Nachádzate sa tuPredstavujeme účinkujúcich Komornej scény Lodenice 08 - štvrtok

Predstavujeme účinkujúcich Komornej scény Lodenice 08 - štvrtok

Radiar 25 august 2008

Komorná scéna festivalu Lodenica nám tento rok rozkvitla nielen do krásy, ale aj do počtu účinkujúcich. Program tejto scény je každoročne orientovaný hlavne na nové tváre a tak sme sa rozhodli predstaviť vám jednotlivých účinkujúcich ešte pred otvorením brán festivalu.

Zuza a ja
Minulý rok sa objavilo na slovenskej scéne nové duo ZUZA A JA, alias Zuzana Hrubá a Jaro Závodský. Jara Závodského môžete poznať z folkových pódií (kapela Alvarez, či sólový projekt S Band), ale tiež zo semifinále 1. slovenskej superstar. O Zuze, ktorá je zaujímavá najmä svojím špecifickým hlasom budeme v budúcnosti určite ešte počuť. Čo vznikne ich spojením si môžete vypočuť na stránke www.bandzone.cz/zuzaaja.

Stano Kalman
Stano Kalman je pesničkár telom aj dušou. Jeho piesňam rozhodne nechýba humor a spontánnosť. Nebojí sa ani nárečových prvkov a veľmi dobre ich vie použiť. Koncerty Stana Kalmana sú dynamické, plné nálad, od temných tém až po koketnú žartovnosť a hru so slovami.Je zakladateľom a organizátorom troch ročníkov pesničkárskeho festivalu Tiché vody v Tlmačoch, bol koordinátorom folkových koncertov v bratislavskom UPC v Mlynskej doline a Klube 22. Zároveň hrá na bassgitaru vo folkovej skupine Pathetic Hypermarket Band.Piesne Stana Kalmana oscilujú medzi dvomi pólmi, ten jeden tvoria skladby podobné piesni Kapustová šťava (o účinkoch kapustovej šťavy a tom, ako to vyzerá, keď sa začnú prejavovať v električke). Tá sa už stihla stať „hitovkou“ a Stano pri nej nikdy nezabudne pripomenúť, že je to čistá fikcia. Druhou stranou mince sú „protestsongovo“ ladené piesne, z ktorých asi najvýraznejšou je Jurij a ktorá na rozdiel od predchádzajúcej z vlastnej skúsenosti vychádza.
Stano má nie často videný a počutý talent skvele zinterpretovať tú-ktorú pesničku, vie jej dať dušu, vie zapôsobiť na diváka nielen textom, ale i samotným jeho predvedením, čím svoje vystúpenia výrazne oživuje.

Janko Majerčík
Narodil sa v 1969 roku v rázovitej podtaranskej obci Východná a preto je pre neho úplne prirodzené inšpirovať sa kultúrou a poéziou svojich slovanských predkov.Cíti hlbokú pokoru pred ich múdrosťou a citlivo narába so slovom vo svojich textoch.
V 2004 vystúpil prvý krát na súťažnej prehliadke skupín a sólistov Zlatý štít Liptova v Liptovskom Mikuláši, kde si ho všimol bývalý člen legendárnej Československej skupiny Luscínia, Vlado Slávik. Pozval Janka , na jar 2005 do folkového klubu Fontána v Liptovskom Mikuláši.V tom istom roku sa Janko objavil opäť na Zlatom štíte Liptova, kde sa stal laureátom a získal 40 hodín nahrávania v profi štúdiu rádia Lumen v Košiciach. Nahral tu 30 piesní, ktoré môžete počuť v dvoch albumoch: „a ja som s Východnej„ (2006) a o rok na to „dieťa veku Vodnára„ (2007)

Žofie Kabelková (ČR)
Rodáčka z Jihlavy je autorkou piesní, speváčkou a gitaristkou. Svoj debutový album "Žiju" vydala v roku 2003 v Indies records. Na nahrávke sa významne podieľal aj huslista Stano Palúch. Spolupracovala s pesničkármi Marcelom Křížom a Ivom Cicvárkom na projekte Panoptikum (folk,alternativa), z ktorého v roku 2005 vzišiel rovnomenný album. V priebehu roku 2006 sa čoby pesničkárka stiahla do ústrania a venovala sa predovšetkým Panoptiku a jihlavskej kapele Chakra Bandoleros (alternativa popu). V súčasnosti sa opäť vrátila k vlastnému hraniu a od začiatku roku 2008 spolupracuje s flautistkou Petrou Klementovou – v ich hudbe sa vždy nájde priestor pre improvizáciu. Koncom následujúceho roka by rada natočila svoj druhý autorský album. Zúčastnila sa významných českých hudebných festivalov (Colours of Ostrava, Prázdniny v Telči, Zahrada ad.). Ako pesničkárka-začiatočníčka pozbierala mnoho ocenení (Porta, Zahrada, Folkový kvítek, Zlatý klíč F&C aj.) V roku 2007 bola ocenená Cenou Rady mesta Jihlavy za originalitu a interpretáciu vlastnej hudebnej tvorby v oblasti akustickej hudby presahujúcej hranice mesta. Podobne ako Dan Bárta, Ota Klempíř a iní sa svojím spevom podieľala na prvom českom celovečernom animovanom filme Báječná show.

Peter Janků
Patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej folkovej scény. Hneď od začiatku zaujal svojou vyzretou pesničkárskou tvorbou, ale aj svojím suverénnym vystupovaním a zdravým sebavedomím. Vďaka pesničkám príjemne melodickým, obsahovo zaujímavým, plným invencie, dokáže si spontánne získať publikum. Komunikuje s ním s ľahkosťou sebe vlastnou a pomenúva úprimne a pravdivo všetko to, čo ho trápi. Nič neskrýva, iba sympaticky zaodeje do metafory, trefne používa aj dialekt. Jeho štýl je akoby nadľahčený, až úsmevný, humor veľmi osobitý, pohybujúci sa medzi iróniou a satirou, komentujúci svet so svojským nadhľadom, pričom v podtexte zreteľne rezonuje vážnosť a smútok z mnohých javov súčasnosti, ktoré ho nenechávajú ľahostajným. „Peter Janků slová navlieka na melódiu ako korálky bez toho, že by rezignoval na ich obsah, melódie majú miestami až „popovú“ ľahkosť a aj gitara je svojou funkčnosťou i pestrosťou viac než len púhy doprovod“ (z recenzie M. Janouška). Svoj profesionálny život rozdeľuje medzi folk, divadlo, televíziu a ďalšie aktivity na poli kultúry. 1996 Televízny debut v rámci samostatného dielu cyklu Pesničkári slovenskí. 1998 Folkfórum Bojnice, vychádza debutové CD s názvom Až doteraz. 1999. Účinkoval v koncertnom cykle „Urobme si ticho“ v bratislavskom Divadle a.ha. 2000 Séria spoločných koncertov s Mariánom Geišbergom vyúsťuje do „živého“ CD, ktoré zaznamenáva vystúpenie oboch pesničkárov v bratislavskom Divadle A-HA. 2004 Vydáva CD pod názvom „3306 sekúnd života...“, Akadémia humoru Slovenska mu udelila cenu Zlatý gunár za oblasť pesničkárov. Za svoje životné míľniky v pesničkárskej kariére považuje stretnutie s Karlom Krylom v r. 1993, rovnako i stretnutie s Jarkom Nohavicom v Českom Tešíne v r. 1995. Spomedzi slovenských a českých festivalov, na ktorých spieval, vyberáme: Sigord pri Prešove, Weterannik a Divadlo na hranici v Českom Tešíne, Na pomezí v Dolní Lomné, Folkfórum, Strunobranie, Kremnické Gagy, Lodenica atď. Koncertoval doma i v zahraničí – v Českej republike, Juhoslávii, Maďarsku a Turecku. Diskografia: Až doteraz (1998), Marián Geišberg a Peter Janků Live v Divadle a.ha. (2000), Peter Janků Live v Divadle a.ha. (2001), 3306 sekúnd života.( 2004) CD.

Epy de Mye (ČR)
Epy de Mye je nevyliečiteľná hudobná choroba šíriaca se rychlosťou zvuku. Na energických koncertoch započujete prevážne autorské piesne Honzy Přesličky s dobre zospievanými trojhlasmi, roztancovaný kontrabas v rukách Lucie Cíchovej a spoľahlivé gitarové vyhrávky Lukáša Kazíka. Skupinavznikla v januári 2005. V Čechách vyčíňala chrípková epidémia, ktorá skupinu v mnohom ovplyvnila. Názov se kapele vtedy doslova votrel do cesty a po gramatických a liečebných úpravách sa aj natrvalo usadil. Už štvrtým verejným vystúpením skupiny bolo predkolo Porty v Strakoniciach. Boli označení za najlepšiu kapelu predkola a postúpili do finále oboch Port. To bol pre všetkých členov nezabudnuteľný impulz venovať sa hudbe, v rámci možností, naplno. V súčasnosti má kapela za sebou viac ako 180 odohraných koncertov. V zbierke mnohých ocenení nechýba Krteček z festivalu Zahrada 2007 ani tri Porty z rokov 2006 a 2007. Momentálne majú už dostatok materiálu pre právoplatné CD a venujú sa prípravám na jeho nahrávanie.

Jednofázové kvasenie
Skupina vznikla v roku 1982 na pôde pesničkárskeho združenia Slnovrat ako akási „pridružená výroba“. Jednofázové kvasenie najprv existovalo ako dvojica - Dušan Valúch-Karol Svozil, neskôr sa k nim pridal ďalší člen Slnovratu, Miloš Janoušek.
Po rozpade Slnovratu sú členovia Jednofázového kvasenia jedinými aktívne účinkujúcimi členmi tohto bývalého pesničkárskeho združenia. S Jednofázovým kvasením vystupujú pravidelne aj iní hudobníci, v súčasnosti takmer stabilne sú to huslista Milan Tedla (Capella Istropolitana) a basgitarista Tomáš Kukliš (ex-The Sinkers). Jednofázové kvasenie má za sebou množstvo rôznych hudobných i nehudobných aktivít, v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch vystúpilo na všetkých významných festivaloch a scénach bývalého Československa. Repertoár skupiny tvorí bezvýhradne vlastná autorská tvorba Dušana Valúcha a Miloša Janouška, doplnená pesničkami z repertoáru niekdajších spoluhráčov zo združenia Slnovrat. Základom štýlu je folk, resp. folkrock, ale v tvorbe Jednofázové kvasenia sa prelínajú aj ďalšie vplyvy ako napr. džez, ľudovka, country, swing, blues, kabaret, vážna hudba, cigánske romance, renesančná hudba a iné, častokrát ťažko definované prvky. Dôležitou zložkou sú texty, ktoré vychádzajú z hovorového jazyka a mestského prostredia, poznávacím znakom je všadeprítomný humor a nadhľad. Diskografia: Albumy LP, CD Jednofázové kvasenie, Opus 1991(LP), 1996(CD); CD Ein Stein Blues, Pavian Records 1994; CD Jednofázové kvasenie Live v Divadle a.ha., Divadlo a.ha. 2000; CD Druhý pes, tretia fáza, vl. nákladom 2002 Kompilácie LP Folkový kolotoč, Opus 1990 – sampler, 2CD Slnovrat 1979-1989, vl. nákladom 2000; 2CD Slnovrat v Čiernom havrane, vl. nákladom 2003 Texty Združenie pesničkárov Slnovra- Texty, Meritum 2004; Folk na Slovensku, Hudobné centrum 2006

Pathetic Hypermarket Band
Skupina je povestná predovšetkým hrubou neúctou ku klasickým hodnotám sladkolepkavých ružovohomolových veršíkov. Táto zánovná, ale pomerne svieža kapela stredne vysokej postavy v tvorbe preferuje fantastické ozvláštnenie, celkom konkrétne mumlanie, huhlanie, fufňanie a to predovšetkým v altových a mezosopránových partoch. V basbarytónových zase pre zmenu s rešpekt vzbudzujúcou razanciou uprednostňuje chrchtanie a bručanie spolu s chroptením.V súlade s heslom „hraj rýchlo, nikto nič nezbadá“, „hráme aj na splátky“,
„ďakujeme, že na nás nekričíte“, alebo „nie je to také falošné, ako to znie“, zvádzajú tvrdý boj za ochranu náhodne prikvitnuvších antiharmonických tónov, intonačných pamätihodností a iných ohrozených druhov ako aj za práva molových stupníc a ich voľnú zameniteľnosť s durovými. Nemenej voľnomyšlienkársky veria v nedotknuteľnosť pizze, inšpiratívnosť patetických hypermarketov a oživenie slaďákov rytmickým búšením činelov. Diskografia: Touto cestou kráčal Ybaboch (2004), Kto je na víne (2006), Naoko (2008)

Ivan "Had" Weiss
Had (Ivo Weiss) je malý bradatý, temperamentný svojrázny textár a hudobník s okuliarmi na nose, člen pesničkárskeho združenia EFKO, člen skupiny Mysami, bývalý moderátor rádia Twist, ošetrovateľ, organizátor detských hudobných táborov, autor detských rozprávkových muzikálov atd... Jeho vystúpenia sú z roka na rok lepšie a kompaktnejšie. Istú zásluhu má na tom aj mimoriadne kvalitný slovný prejav, ktorým obdaruje publikum medzi pesničkami. Je to ten typ muzikanta, ktorého si na festivale nemôžte nevšimnúť a nezapamätať. K pesničkám ako takým mi napadá jedno slovo - rôznorodosť. Had je schopný napísať dobrý text prakticky na akúkoľvek tému. Had vlastní celý rad rôznych ocenení, od Laureáta Strunobrania, cez autorské Porty, Zlatého gunára z Kremnických gagov až po druhé miesto z celoslovenského finále Porty 2008 ako člen skupiny Mysami. Diskografia: Tichá pošta (1999)

Martin Libič & Radoslav Bútora
Martin Libič začal hrať na gitare ako štrnásťročný, viac menej z nudy. Rýchlo ho to začalo baviť a keď už ovládal pár akordov, začal písať aj vlastné piesne. Prvé verejné vystúpenie absolvoval v roku 1993, na festivale „Country za Mestskou Stodolou“ v Brezne, ako člen dua „Rosa“. Od roku 1994 hrával sám, hlavne pre priateľov a rodinu. V roku 2003 sa prvýkrát zúčastnil festivalu „Strunobranie“. Časom pribudli rôzne kontakty a začal hrávať na festivaloch a v kluboch. Od roku 2005 sa na pódiu po jeho boku čoraz častejšie objavuje kamarát, gitarista Radoslav Bútora, ktorého aranže a hra dopĺňajú Martinove piesne a dávajú im ďalší rozmer. S Radom v roku 2007 získali cenu festivalu „Strunobranie“ a v roku 2008 sa zúčastnili festivalu „Folkscéna“. Na krajskom kole v Kremnici boli ocenení autorskou Portou za pieseň „Cesta“ a Rado získal osobitnú cenu za inštumentálny výkon. Tú istú cenu mu prisúdila aj porota na celoslovenskom finále. Nahrali spolu demo CD „Len tak...“ a live CD „...v klube Fontána“.