Navarová vyfarbuje, čo kedysi nakreslila

V novej rubrike Druhý breh sa na stránkach Folk.sk budeme pravidelne venovať interpretom a skupinám, ktorých nemožno striktne zaradiť „len“ do folkovej hudobnej škatuľky.
Zvlášť v súčasnosti, keď najmä v oblasti nekomerčnej hudobnej scény sledujeme rozličné fúzie zdanlivo nespojiteľných žánrov, sa objavuje množstvo pesničkárov, ktorí sa neboja do svojej tvorby zapojiť elektronické podklady, spojiť akustické nástroje s čistým zvukom samplov a pod. My sa zas nebojíme o nich písať a rozšíriť tak záber našej stránky.
Ďalšiu skupinu umelcov, ktorým sa chceme venovať, tvoria muzikanti, hľadajúci inšpiráciu na poli etno hudby, uvedomujúc si bohaté množstvo inšpirácie, ktorú im táto hudba sveta ponúka.
Nebudeme sa však venovať len novinkám, dostaneme sa aj k albumovým trvalkám, o ktorých by ste mali vedieť.
Príjemné čítanie za celú redakciu praje Matej Lauko! Navarová vyfarbuje, čo kedysi nakreslila

Sólistka s nezameniteľným hlasovým potenciálom, dáma pesničkárka, experimentátorka, no zároveň nesporná hudobná detailistka Zuzana Navarová prichádza s albumom Jako Šántidéví. „Barvy všecky“, ktorými vyfarbila svoju ostatnú platňu v roku 2001, sa teraz dostávajú do ešte pestrejšieho odtieňa španielskeho slnka...

Navarovej sa stále darí objavovať nepočuté polohy svojho bohatého hlasu a zároveň s ľahkosťou vytvárať pôdu pre sprievodnú kapelu. Rytmy sa striedajú rovnako sviežo, ako sa strieda rómčina s češtinou, španielčinou či hebrejčinou. „Na sako murš si so kolopo phiravel / kdo má klobouk, ještě není chlap / na sako murš si so kolopo phiravel / tak já jdu dom’ a ty se dobře bav,“spája Navarová vo svojich veršoch češtinu a rómsky jazyk, oveľa odvážnejšie a výraznejšie ako v minulosti. Samozrejme, album má najviac spoločného s predchádzajúcou platňou Barvy všecky, na ktorej pesničkárka rovnako spolupracovala so skupinou KOA – klaviristom a hráčom na akordeóne Máriom Bihárim, gitaristom Omarom Khaouajom, kontrabasistom Františkom Rabom a bubeníkom Camillom Callerom.

Cédečko otvára temperamentná a spevná Marie („Máááriee, hoď sem cihlu / má se vracet / tráá ra ta ta,“ budete si pospevovať spolu s refrénom), upozorňujúca nielen na spomenuté „ďalšie“ desiatky objavených rytmov a súzvukov nástrojov, ale aj na využitie inštrumentalistov na speváckom poli. Khaouaj, Caller aj Raba oduševnene spievajú v zbore, čím sa ich spoločná hudba ešte viac približuje k temperamentu Navarovej obľúbených kultúr. Treba však dodať, že v niektorých slaďákoch, ktorými sú rezké skladby poprekladané, sa Navarová približuje k predchádzajúcemu albumu, čím vzniká dojem „to som už počul“. Neznamená to však, že nejde o príjemné melódie, len už neznejú tak čerstvo (Orlice, Do nebes, Pokojný a jasný). Ďalšie vypaľovačky však až nápadne svetielkujú – napríklad Cesta dom’ s krásne autentickým textom „Tahle písnička má jenom čtyři sloky / a ta třetí sloka vůbec nelhala / protože napadla mě jenom na tři kroky / blátem cestou od Karla Plíhala“ . Aj nasledujúca pieseň – Svátek má Žofie – stojí za zmienku, počuť v nej totiž krásnu akordeónovú hru Mária Biháriho. Tento muzikant, mimochodom majster Európy v atletike v žiackej kategórii, dostáva na albume priestor aj sólovo. Kým na predošlom albume spevácky vynikol vlastne len v dvoch piesňach (Soske a Kamínek), na Jako Šántidéví sa s ním stretávame viackrát – v piesni Jarná si vystačí s klavírom a perkusiami, skladba E drabára, ponorená do ponurejšej nálady, vyčnieva výrazným Biháriho speváckym prejavom, v ktorom strieda rómčinu s rodnou slovenčinou.

V závere albumu sliepňa bluesovka Zatím hodně pus s textom „Je mi fajn a je mi skvěle / zdravý duch je v zdravém těle / jděte všichni... někam jinam / a mě nechte, já se přidám“ . Navarová v nej len ďalší raz zdôrazňuje svoju vtipnú hru so slovami, nápaditosť a energiu.

Jako Šántidéví sa bude vynímať nielen vo vašej fonotéke, ale aj v CD prehrávači. Niekedy budete mať, hádam, chuť len na veselé a rýchle piesne, inokedy zas na zasnívané či smutnejšie balady. Dávkovanie rytmov a farieb, ktoré sa z Navarovej hudby šíria, však máte pevne vo svojich rukách.

Matej Lauko

1. Marie, 2. Pokojný a jasný, 3. Bagdád, 4. Do nebes, 5. Cesta dom’, 6. Svátek má Žofie, 7. Jarná, 8. Klobouk, 9. Orlice, 10. Amen, 11. Koleda, 12. E drabára, 13. Vřelé díky z pupku, 14. Jablko, 15. Zatím hodně pus, 16. Bohyně míru, 17. Vrabčák, čaroděj

Indies Records, 2003

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu