Predstavujeme účinkujúcich Komornej scény Lodenice 08 - sobota

Sobotňajší program Komornej scény bude až na tri výnimky patriť skupinám. Koncertovaniu bude predchádzať Textársky Workshop pod vedením Petra Šranka, na ktorom prisľúbil účasť aj skvelý Slávek Janoušek. Celým program vás bude v sobotu správádzať moderátor Janko Kulich.

Careta
V křenovické nádražní hospůdce se jednoho dne sešla parta folkových nadšenců a s přibývajícím počtem vypitých piv a stále veselejší náladou se rozhodli, přestat plýtvat volným časem v místních občerstvovnách a využít ho k něčemu lepšímu. A tak  15. 1. 2002 vznikla folková skupina Careta. Hrajeme vlastní tvorbu. Jezdíme po všech možných i nemožných, soutěžních i nesoutěžních, letních i zimních festivalech, když soutěžíme, tak i někdy vyhrajeme, ale hlavně nás to strašně moc baví – „a vo tom to je!“ Doposud největším úspěchem je pro nás možnost si zahrát na festivalu Lodenica 2008 :-) Careta jsou: Lucie Hédlová - zpěv, doprovodná kytara, flétna  Lucie Žabenská - zpěv, sólová kytara Jiří Morávek - zpěv, baskytara Stanislav Vild - zpěv, mandolína, foukací harmonika, flétna, kytara Vlastislav Dvorský - zpěv, perkuse

Kofeín - trojité piccolo s príchuťou folku
Katka Žilová (PHB), Oliver Sinay (Oli&Lu) a Katka Böhmová (Oli&Lu) sa v priebehu uponáhľanej letnej sezóny 2007 takmer zázrakom stretli v nahrávacom štúdiu a výsledkom tohto stretnutia sú prvé nahrávky, vedúce  k vzniku novej (aj folkovej) formácie s názvom Kofein. Ďalším príležitostným členom kapely je Júlián Ratica, tiež povodne z formácie PHB. Hudobne sa kapela Kofein pohybuje na rozmedzí  folku, jazzu, latino, balkánu a podľa neoficiálnych informácií začali koketovať aj so swingom... Kofein sa za uplynulý rok predstavil na mnohých fesivalových a koncertných vystúpeniach po celej SR a ČR, vrátane festivalu Zahrada 2008. Repertoár skupiny tvoria pesničky prevažne z pera autorského tandemu O. Sinay a K. Žilová.  ...okrem toho je kofeín: Stimulátor centrálnej nervovej sústavy. Malé dávky kofeínu môžu vyvolať miernu stimuláciu, ktorá je prospešná pre zvýšenie pohotovosti, koncentrácie, zlepšuje výkonnosť a potláča únavu. Napriek tomu, veľké dávky môžu navodiť ospalosť, spôsobiť nervozitu a nepravidelný tlkot srdca. Niekoľko štúdií zistilo účinky kofeínu na astmu a záver Cochranovho výskumu uvádza mierne zlepšenie funkcií dýchacích ciest u ľudí s astmou do štyroch hodín po konzumácii. Malé dávky kofeínu nespôsobujú srdcovú arytmiu. Ak sa pravidelná konzumácia kofeínu náhle zastaví, môžu sa objaviť symptómy ako bolesti hlavy, podráždenosť a únava. Tieto prejavy sú zvyčajne dočasné, zmiznú približne po dni a dá sa im vyhnúť postupným znižovaním dávok kofeínu.

Jindra Kejak
Chomutovský písničkář Jindra Kejak není na naší hudební scéně úplným nováčkem. Roku 1999 získal Portu, v temže roce se dvě jeho písně objevili na albu dětských písní"Sloni v porcelánu I.", jeho vlastními silami vydané album "V kravatách" je dodnes žádaným artiklem všude, kde Jindra Kejak vystoupí. Ano - právě koncerty jsou nejsilnější zbraní charismatického obra ( 185 cm, 135 kg ). Kdo si poslechne toto album a neuvidí Jindru Kejaka živě, přichází automaticky o jedinečný zážitek. Hodně velké ošklivé káčatko zpívá krásné, romantické a sdělné písně o lásce a my ostatní mu to věříme, protože už se hodně dlouho stydíme používat obyčejná slova. A Jindra Kejak je říká za nás. (Z.Vřešťál)

Sophora
Sophora vznikla v roku 1985 v Nitre. V tom čase boli jej členmi: Martin Mráz (fúkacia harmonika, 12-strunová gitara, spev), Ivan Vallo (perkusie, flauta, spev), Vlado Záleský (sólová gitara, spev) a Vlado Uhlík (gitara, spev) – poslucháči 2. ročníka VŠP v Nitre. V novembri 1986 sa Sophora stala súčasťou divadelného súboru MJF „Divadielko na Osmičke“ a až do roku 1988 účinkovala v programoch už spomínaného divadielka. Sophora hrávala vo vysokoškolských kluboch na Slovensku a v Čechách a v tomto období si príležitostne v Sophore zahrali Miloš Sládečka (viola, gitara), Ivan Šály (kontrabas) a Peťo Kotry (flauty, saxofón).
Z najvýznamnejších vystúpení spomeniem účinkovanie s „Divadielkom na Osmičke“ a vysokoškolským klubom na Programiáde v Bratislave v roku 1987 (náš klub sa so svojim komponovaným programom umiestnil na 1. mieste), množstvo úspešných vystúpení vo vysokoškolských kluboch v Nitre, Bratislave, Košiciach, Prešove, Žiline a v Prahe. V roku 1988 Sophora odohrala svoj posledný koncert.
Až v roku 1998 sa v novej generácií členov „Divadielka na Osmičke“ vyskytol živočíšny druh, podobný štvorici, ktorá od roku 1985 Sophoru tvorila - Marek Hubek (fúkacia harmonika, perkusie, spev). Marek začal s Vladom Uhlíkom „oprašovať“ piesne od Sophory, ale takisto začal aranžovať nové piesne, pre komornejšiu muzikantskú „skupinku“. Krátko po Marekovi sa k Vladovi Uhlíkovi pripojil Jano Mezey (gitara, spev) a keďže mali všetci traja viac než pozitívny vzťah k piesňam, ktoré hrávala Sophora a ich autorom bol Vlado Uhlík, rozhodli sa pre účinkovanie pod názvom Sophora. Vzhľadom na krátke účinkovanie, sa táto formácia stihla zúčastniť na „Strunobraní 1999“ v Banskej Štiavnici, kde Sophora získala cenu festivalu a po festivale sa tvorbe a aranžovaniu ďalej venovali len Vlado a Marek. Od roku 2002 si Vlado Uhlík s Marekom Hubekom niekoľko krát príležitostne zahrali vo dvojici, pričom im aranžérsky výdatne pomáhal Dušan Neubauer. V roku 2004 sa k nim pripojil Juro Haburaj (basová gitara) a trojica sa vrátila k názvu Sophora. Významným momentom pre ďalšie existovanie Sophory sa v roku 2005 stal fakt, že o hranie prejavili záujem dvaja bývalí členovia – Vlado Záleský (sólová gitara) a Ivan Vallo, ktorý prešiel od perkusií k bicím. Tu zatiaľ príbeh Sophory končí, respektíve začína ten nový...

Peter Piatko
Intenzita jeho vystúpení na festivalových a klubových pódiách začala narastať začiatkom roka 2003. Jeho texty si získali pozornosť nielen laickej, ale aj odbornej verejnosti. V septembri 2003 nahral CD pod názvom "Na jednej strune". Je autorom a organizátorom martinskej verejnosti už dobre známych a obľúbených hudobno-literárnych večerov - Piatok s Piatkom - na pôde SNLM v Martine a v Bar Múzeu, v rámci sekcie "Art of Word" projektu "mARTin", zameraného na podporu mesta Martin v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Je dvorným pesničkárom a zároveň členom martinského literárneho klubu Mädokýš. Hudobne doprevádza formáciu Mädokýš - Slovakia, ktorá účinkuje rovnako na Slovensku, ako aj v Čechách a ktorú tovria momentálne najúspešnejší mladí literárni autori. V publikácii Folk na Slovensku sa o ňom okrem iného píše: "Pohoda, prijemný rytmus, melodickosť a hranie sa so zvukomaľbou slova;poetické texty a slovné obrazy, ktoré na rozdiel od mnohých iných pesničkárov obstoja bez hudobnej zložky - to sú hlavné atribúty Petrovej pesničkárskej tvorby".

Mysami
Bratislavská skupina MYSAMI vznikla v jeseni roku 2006 na základe mystifikácie, vtedy ešte pod názvom Cestujúci. V tom čase dovtedy neexistujúcu skupinu prihlásil Ivan "Had" Weiss (pod pseudonymom Ondrej Pôstocký) z recesie na krajské výberové kolo fesativalu Strunobranie v Modre. Dva týždne pred samotným výberovým kolom sa Had rozhodol urobiť z mystifikácie skutočný nový hudobný projekt, do ktorého sa mu podarilo prehovoriť pesničkárov Radiara (Rada Tiňa) a Mareka Mačáka. Zostavu s nimi vtedy uzatvárala speváčka Hanka Bednaříková. Po pár mesiacoch však kvôli presťahovaniu sa do zahraničia zostavu opustil Marek Mačák, no približne v tom istom čase sa pridal Michal "Seejfo" Tölgyessy, ktorý okrem iného hrával na gitare a bodhrane v skupinách Keltieg, Roc-hann a ďalších. Zatiaľ posledným prírastkom v skupine sa stala basgitaristka a akordeonistka Katarína Žilová, účinkujúca okrem iného v skupinách PHB a Kofein.
Skupina absolvovala vo februári 2007 úspešne súťaž Turzovský vrabčiak, kde obsadila 4. miesto a postúpila týmto priamo do finále súťaže Moravský vrabec, ktorého sa neskôr kvôli zdravotným ťažkostiam viacerých členov nemohla zúčastniť. V lete 2007 absolvovali Mysami hrania na viacerých slovenských festivaloch. Rok 2008 sa pre Mysami nesie v znamení usilovného nacvičovania a príprav na letnú festivalovú sezónu. Skupina sa prihlásila do súťaže na festivale FolkScéna, kde sa jej podarilo postúpiť z bratislavského výberového kola do finále, ktoré sa odohrá 12.júla v Skalici. Zbytok leta využila hraniami na všetkých slovenských festivaloch, kde sa hrá folková hudba. Skupinu tvoria:Ivan "Had" Weiss-spev, gitara Rado "Radiar" Tiňo-spev, gitara, flauta Katka "Kejtrin" Žilová-bassgitara, akordeón, vokály Mišo "Seejfo" Tölgyessy-bodhran, gitara, flauta, spev Hanka Bednaříková-spev, perkusie.

Robo Hulej
Prvé písomné zmienky o jeho muzikantstve pochádzajú z roku 1999. Kedy vyhral Lodenicu 99 ako člen kapely Úsvit. Neprežila svoj úspech a Robo dobýva svet folkbiznisu už niekoľko rokov sám.Predstavuje jednu z najzaujímavejších pesničkárskych osobností slovenského folku posledných rokov a jeho album "Pozri sa do neba" patrí k pozoruhodným debutom. Hovoriť o Hulejovi len ako o folkerovi by bolo veľmi zjednodušujúce, pretože -ako je z albumu zrejmé-folk predstavuje iba jeden z inšpiračných zdrojov. Svoje miesto v jeho hudbe má aj rock, ktorý jeho skladbám dáva prieraznosť. Robo Hulej je držiteľom mnohých ocenení a naposledy to bol v roku 2006 Zlatý gunár v kategórii Pesničkári, ktorého prevzal na Kremnických gagoch z rúk Stanislava Štepku. Na Lodenici Robo vystúpi opäť znova po štyroch rokoch.

Trijo s Martinou Trchovou
...je společný autorsko-interpretační projekt  tří hudebníků: Martiny Trchové, Patrika Henela a Michala Pospíšila.
Martina Trchová - je písničkářka a šansoniérka. Na českých pódiích se pohybuje již osmým rokem a za tu dobu dosáhla mnoha úspěchů (Folkový kvítek 2001, autorská a interpretační Porta 2004, Zahrada 2004). V roce 2005 jí vydavatelství Indies Records vydalo debutové album Čerstvě natřeno, na němž spolupracovala s Janem-Matějem Rakem, Máriem Bihárim (KOA), Františkem Rabou (KOA), Vítem Sázavským (Neřež) a Zdeňkem Vřešťálem (Neřež). V letech 2001 až 2007 koncertovala především s flétnistkou a zpěvačkou Karolinou Skalníkovou, příležitostně také s dalšími hudebníky.
Patrik Henel - je absolventem kytarové třídy Milana Tesaře na Konzervatoři Jaroslava Ježka v Praze. Podílel se na několika projektech v oblasti klasické hudby. Jako člen dua s Jiřím Reitermanem natočil dvě alba (Czech colours – Monitor/EMI 1994, Guitar Inspiration – profilová deska Milana Tesaře – OPUS PRINT 2001), účinkoval v celovečerním recitálu pro ČT („Ti nejlepší z klasiky“), dvakrát vystupoval na festivalu Kytara napříč žánry a také se společně s Jiřím Reitermanem stal laureátem mezinárodního hudebního festivalu v italském Udine. Spolu s Pavlou Ježkovou  se věnoval renesanční hudbě a vystupoval  po celé České republice i v zahraničí. V letech 2005 až 2006 působil mimo jiné jako textař a autor hudby v duu s Barborou Koubovou (autorská a interpretační Porta 2005).
Michal Pospíšil - je zkušeným jazzovým kontrabasistou. Za sebou má mnohá zahraniční i tuzemská vystoupení, lze ho slyšet i na řadě nahrávek. Zvuk jeho nástroje a styl hry přesně zapadají do záměru obou autorů, kteří se podílejí na naplnění programu TRIJA.

Bodlo
Vznik skupiny se datuje hluboko do poloviny 80. let, kdy většina současných členů neměla ještě potuchy, že by někdy mohla stát na pódiu. Tehdy se Oldřich Pulkrt, jediný původní člen a kapelník, rozhodl, že zúročí zkušenosti nasbírané v dosavadním muzikantském životě a založí si vlastní skupinu. Původ vzniku názvu Bodlo je i členům skupiny utajen a zůstává tak duchovním tajemstvím kapelníka. Během let se s personálními změnami střídalo i nástrojové obsazení, což mělo za následek postupný přechod k vlastnímu hudebnímu názoru.
Podstatných klíčových momentů bylo několik. Do poloviny devadesátých let se kapela prezentovala klasickým bluegrassovým a countryovým soundem. Na konci roku 1997 provedl kapelník velké personální změny a kapela začala razit z 90% vlastní tvorbu. Po roce 2000 skupina krystalizovala do současné hudební i textové tváře. Nejčastější místa vystoupení, festivaly jsou přehlídky a festivaly, kterých se kapela účastní pravidelně již několik let po sobě ať již regionální (Sokolovský Dostavník, Lázeňská folková loděnice) nebo v rámci Čech a Moravy (Zahrada v Náměšti, celostátní kolo Porty, Muzika v Hrádku u Rokycan), jsou pak hudební akce, kterých se zúčastní občasně: Prázdniny v Telči, Notování pod Vyšehradem nebo Šumavský pařez. Loni si Bodlo zahrálo i na Country Lodenici v Piešťanech. Přesný výčet dalších odehraných festivalů by byl asi zbytečný, tedy jen namátkou Jihočeské zpívání v Trocnově, Jamboree ve Strakonicích, Struny na ulici v Plzni, Okolo Třeboně…
Několik let až do ukončení pořadu Rosti Čapka bylo Bodlo pravidelnými hosty Country rádia, kde vystupovalo živě. Během deseti let skupina natáčela písničky pro Český rozhlas Plzeň, Český rozhlas Olomouc a rozhovory v tématických pořadech měla skupina v Českých Rozhlasech, Radiu Egrensis, Radiu Diana, Prohlas, Karolína a jiných regionálních rozhlasech, kde kolují i dema CD skupiny. V současné době má skupina ve studiu Tymákov pod taktovkou Jirky Budvárka Lenka rozpracované CD, jehož dokončení předpokládá v letošním roce. Předchází mu demo nahrávka natočená v Brněnském rádiu Prohlas a kterou s sebou Bodlo přiveze.

Longital - Univerzálny soundtrack k snívaniu
“Longital sú jin a jang, žena a muž, slnečno i daždivo. Oheň, voda, vzduch i zem - nie v súboji živlov, ale v súzvuku.“ píšu o nich Lidové noviny. Na serveri Freemusic skupinu opisujú takto: „Z pozície kozmopolitných hudobných dizajnérov Longital tóny neskladajú, ale fantaskne vymaľovávajú. Na plátno života, prírody, veľkomestských semafórov, ševeliaceho oceánu i celkom obyčajných ľudských rituálov.“
Longital sú traja zvukoví cestovatelia: Shina (spev, basgitara), Daniel Salontay (spev, gitara, slák) a virtuálny elektronický spoluhráč Xi Di Nim (laptop, Lemur Jazz Mutant, organická elektronika, zvuky prostredia, loopy, sample). Koncert Longital je strhujúcou dávkou energie, hudobných farieb, slov a obrazov. Longital hrajú osobnú hudbu ktorá upokojuje myseľ a hýbe telom. Longital vznikol v roku 2004 v Bratislave zo známej, no personálne premenlivej skupiny Dlhé Diely. Pesničkári 21.storočia Daniel Salontay a Shina spojili svoje sily, a s eleganciou vykročili mimo hranice žánrov, aj Slovenska. Texty prinášajú poetiku z miesta, v ktorom ju opustil Dežo Ursiny. Longital je starý názov skaly Dlhé diely, na ktorej Dano a Shina žijú, snívajú a starajú sa o záhradu a niekoľkých tigríkov. Skupina vydáva albumy na vlastnej značke Slnko records.
Prvým albumom autorskej dvojice je “Sveta Diely/Continents”, ktorý na Slovensku ešte vyšiel po hlavičkou Dlhé diely. V októbri 2006 vydali Longital album "Výprava/Voyage", ktorý prebúdza predstavivosť, vyvoláva obrazy a ktorý sa stane verným a spoľahlivým priateľom - vezme Vás na krásne miesta a nikdy Vás nesklame.
Longital sa striedali na pódiách s osobnosťami a kapelami ako The Frames, The Swell Season (Glen Hansard a Marketa Irglová, držitelia Oscara), Moloko, Ralph Myerz, Tujiko Noriko, Lali Puna, Emiliana Torrini, The Levellers, Black, Claire Dit Terzi, Medeski-Martin-Wood, a Nina Hynes. Longital koncertujú predovšetkým v zahraničí – v týchto dňoch sa vrátili z turné, ktoré začalo vo Francúzsku, pokračovalo v Čechách, a skončilo vo Walese a v Londýne. Dano Salontay a Shina momentálne nahrávajú svoj nový album, ktorý vyjde 15.októbra na značke Slnko records.

Orbus
Orbus sa v tvorbe orientuje na kvalitné texty a osobitú poetiku slova i hudby. Je im blízka folková estetika, ale piesne obohacujú prímesou z rôznych iných žánrov. Ich štýl preto nie je možné vymedziť jednoznačne. Podstatné je to, že hrajú z úprimného srdca a z lásky k muzike.
Celé to rozkrútil Ľuboš Hollan, ktorý zháňal nových spoluhráčov. Pridali sa k nemu ďalší dvaja - Martin Zálešák a Zuzana Poláková (dnes už Benkovská). Základ kapely bol na svete a mohli začať s realizáciou vlastnej tvorby z autorskej dielne Ľuboša aj Martina.V krátkej dobe sa k nim pridal basgitarista Juraj Kozár a neskôr aj pesničkár Peter „Petiar“ Lachký. V nasledovnom zložení hrali folkovo-trampskú akustickú muzičku až do konca roku 2005: Ľuboš Hollan – 12-strunná gitara, spev, umelecký vedúci; Zuzana Benkovská – priečna flauta, vokály; Martin Zálešák – akustická gitara, spev; Juraj Kozár – basgitara; Peter "Petiar" Lachký – perkusie, akordeón, akustická gitara, vokály.V zime 2006 do kapely prijali gitaristu Mareka Kadleca. Nahradil týmto Petiara, ktorý odišiel za prácou do ďalekého a večne zahmleného Anglicka. A keďže Marek bol vynikajúci gitarista, Ľuboš sa vzdal hrania na 12-strunnej gitare a vrhol sa na perkusie, ktorým je verný dodnes.
V lete 2006 ich opustil Marek a rozhodol sa plne venovať klasickej gitare, ku ktorej mal vždy bližšie. Jeho post v novembri 2006 zastúpil Pavol Malovec s elektrickou gitarou, s novými nápadmi a zmyslom pre aranžmány.Od roku 2008 hráajú opäť v pôvodnej štvorčlennej zostave (Ľuboš Hollan, Zuzana Benkovská, Martin Zálešák, Juraj Kozár), ale k akustickej gitare, basgitare, perkusiám a flaute pridali aj klávesy.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu