Než nám krídla pristrihnú - recenzia CD skupiny Rolničky

Zaiste ste to už zažili... Dostala sa Vám do rúk CD, ktorú ste z prehrávača nevedeli dlhšie vytiahnuť, a nebolo to tým, že by sa Vám dvierka do prístroja zasekli...
Nie, pretože ste sa na ňu namotali...
Najskôr na jednu, dve zo skladieb z nej...
Neskôr aj na väčšinu zvyšných zo pesničiek.
Toto sa mi stalo pred pár dňami...
Ste zvedaví o akú (a koho) CD sa jedná?
Ide o album „Než nám krídla pristrihnú“ od bratislavskej formácie Rolničky.

Nedávno (16.8.) si Mysami, (ku ktorým sa hrdo hlásim) s „Cinkošmi“, (ako ja Rolničky volám) zahrali dvojkoncert v Čitárni u Červeného raka pod bratislavskou Michalskou bránou.

Bol to pre mňa silný zážitok, a keďže som si oba naše bloky „ukradol na MD“ a doma si ich mohol znova vypočuť uvedomil som si pri pozornom počúvaní druhého bloku, (teda nie toho nášho), že repertoár našich spoluhráčov sa za roky, čo sa mi vytratili z dosluchu zmenil, teda rozšíril. Na „Račom koncerte“ zaznelo viacero piesní, ktoré som do toho dňa nepoznal a na prvé počutie ma zaujali. Na druhý deň som „Cinkošov“ nakontaktoval cez ich webovú stránku a prejavil záujem o doplnenie ich diskografie, keďže posledný album, ktorý som v CD archíve mal  od nich vydali v roku (1998). 

Hanka, ich „obchodno-kultúrny ataše“ sa so mnou niekoľko dní na to stretla v meste a zvyšné dve CD placky mi za pár dukátikov vymenila.

O tej druhej z nich by som sa dovolil trocha viac rozpísať, bo práve o nej ide reč.

V poradí 3 oficiálny sólový album Rolničiek „Než nám krídla pristrihnú“ bol vydaný hudobnou spoločnosťou Gran v lete minulého roka. 

Obsahuje 15 piesní zväčša z autorskej dielne Dušana (Kremienka) Francú, lídra „Cinkošov“.

Poniektoré mi o sluchy cinkli už v „Račom kutlochu“ týždeň predtým. Album  mi učaroval ešte prv, než som ho doma odovzdal na pár desiatok minút PC.

Čím?     Obalom, priatelia, obalom...

Do tak pekného som už dávno nevidel zavinutú CD placku. Knižkový typ ponúka „koliesku“ nie len ochranný domček, no slúži sťa predvoj pre každého, kto si ho kúpi, dostane ho do daru...či ukradne? Áno, i to sa môže stať! V prípade, že ho ten kto ho „štipne“ pred tým už počul a v dôsledku toho po ňom zatúžil...

Ale nie...  Buklet ponúka to dôležité, pre i tých, čo sa s CD Rolničiek stretáva po prvý krát... Mimo textov všetkých piesní, vtipné, krátkometrážne bonmoty vzťahujúce sa k tej ktorej z piesní, alebo toho ktorého členovi kapely, interného, či externého.

Teraz „po vetičke“ k tej ktorej piesni...

Krídla:  Pre mňa najhitovejšia pieseň z projektu, ktorá má veľkú perspektívu dostihnúť poniektoré jej staršie „sestričky“, ako (Maliny, Uhlíky, Žiaden svet, Bratstvo šťastných hviezd). Silná melodická linka „Kremeňa“ v kombinácií so zrozumiteľným, priamym, no zďaleka nie prostoduchým textom opatrená skvostným, priam sofistikovaným aranžom dáva piesni to, čo si zaslúži... To čo nám sľubuje svojim názvom, krídla. Túto pieseň by mali „Cinkoši“ hrať VŽDY a VŠADE, bo pesnička si to zaslúži.

Zahrajte mi: Sólovka Majky, do hlasu ktorej sa zaľúbil nejeden z nás, čo Rolničky poznáme a máme radi... Jemnohmotná melodika v kombinácií s rovnakoakostným textom jej do pusy zaiste „vcupkali“ na prvý šup, tak, ako pri starších piesňach: Tajomstvo, či už spomenuté: Maliny...či Prianie. Túto pieseň nemohol z Rolničiek nik iný, ako liptáčka s „osrdím“ na dlani, no HLAVNE v hlase.

Včelárska: Jeden z mála pesničkových projektov z CD placky, ktoré „autorsky nespáchal“ Dušan sám... Túto spichol vedno s Lacom Ďurkom, mnohoročným kamarátom Rolničiek. Autorský rukopis je odlišný...hoc „Kremeňova ceruzka“ je čitateľná popri „Lacovmu peru“. Atmosferický pesničkový útvar, ktorému bola dopriata výrazná (do ucha ľahko plynúca) melodika, ktorá nechýba snáď žiadnej z piesní Rolničiek je obdarená pohodovým textom, plným slnka a leta. Ňamka!

Mobily: Tak toto Ti „Kremeň“ fest vyšlo... Ty sa vieš zavše chytiť témy, ktorú mnohí z nás prehliadnu, abo nevedia spracovať. Keď som na „Račom koncerte“ pesničku počul po prvý krát cinkla o mňa, no iba tak jemne... Doma som si ju zo záznamu vypočul už pozornejšie a vypočutí „Krídlatého“ CD som sa s ňou PLNE stotožnil.

Ďa-Ku-Jem Dušan za ňu... Raz Ti poviem, čo sa mi pred pár dňami pri jej (x-tom) počúvaní stalo...

Analyzovať jej text je zbytočné... Treba si ju vypočuť... Je v nej povedané to, čo mnohí z nás vedia, no „Kremeň“ je ten, kto to za nás povedal. Jarmulku dole...

Tak sa mi zdá: Svižná pesnička, s typickým pozorovateľským náhľadom Dušana na dianie okolo neho, teda i nás jemne odkrývajúca hodnoty a pseudohodnoty, ktoré sa kladú na misky váh života zavše v obrátenom, (či zvrátenom) ponímaní...

Rebriňák: Jedna z „Kremeňových“ folklórovín... Príjemná, svižná, živá a FAJNE zaranžovaná. Taká zasvieti na každom festivale pod holým letným nebom. Je fakt zaujímavé, že Dušanovi sa darí nenásilne „ukryť“ i do pesničky tohto typu decentné posolstvo (2, 3 sloha-posledné riadky).

Stromy: Polofolklórovina, postavená na verziách, a (tak, ako pri mnohých už spomenutých) na krehkých viachlasoch. Pesnička valčíkového typu je ľahko zapamätateľná a... 

A príjemne „vlezlá“.

Koleda: Je dôkazom toho, že aj téma Vianočná sa dá spracovať aj iným, ako tradičným spôsobom nenarušiac pri tom continuo a patinu oných sviatkov. Nevýhodou piesne je jej „sezónnosť“... Hrať ju totiž koncom jari mi príde, no dajme tomu trocha predčasné...či prineskoré. Hi-hi...

Novoročná: Táto pieseň ma „chytila“ až na 3-4 počutie... Dovtedy som ju ignoroval... No „fčuľ“ sa mi fakt PÁČI! Silná melódia refrénu, no i celková atmosféra muziky a textu.

Hoc som doma „v inom vesmíre“, ako je ten „Kremeňov“, je mi príjemné navštíviť ten jeho a chvíľu tam pobudnúť.  ...Chvíľu...?   Ha-ha...   Už druhý týždeň?!

Karty: Druhá Majkina sólovka na „Krídlatej CD“ z autorskej dielne niekdajšej členky Ľuby Piačkovej, pesničkárky, ktorá prispievala do repertoáru Rolničiek v rokoch (už aj dávnych). Majka sa pesničky ujala bravúrne. Krehkosť jej prejavu otvára dvere pozornosti aj pre tých, ktorým je rukopis autorky vzdialenejší, a tým menej zrozumiteľný.

Koľaje: Druhá z piesní, ktorú som si povšimol na CD až neskôr... I táto má JASNÝ „Kremeňov“ rukopis, hudobný, i textový. Je čitateľná, číra. Rovnakú tému (čo do textu) spracoval pred mnohými rokmi prešovský pesničkár Edo Klena (Ničota)... Je zaujímavé, že hoc sú si obaja autori na hony vzdialení, a nie len čo do kilometrov miest, v ktorých žijú „štrngli“ o to isté v podobnom časopriestore... 

Každý inak...  Každý po svojom...  No obaja trefne s jasným zásahom „na sieť“...

Pláž: Hm... Únik pred „civilizáciou“ je pre mnohých častým snom... Pesničkár si ho môže dovoliť aj zhmotniť, bez toho, aby si spakoval „batôžtek“ a ubzikol tak ďaleko, ako sa len dá...v dôsledku toho sa môže aj chytro vrátiť... Trebárs aj prv, než dopíše poslednú slohu piesne o tom „veľkom úteku“ na opustený ostrov. 

Naplno: Tak touto piesňou ma „Cinkoši“ fakt prekvapili. Jej obsahom, no i formou. Autorské spojenie: Ďuro Kamenca/Dušan Francú je pre mňa prekvapivé...no uznať musím, že vydarené! Krásna, klenutá melódia, čo do harmónie, melodiky vokálov sa snúbi s pekným textom, významu ktorého síce nie príliš rozumiem, no jeho atmosféra ma príjemne magnetizuje. Ak sa v budúcnosti dočkáme ďalšej piesne od tohto tandemu nebudeme ZAISTE ľutovať.

Zvonec: A na záver tu máme znova tému, ktorú spracovali už mnohí pesničkári... A každý tak trocha inak... Tak, ako sa sluší a patrí...

Po prvý krát som na ňu naďabil u Karla Plíhala, a to hneď v dvoch piesňach: Pohádka a Nultá hodina. Dušan „Zvoncom“ dáva decentnú bodku za ich (tretím) CD potomkom nevyhnúc sa svojej optike cez ktorú vníma našu spoločnú realitu. Hoc nie je pieseň opatrená happy-endom nebráni sa nádeji v lepšie kulisy menom svet a to je fajnééé...

Čo dodať na záver?  

Hm, dielo sa Rolničkám podarilo! Polemizovať nie je o čom.

A ja sa už detsky tešíííím na to, že k: Ostrovu pokladov, Zasľúbenej zemi a Krídlam pribudne (snáď) čoskoro štvrtý súrodenec, na ktorom sa objaví: Inžinierska, Otázky, Dospelácka, pretože nie každý má to privilégium, že si trebárs len tieto piesne môže vypočuť z MD kedy sa mu zachce, tak ako ja a zaiste by sa našli mnohí, čo by si tieto (i ďalšie) piesne Rolničiek radi domov odniesli a skúšali koľko prehratí „placka“ znesie.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu