem, že v "Druhom dychu", keď bolo Demo nahrávané, tak tam je harmonika, samozrejme že je to taký podnet, je to skôr trampskejšie, ale v Duu sú už daktoré piesne viac modernejšie.

Prečo si sa dal na muziku a prečo zrovna na folkovú scénu?

Budeš sa čudovať, ale ja som chodil na tanečnú, rapoval som, ja som kedysi uznával úplne iný štýl. Zrazu prišiel zlom a "Marek Richter" zo skupiny "Druhý dych" počúval dosť často Nedvědov a ja som si vypočul jednu pesničku. Stále som mu nadával, čo to počúvaš, akých gitaristov? No potom ma zaujala pieseň "Pletenka" od Brontosaurov (Zahrádky) a hneď potom nasledoval koncert na Strahově. Videl som to v TV a úplne ma to chytilo za srdce. Hrať na gitare som začal už trošku skôr, ale len také prvky všeličoho, Elán a podobne. Folk ma chytil za srdce, hlavne Brontosauři. Tak som sa dal na folk.

Bol si k hudbe vedený od malička? Máš za sebou nejaké hudobné kurzy, alebo školy?

Nie, žiadne kurzy, ani školy a odmalička som k tomu ani nebol vedený. Ja som v hudobnej vlastne len tak-tak prešiel, keby som mohol dostať päťku, tak určite ju dostanem. Vôbec som nespieval ani v hudobnej, ani na základnej, nechodil som nechodil do žiadnych kurzov. Ako som hovoril, chytili ma Brontosauři, začal som ich spievať, hrať na gitare a pomohol mi aj "Marek Richter" pri hre na gitaru a ukázal mi základné akordy, aj "Adrej Siki Sikora" a potom som sa už učil sám doma.

Nejaké rodinné dispozície tam neboli?

Neviem o tom, že by som mal v rodine nejakého muzikanta.

Hral si aj predtým v nejakom inom zoskupení?

Ja som hrával kedysi s Marekom, len ako duo a volali sme sa "Včelínek". Boli sme aj na súťaži Senický Kľúčik, kde sme skoro žiadny úspech nezožali. Potom sme sa rozhodli, že založíme skupinu a opýtali sme sa Sikiho, či by chcel hrať a on ako gitarista povedal, že by rád hral basu. Zobrali sme Sikiho, Ivana Benkoviča na harmoniku a takto sme boli spolu mesiac. Neskôr sme prijali Adriku. My sme nahrávali u Imra Dugoviča, on ju poznal a dohodil jej kontakt na nás, tak sme ju zobrali ako speváčku.

A Adriana hrala predtým niekde inde? Alebo ste jej prvopočiatok?

Myslím si, že to bol prvopočiatok. Ona bola v Slávikoch na ulici :o) ale nehrala. Bol to asi jej sen hrať so skupinou, neviem či práve s nami, ale určite chcela vystupovať a hrať.

Máš teraz pocit, že vieš kam sa uberať ďalej? Alebo ešte stále hľadáš tú správnu hudobnú cestu?

No ja asi ďalej, lebo pesničky, čo som skladal kedysi už nie sú také, ako tie čo skladám teraz. Zase to ide ďalej a ďalej a neviem to popísať prečo to je tak, ale myslím si, že teraz sú tam modernejšie nádychy. Teraz mám pripravené nové pesničky pre skupinu, lebo po vojne sme dávali dokopy pesničky čo boli na Demo – Druhý dych, tam sme pridali pár novších, aj tie novšie už boli staršie. Terajšie nové piesne sú už úplne iné, ako boli na Deme nahrané. Sú živé a keď sú to slaďáky, hoci sú kľudné zo začiatku, tak refrén je viac dynamickejší. Myslím si, že idem ďalej a zatiaľ neviem kam.

Ak by si mal slovo „hudba“ nahradiť nejakým iným výrazom, aký výraz by to bol?

Je to pre mňa harmónia, lebo keď mám napr. zlé chvíľky, tak si rád zahrám. Nemusia to byť moje pesničky, tie si ani moc nehrávam sám, skôr niekoho iného. Ale mňa to veľmi poteší a úplne som inde ako som teraz. Je to úplne iný svet a vyslobodí ma to zo stresov, v ktorých som v danej chvíli.

Čo by si chcel popriať čitateľom www.folk.sk do nového roku?

Veľa úspechov, veľa koncertov, málo potrhaných strún a aby to nevzdávali ani mladé kapely, ani sólisti, aby sa tá naša scéna zapĺňala. A samozrejme veľa zdravia, šťastia, lásky, peňazí, hudby a komu by bolo málo, tak aj práce.

S Andrejom Mikom sa rozprávala

janka

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu