Pesničkársky festivalčok v Tlmačoch

Aj keď Tlmačom hrozivo mávali päsťami dažďové mračná a rieka Hron tu už netrpezlivo čakala, kedy si zase bude môcť vyhodiť z korýtka, tých, ktorí mali namierené na akciu s pracovným názvom „pesničkársky festivalčok“, to vonkoncom neodradilo. O hladký priebeh sa postaral tlmačský „piľní“ domajší hospodár Stano Kalman. Plagáty vejúce v rytme vetra po levickom okrese hlásili, že 11. júla o 19.00 sa v tlmačskej Korčuli predstavia pesničkári Peter Lachký, Peter Piatko, Ivo Had Weiss, Stano Kalman a Pathetic Hypermarket Band.
Pre väčšinu účinkujúcich bola nedeľa voľným pokračovaním sobotného Strunobrania v Banskej Štiavnici, odkiaľ došli patrične nažhavení a nevyspatí a podaktorí aj ovenčení ocenením...
Festival otvoril bez zbytočných slov Stano Kalman. Svojho partu, takisto ako partu organizátora sa zhostil, ako sa patrí, chvíľu bol z neho klaun, potom nás zas nechal plávať v melancholickom opare, aby nás napokon protestsongovým krikom vytrhol zo snívania. Prídavok Cigánska mal dokonca taký úspech, že rozšantil aj za oknami postávajúcich spoluobčanov spomínaných v piesni.
Potom sa na pódium presunul Peter Piatko. Podobne ako Stanovi, aj jemu sa podarilo na tvárach publika vyčarovať smiech, ktorý potom majstrovsky menil na vrásky zamyslenia. Vtipne ladená jednohubka Asfaltové holuby či okarínovské drobnoskladby O Karine a O duši či sú príjemným oddychom popri hĺbavých Ako po lane, Štyri steny a ďalších.
Peter Lachký, čerstvý laureát Strunobrania, na rozdiel od predchádzajúcich pesničkárov na nás hlas nezvyšoval, jeho decentný a úsporný prejav by mohol nepozornému uchu a oku pripadať ako nesmelosť, opak je však pravdou, o čom sa na Petiarových vystúpeniach môžeme/môžete už roky presviedčať.
Zohranej štvorici s honosne patetickým názvom Pathetic Hypermarket Band patril záver večera. Ako vždy, aj teraz sa im podarilo pobudiť ospanlivcov aj seba údernými textami a skvelými intštrumentálno-vokálnymi výkonmi. A akoby už nebolo dosť a akoby už neprichádzal prvý deň nového týždňa, z pódia nejakým činom zmizli ženy a na ich miesto si opäť zasadol Stano Kalman, aby si so zostatkom PhB zaspieval dve Krylove piesne.

Tak to bol pesničkársky festivalčok. Ďažďové mračná iba hrozili a rieka Hron dodnes čaká na vyhadzovanie z korýtka. Večer to však bol vydarený a akcia úspešná – možno aj vďaka tomu, že miestnosť, kde sa oný večer konal, bola dostatočne malá na to, aby sa naplnila do takmer posledného miestečka. Uvidíme, či sa dočkáme pokračovania.

Kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu