Postrehy zo Sigordu 2002

O tomto festivale už toho bolo popísané dosť. Organizátori každoročne vyvíjajú veľké úsilie na jeho propagáciu a dávajú veľký dôraz aj na podnety a pripomienky návštevníkov festivalu. S tým úzko súvisia aj zmeny, ktoré festival zaznamenal oproti minulým ročníkom. Dátum konania festivalu bol posunutý zo začiatku septembra na termín v druhej dekáde júna. To malo zabezpečiť lepšie počasie počas konania festivalu (to sa aj podarilo, lebo bolo skutočne nádherné slnečné počasie). Zmenou termínu sa malo vyhnúť aj kolidovaniu s termínmi iných veľkých festivalov, konajúcich sa koncom augusta resp. začiatkom septembra a spojením všetkých týchto zmien tak mal SIGORD prilákať viac návštevníkov.Musím povedať, že organizátori sa skutočne snažili zorganizovať špičkový festival, ktorý bude otvárať letnú festivalovú sezónu. Dokázali zabezpečiť účasť veľmi kvalitných skupín, ktoré mali byť ťahákmi festivalu, ale nezabudli pri tom ani na mladé talenty, ktoré sa ešte len predstavujú širšej hudobnej verejnosti a pre týchto postavili menšiu bočnú scénu, na ktorej sa hralo každý deň a o ktorú bol aj značný záujem. Tiež služby v podobe stravovania a sociálnych zariadení boli tradične na vysokej úrovni. Výber jedál a nápojov bol široký a každý si mohol prísť na svoje. Takisto servis pre skupiny a novinárov bol zabezpečený na výbornú. Všetci mali zabezpečené ubytovanie internátneho typu, vo V.I.P priestore boli pre nich vyhradené priestory na oddych a rozhovory a pre novinárov bol zabezpečený aj prístup na internet. Píšem o pozitívach, ale bystrého čitateľa napadne otázka, či tam neboli aj nejaké negatívne stránky. Pravdupovediac, jedno negatívum tam bolo. Ide o to, že festival takejto úrovne, ktorý majú prešovčania naservírovaný priamo na podnose ich akosi nezaujíma. Kapacita amfiteátra by totiž v pohode pojala raz toľko návštevníkov, než koľko ich tam v skutočnosti prišlo. Možno im to dôjde až vtedy, keď organizátorom festivalu dôjde trpezlivosť, alebo sa im vybijú baterky a festival jednoducho nebude mať kto organizovať. To by však bola veľká škoda. Festival si vybudoval dobré meno už aj za našimi hranicami. Svedčí o tom každoročne narastajúci záujem o hranie z Poľska a Maďarska, nehovoriac o tradičných ťahákoch z Česka.
Ja osobne som tento rok vďaka pracovným povinnostiam musel oželieť štvrtkový a veľkú časť piatkového programu. Ako som sa dozvedel, účinkujúci podali hodnotné výkony, chýbala však bohatšia divácka kulisa. Z piatkového večerného programu som videl len vystúpenia hviezd Zuzany Navarovej so skupinou KOA, Nezmarov, Čechomoru a bluesmana Erika „Boboša“ Procházku so skupinou Frozen Dozen. Všetky boli odohrané na vysokej profesionálnej úrovni a bolo sa skutočne na čo pozerať a čo počúvať. Sobotňajší program bol žánrovo veľmi bohatý a všetci návštevníci festivalu si mohli prísť na svoje. Na pódiu sa vystriedal rock v podaní Pehy, New Country a husľový virtuóz Peter Uličný, vynikajúca poľská speváčka a vokálistka Alicia Broncol, vrcholmi však boli vystúpenia Róberta Křesťana s bandom Luboša Malinu a skupiny Kamelot. Tieto dve skupiny dostali divákov v hľadisku skutočne do varu. Pred pódiom v týchto chvíľach tancovala takmer stovka divákov, ktorí si svojim skandovaním vyžiadali od obidvoch účinkujúcich skupín po tri prídavky. Celý festival sa úspešne ukončil záverečným country bálom.

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu