Nachádzate sa tuPredstavujeme účinkujúcich Komornej scény Lodenice 08 - piatok
Predstavujeme účinkujúcich Komornej scény Lodenice 08 - piatok
Program Komornej scény v piatok 29.augusta 2008 začne už o 14:30. Veľkokapacitný stan tentokrát poskytne prístrešok pre hranie 16tim skupinám a pesničkárom. Zastúpený bude folk, worldmusic, priestor sa ujde aj bluesu a hudbe 30tych rokov. Tí z vás, ktorí vydržia do konca, pôjdu spať určite až po druhej hodine rannej. A kto vám to bude hrať? Čítajte nižšie.
Luky Lukáč
Slovenský pesničkár, ktorý už 15 rokov žije v Prahe, kde robí manažéra v nadnárodnej IT spoločnosti. Spieva a skladá stále po slovensky. Jirka moravský Brabec vidí jeho tvorbu ako "tichý folk s pozitivním poselstvím". Ďalej píše "Luky dokáže napsat klenutou melodii a svým tenorem v ní došplhat do neuvěřitelných výšek, ale především píše řemeslně velmi dobré texty s něžnou a nápaditou metaforikou o tom, co ho obdarovává i trápí." Tieto slová napísal v recenzii na Lukyho prvé CD s názvom "Len sa kľudne priznaj". Na záver píše: " Výsledkem je vyzrálá deska, o které se ani nechce věřit, že to je debut. Vřele doporučuji ". Po účasti na niekoľkých festivaloch včítane Zahrady založil sláčikové zoskupenie Krásky a zvíře, v ktorom jeho piesne podfarbuje malý sláčikový "orchester". Hrá zároveň vo dvojici s Jirkom Mottlom, ktorý ho doprevádza na saxofón. Organizuje so svojou manželkou pravidelné fokové koncerty "Lukyho Folkový čaj" v Klánoviciach na okraji Prahy a zapojil sa aj do projektu Olivera Sinaya "Slniečka z onkológie", ktorý má za cieľ pomôcť deťom s nádorovým ochorením v Čechách a na Slovensku. Je certifikovaným pastierom ovcí, členom združenia Duša fujary a dokáže zaspievať pieseň v goralskom nárečí. Ani manželka Majka - výtvarníčka ho nebola schopná naučiť namaľovať žirafu. Diskografia: CD - „Len sa kľudne priznaj, že si čůral do plienok“, 2006
Dominika Fričová
Na gitare začala hrať vďaka iniciative jej maminy, ktorá ju prihlásila do ľudovej školy umenia, keď mala 7 rokov. Jej učiteľ hry na gitare bol skvelý a veľmi vnímavý človek, ktorý veľmi rýchlo pochopil, že čas strávený s ňou a krížovkami je lepšie využitý, ako čas strávený so ňou a gitarou. Prvú pesničku zložila z recesie niekedy v čase puberty. Bola totiž zvedavá, či sa dá zložiť pesnička na 2 akordy...dala sa...a jej duchaplnosť zodpovedala približne počtu akordov. Postupne sa pridávali ďalšie pesničky až raz...Pochádza zo Žiaru nad Hronom a jednou z aktivit Pohronského osvetového centra v tomto meste bolo aj "ARS pódium", ktoré dávalo možnosť "mladým talentom" prezentovať sa. Sú to už dva roky, čo sa s obrovským strachom bola informovať, či by nemohla vystúpiť aj ona...keďže mala vtedy 23 a už sa necítila príliš ako "mladý" a už vôbec nie ako "talent". Doteraz za svoj najväčší úspech pokladá to, že sa vyštverala na to pódium a zahrala na ňom. Po tomto vystúpení sa to nejak rozbehlo- niekoľko vystúpení v Žiari, kde našla aj svojho patróna Peťa Šranka, ktorý ju stále postrčí niekam ďalej, Folková Nová Baňa, Strunobranie v Brezne, Labyrint v Kremnici, Pramene v Sklených Tepliciach, Zobúdzanka vo Vlkanovej..
Študuje na 2 vysokých školách, ktoré nemajú vôbec nič spoločné s hudbou...Hranie jej len jednoducho robí strašne dobre a občas dúfa, že nie len jej.
Ria Ferčáková
Absolventka Konzervatória v Žiline. Študovala v gitarovej triede prof. D. Lehotského. Na slovenskej scéne pôsobí od roku 1988. Rýchlo si získala pozornosť odborného publika a úspechy nedali na seba dlho čakať. Je víťazkou niekoľkých autorských súťaží. Je tiež držiteľkou prestížnych ocenení SAHC: Poet roka 1992, Textár roka 1993 a folková umelkyňa roka 1995. Od tejto doby pracuje na jej umeleckom image Peter S. Butko, pražský herec, vedúca osobnosť československej scény v Prahe. Krátko na to ju kritika a tlač nazývali "prvá dáma slovenského šansónu". Jej autorsko-interpretačné umenie zaznamenali aj Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Počnúc rokom 2000 pravidelne účinkuje v známom hudobnom klube Café TEATR da Múza v Prahe. V tom istom roku otvárala v Českých Budějoviciach v jazzovom klube U HAŠKA "Dni Slovenskej kultúry v ČR". Má za sebou aj zahraničné vystúpenia mimo ČR, v Poľsku, Maďarsku a Rakúsku. V nedávnej minulosti pôsobila so skupinou Ahaswer a vyšlo im prvé CD. V súčasnosti sa stará o kultúrny život v Žiari nad Hronom a občas pohladí gitaru.
Nestíháme
Jan Řepka a Petr Ovsenák spolu pod názvem Nestíháme vystupují od roku 2001. Jejich přátelství ale sahá mnohem dál, a na cestách, které se svými kytarami podnikají, je to znát. Nestíháme neskrývají obdiv k velkým osobnostem české i zahraniční folkové historie, jejich písně však v sobě opět mají cosi výjimečného a nezaměnitelného. Oba písničkáři je navíc podávají s lehkostí a švihem, který se na české akustické scéně často neslyší. Svědčí o tom příznivé recenze a reportáže, neustále vzrůstající počet koncertů (v roce 2007 jich bylo více než 100!), účast na řadě uznávaných festivalů i nejvyšší žánrová ocenění u nás (Porta 2005 a 2007) a na Slovensku (Lodenica 2006). Nestíháme mají za sebou mj. čtyři vystoupení v rozhlase (Country Radio 2006 a 2007, Radio Proglas 2005 a 2008), účast v televizních pořadech Namoll (ČT 1, Namoll 2007) a Hydepark (Óčko 2007) a více než třicet vlastních koncertů v pražské Kavárně pod Vesuvem, kam přijaly pozvání takové osobnosti jako Vladimír Merta, Jaroslav Samson Lenk, Jiří Smrž nebo anglosaští písničkáři Brad Huff, Justin Lavash a Lucien Zell. Nestíháme hráli také více než třicetkrát jako hosté skupiny Neřež a dvakrát předskakovali první české folkové skupině Spirituál Kvintet (Křivoklát 2005; Telč 2006). Vedle toho nabývá stále většího významu přímá spolupráce s fanoušky a s dalšími písničkáři a skupinami mladší generace (Epy de Mye, Martin Rous, Martina Trchová ad.) Vrcholem uplynulé sezóny a důkazem toho, že písně Nestíháme jsou sdělné nehledě na jazykové bariéry, bylo novoroční švýcarské turné.
CD :: VÍCEMÉNĚ V KLIDU
První dlouhé album nahrávali Nestíháme v květnu 2007 na venkovském statku v obci Skrýšov. Jmenuje se Víceméně v klidu (Good Day Records 2007), obsahuje 11 písní a jeho titulní stranu zdobí potutelně se usmívající leguán. Kromě kytar zní na desce také foukací harmonika a venezuelský lidový nástroj cuatro, všechny skladby ale napsali i nahráli Řepka s Ovsenákem sami. Hudebně odkazují zařazené písně k nekomplikovanému stylu Pavla Dobeše, Johnnyho Cashe nebo Boba Dylana, pro charakteristické aranže dvojhlasů jsou ale Nestíháme častěji připodobňováni k dvojici Simon & Garfunkel. Snímek zachycuje Nestíháme přesně tak, jak v onen květnový víkend právě hráli a zpívali. Slyšené i prožité příběhy, nálady a vzpomínky; jednoduché popěvky i mertovská vyprávění; bezelstnost i pochybnost. Mládí dravé, hravé i smutné.
Přelet M.S.
..jsou čtyři kamarádky z Blovic , které by ani ve snu nenapadlo, že jednou budou zpívat nejen u zapnutého vysavače, ale dokonce i na pódiu. Začalo to takhle. Scházely se u kafíčka a „šampíčka“, aby probíraly všechny důležité ženské problémy, když přišla Romča T. s kytarou. Tak s ní začaly zpívat a časem zjistily, že je to ohromně baví a jejich hlasy se k sobě docela dobře hodí. A tak už dva roky žije vokální kvarteto PŘELET M. S. (Po zkratce nepátrejte.) veselými písničkami vlastní tvorby nebo převzatými s úpravou do čtyřhlasu. Zpívají si pro radost a jestli dokážou alespoň jednoho človíčka potěšit, stojí to za to. Vystupují ve složení : Jana Ježková (věk 34 let, mzdová účetní, sekretářka na ZŠ v Blovicích a studentka Pedagogické fakulty v Plzni), Romana Žežulková (věk 34 let, ředitelka MŠ v Seči u Blovic), Bobina Horvátová (věk 35 let, spolumajitelka obchodu s obuví v Blovicích) a Romana Tomášková (věk 29 let, učitelka na ZŠ v Blovicích, dále členka skupin Toman a lesní panna, Druhá míza Vojty Zíchy). Písničky skládá Romana Tomášková, která také upravuje písně převzaté nebo lidové. Na akce s sebou pro zájemce vozí i „demáček“ s nahrávkou z rádia Proglas.
První hudební radosti nového roku jsou: postup na české národní finále Porty v Řevnicích a postup v autorské soutěži na mezinárodní finále Porty v Ústí nad Labem (písnička Dej mi pár…), postup na Folkovou růži v Jindřichově Hradci a Zahradu 2008 v Náměšti na Hané (obojí z konkurzu Zahrady 2008).
Míří kamkoli, kde mají chuť je slyšet, a kde o nich ještě nevědí, tam „přeletět“, zazpívat, „pokecat“ – prostě pobýt.
Jana Šteflíčková
Osobitá a energická písničkářka, zpěvačka, textařka a kytaristka, a zároveň herečka Studia Ypsilon. Poté, co okusila dráhu malé country zpěvačky (Porta 90), se přes agresivní bigbeat, funky, americký folk 60. let a další rozličné žánry, postupně dopracovala k autorské tvorbě. Její písně, ve kterých uplatňuje svůj barevný a podmanivý hlas se širokou rejstříkovou škálou, se pohybují na pomezí jazzu, folku a blues.V jejích textech se mísí silná emotivnost s poetičností a hravostí. Kromě sólového programu ( vítězka v písničkářském finále Zahrady 2006), vystupuje s triem, se kterým v roce 2007 vydala debutové CD Jablečno u Indies MG. Stabilní formaci tvoří Vojtěch Želinský - kytara, aranže, Jan Judl - basová kytara, fagot, a Robert Švehla - bicí, perkuse. Příležitostně také vystupuje a hostuje s dalšími bluesovými, rockabilly a jazzovými formacemi.
Peter Lachký
Člen združenia Efko, je jednou z najvýraznejších osobností najmladšej generácie slovenských pesničkárov, čo presvedčivo dokazuje aj na svojom debutovom CD V krajine... Podľa vzoru generácie "starých folkových bardov" zo Slnovratu založil spolu s ďalšími mladými folkermi združenie s názvom EFKO, na ktorého základe potom vznikol aj folkový internetový portál Folk.sk, ktorý niekoľko rokov viedol ako šéfredaktor. Je hudobníkom, ktorý hľadá inšpiráciu v motívoch ľudovej tovrby, jazze, istý čas v tvorbe skupiny Pink Floyd. Popri sólových vystúpeniach krátko pôsobil vo formácii Folk You a neskôr aj ako akordeonista a gitarista v skupine Orbus. Má za sebou vystúpenia na takmer všetkých slovenských festivalových a klubových pódiach, čoho dôkazom je aj niekoľko diplomov a hlinených placiek.
Štefan Šanta
Popradský básnik, prozaik a hudobník je jedným z najvýraznejších predstaviteľov osobitej pesničkárskej tvorby a mnohými označovaný ako vôbec jeden z najlepších slovenských pesničkárov. Okrem účinkovania na folkových festivaloch má za sebou tiež úspešnú účasť na súťažnej prehliadke BB Fest a tiež je napríklad držiteľom ocenenia na známom festivale humoru, Kremnické gagy. Je to večne hľadajúci muzikant, poet s dušou rockera, hudobník otvorený pohybu, zmenám. Neľpie na jednej formácii, rád skúša aj iné, preňho nové štýly ak vytuší možný súzvuk. Svoje hudobné zážitky dokáže zúročiť vo vlastnej tvorbe, ktorá je nesmierne nápaditá. Jeho umelecký záber je široký a rôznorodý, inšpirovaný bluesom, latinodžezom, ale aj súčasnou škandinávskou a írskou novoakustickou scénou. Okrem hudby píše básne, poviedky, eseje, fejtóny a v poslednom čase je často navštevovaný aj jeho internetový blog.
Edo Klena
Stojí už vyše 20 rokov na najvyššej priečke pomyselných slovenských hitparád. V recenzii Klenovho albumu Miloš Janoušek konštatuje:"...za normálnych okolností mal mať za sebou už minimálne päť či šesť albumov". Od začiatku pútal pozornosť publika hlavne nekompromisnou snahou nazývať veci pravým menom, bez skrývania sa za inotaje a podobenstvá. Samozrejme, keby bol Klenov imidž postavený len na otvorenom konštatovaní bez ďalšej umeleckej nadstavby, bola by to veľmi krátka popularita. Edo však za pomerne krátky čas rozvinul svoj výraz do pomerne veľkej šírky a pestrosti, pričom aj naďalej zostáva sám sebou. V jeho spôsobe hry na gitare sa miešajú folkové vplyvy s rockovým drajvom a bluesovým cítením. Je schopný napísať chytľavé piesne s výrazným hudobným aj textárskym nápadom, piesne, ktoré majú šťavu a drajv. Chytľavosť však v jeho prípade nemá nič spoločné s polopatizmom. Jednoducho má chuť vziať gitaru a sám si pesničku zahrať. (M.Janoušek.: Priamočiarosť v hudbe i textoch. SME 18.8.2005)
Soňa Horňáková
Slovenská folkrocková speváčka ,gitaristka, skladateľka a textárka. Začiatok jej hudobnej kariéry sa spája so študentskými skupinami Mladosť a Letorosty .V 80tych rokoch pôsobila s bratislavskou folkrockovou skupinou Strom a neskôr s formáciami Nika a S.H.Band. Dve desaťročia prezentuje výlučne vlastnú tvorbu .Nahrala vyše sto pôvodných pesničiek a vydala 6 albumov/Soňa Horňáková ´93;Súmrak snov´96;Dívam sa z okna, r.2000;Buvipesničky,r.2000; 2CD „Piesne z nevydaných albumov“r.2003;Pozdrav Z Teonatu,r.2005( „Aurel“- najlepší folkový album roka).Ostatný album nahrávala v spolupráci so skupinou Slide&Udu,s ktorou ,okrem sólových vystúpení, občasne koncertuje. V súčasnosti pripravuje svoj siedmy album. Soňa Horňáková patrí medzi významné osobnosti slovenského folku.
Petra Šany Šanclová
„Každý nástroj ke mně promlouvá úplně jinak, a každé smutno i veselo, které se zrovna v mém těle odehrává, si chce poklábosit s jiným nástrojem. Zkrátka, když jsi smutný a hraješ na klavír, je to jiný smutek, než když pískáš na flétnu. Mám trochu smůlu, že ani s jediným nástrojem nebudu nikdy tolik spjatá, jak bych si přála, ale zas mám štěstí v tom, že si můžu mezi nimi vždycky vybrat.“
To jsou slova multiinstrumentalistky, která již delší dobu žije v legendární moravské Tramtárii. V minulosti Šany spolupracovala s dalšími svéráznými obyvateli tohoto hudbou proslulého místa. Neminulo ji účinkování v Javůrkově Bokomaře, ani v Redlově kapele, která se jmenovala Každý den jinak. V roce 2006 vytvořila Šany první vlastní desku, na níž uplatnila své skladatelské a textařské schopnosti. Postupem času se rozhodla vydat na sólovou koncertní cestu, a tak Vás nyní překvapí svými osobitými "šanclony", které jsou na naší hudební scéně zcela novým stylem.
Náhodní pocestní
Kapela NÁHODNÍ POCESTNÍ z Vrútok vznikla v roku 2001. Od tej doby odohrali cez 100 koncertov po celom Slovensku a niekoľko vystúpení v Čechách. Absolvovali známe festivaly (Country Lodenica, Strunobranie, PORTA, Drotária, Vandermúza , Kremnické gagy, Záhrada (cz), PORTA (cz), Karvinský totem (cz)...) a rôzne kutltúrne akcie a koncerty. Získali ocenenia odbornej poroty na rôznych festivaloch, získali ocenenia laureátov Lodenice a nomináciu na kremnického Zlatého gunára. Kapela hrá prevažne vlastné skladby, prechádzajúce od folku k worldmusic. Vydané má svoje debutové CD s názvom Cesta. Obsadenie: Dalibor Urminský - Dalo - spev, akustická gitara, akordeón, kapelník, textár a tvorca hudobnej časti skladieb ale ináč nedobrovoľný abstinent, čiže šofér, organizátor a naháňač Nahodných pocestných.Odkedy sa stal majiteľom komba, presedlal na nový hudobný smer „garážový folk“, lebo hráva výlučne už len v garáži. Marek Harviš - Vetroň - spev, akustická gitara, člen kapely od jesene 2005, potom čo nás stopol cestou na koncert. Vždy je zásadne proti všetkému, detailista, a kapelný konferenciér. U nás vedený pod prezývkou modelka. Roman Zábojník - Elwis - basgitara, spev, hudobný fanatik ktorý by hral od večera do rána a od rána do rána, odkedy pracuje v hudobninách, robí im dobré meno aj na skúšobni, pretože na každej skúške niekomu niečo z hudobnín predá. Jeho obľúbená skladba je JESSE JAMES od skupiny Greenhorns Radomír Herle - Radko - bicie, perkusie, paličky, šuštiatka, štetky, šlapky a iné potvory. Obrovký hudobný nadšenec. Máme ho všetci veľmi radi lebo je „najmladsi“ člen kapely. Je to skrátka náš „garaž-folkový bubeníček“. Andrián Mikušák - Andy - saxofón, klarinet, flauta a všetky aerofóny na okolí. hlavne veľký pohoďák a maximálny flegmatik. Dokáže hrať celú skladbu len na jeden nádych, a musí to veľmi trénovať. Preto hovorí, len keď je to nutné a najmä k veci. Inak je už hrdý pán otec, najradšej by svojej dcére namiesto dudlíka dával na dobrú noc do úst saxofón.
Arccus
Hudobná skupina Arccus vznikla v r. 2005. Venuje sa interpretácii a hudobnému stvárneniu slovenského folklóru v image toho, čomu sa už pár rokov hovorí worldmusic. Spontánnosť a meditatívnosť slovenskej melodiky a snaha o uchovanie akejsi nekomerčnej scény v polyštýlovosti súčasnej kultúry je mottom hudby ktorú produkuje Arccus. Hudba a poetika slovenských balád v svojráznom kompozičnom podaní je tým symbolickým oblúkom - názov kapely se odvodzuje od latinského arcus - obluk - ktorý spája minulosť s budúcnosťou. Snažia sa o návrat hudby ku človeku, ale nie ako ku konzumentovi, ale ako k tomu, ktorý cíti, prežíva a nechá sa obohacovať. Tak možno prebudí aj vo vás pocit tradície ktorá sa nemusí volať worldmusic, a môže zostať, ako hovoríme s Isacom Newtonom hlavou obra, na ktorom stojíme. Hudba Arccusu sa snaží zachovať autentickú podobu slovenského folklóru, pôvodnosť slovenských piesní, ich prameňov a melodiky, ale v novom štýle a v novej zvukovosti. Arccus verejne koncertuje od mája 2007, a v aktuálnom a od základu novom zložení funguje od októbra 2006.
Taxi
Kapela TAXI bola založená niekedy v roku 1998, vtedy ešte s názvom HANED v Nitre. Zostava sa niekoľkokrát zmenila a hralo sa aj na neobvyklých nástrojoch ako priečna flauta, kontrabas, violončelo, djembe, didjeridoo... Po roku 2001 kapela zaznamenala niekoľko menších, či väčších úspechov. Medzi nimi 6-mesačné bodovanie v hitparáde SLOVAKPOWER na N-RÁDIU, v roku 2002 obsadila 1.miesto na celoslovenskej súťaži HIT 2002 vyhlásenej rádiom TWIST a v tom istom roku sa kapela stala finalistom súťaže KOŠICKÝ ZLATÝ POKLAD. Krátko po tom sa skupina premenovala na TAXI. V roku 2003 získala 3.miesto na súťaži BB FEST vyhlásenej vydavateľstvom FORZA a tri prvé ceny na súťaži ZLATÝ ŠTÍT LIPTOVA za najlepšiu skupinu, najlepší spev a najlepší text. V roku 2004 prišla zmena na dôležitom poste speváčky, kde prišla Katka Čepeláková. O dva roky na to sa kapela TAXI stala laureátom celoslovenskej súťaži v rámci festivalu STRUNOBRANIE.. Jedným z posledných úspechov bol postup do finále na súťaži kapiel organizovanej Festivalom RUDAVA 2007. V tom istom roku kapela nahrala demo cd s 12 skladbami + bonus track.
Kapela TAXI hrá pôvodnú hudbu (pop-rock...) so slovenskými textami, prešla však žánrovými zmenami a vplyvmi ako ethno, jazz, slovenská ľudová hudba, latina, africká hudba... TAXI sú: Katka Čepeláková - spev, doprovodná gitara, hudba, texty Karol Kompas - el. gitara, el. piano, vokály, hudba, texty Michal Lužák - basgitara, vokály Igor Holka - bicie, perkusie
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
100 bodov za krásne slovo "neľpie"! ;-) A ešte dodám, že Števo Šanta je mnohými označovaný aj za najkrajšieho. Nakrajšieho vôbec. A toto k Šany:
http://www.folktime.cz/clanek.asp?id=4961
červené oči, krásu nezničíš :)