Náhodní pocestní natrafili na Jarret v klube Za zrkadlom

Zdravím všetkých vospolok, nech sa páči pousádzajte sa na ďalšom zo série česko – slovenských, alebo slovensko-českých koncertov, respektíve na reportáži, ktorá prichádza čosi neskôr, no predsa sa pokúsi priblížiť čo to z onoho kultúrneho zážitku. Dnes Vám zaihrá írečitá slovenská kapielka spod Martinských holí a Fatranských grúňov Náhodní pocestní zvaná, a česká muzikantská grupa z ďalekého Liberca spod veže na Ještědi menom Jarret. Toľko snáď úvodom, a tu už sa nám éterom mihá Vetroň aj so svojim úvodným slovom a na pódiu sa zjavujú po jednom až všetci naraz členovia onej slovenskej, dnešno-večernej reprezentácie.

Priznám sa že s ich produkciou som sa stretával len sporadicky, aj to len v priebehu posledného leta na výberových kolách a na festivaloch, na tých ktoré som navštívil a kde sa prezentovali jednotlivci aj zoskupenia holdujúce metaniu hrivou v divých rytmov Folk a Country , a v poslednom čase aj alternatívnej či Ethno music. No na festivalíkoch a zvlášť v mojom prípade, a to dúfam nikoho neurazím, dochádza k javu kedy sa muzike na pódiu, či pódiách veľa času neujde, a tak som na koncert dňa 4.3. roku pána 2006 išiel bez akejkoľvek predstavy, čo že mi to Náhodní pocestní naservírujú.
Našťastie Vetroň (spev, gitara, perkusie a kadečo onej kapely), ktorý sa chopil slova, ma , ako aj ostatných prísediacich v krátkosti uviedol do histórie, súčasnosti, osudných peripetií skupiny a jej jednotlivých členov, a to s takou materinskou láskou, až ku koncu ich programu ostali pred mojimi očami len štyri holé existencie, a spriatelené duše. Osadenstvo v zložení Dalibor Urminský (gitara, spev), Roman „Zibo“ Zábojník (basgitara), Radomír Herle (bicie), Adrián Mikušák (saxofón, klarinet, flauta). Viac o kapele aj ukážky a spomínaný Vetroň alias Marek Harviš (gitara, spev) na pódiu rozpútali, ako údernú smršť , tak aj romantické pohladenia. Ostali verní svojim folk, tramp, country koreňom, no na moju veľkú radosť, svoje „veci“ korenili aj štipkami alternatívy, a dúškami z iných hudobných súdkov, čo výsledný príjemne obohatilo a zas o čosi viac zmazalo pomyselné hranice hudobných žánrov. Kapela , ako Vetroň tvrdil sa riadi heslom „neskúšať, ale hrať“ , čo bolo možnou príčinou na môj vkus trocha tradicionalistického aranžu, no ani náhodou im nechýbala pohoda v hraní aj v atmosfére na pódiu, ktorá sa rozliala do celej sály. Z ich prejavu a hudby bolo jasne cítiť, že každý z pánov vie čo robiť so svojím nástrojom, čo sa rado vidí v dobe, čo servíruje pseudo umelcov a iné producentské produkty, ktorých vystúpení, pomer návštevnosť, kvalita je v značnom nepomere. Chalani výborne zaspievali aj zahrali, tu sa trochu pristavím zas pri tom mojom vkuse a hodím éter výčitku trochu „romantizujúcim“ textom, čo bude možno tým že holdujem viac krylovkám ako romantike nedviedoviek, nič to, znovu pripomínam že je to len môj vkus, no a koľko kusov koľko vkusov. Celkovo som mal s Náhodných pocestných veľmi veľkú radosť, a zážitok. Myslím že vyrazili veľmi zaujímavým smerom, bez strachu pohrať sa trebárs s rytmom či zasadiť dnes radostne klíčiace výhonky iných pre tradičný folk, tramp a country, netradičných prvkov. Jednoznačne si vo mne získali fanúšika, a keď budem mať možnosť ísť si ich niekde vypočuť, rád ju využijem. Tak kto si budete chcieť vypočuť čosi prekvapivo nové, so zárukou overených tradícií, koreniacich pri táboráku, neváhajte a keď sa dopočujete že Náhodní pocestní zavítali dakam do vášho chotára, choďte sa aj vy s nimi príjemne zabaviť.
Tak isto učiňte ak sa Vám do uší donesie podobná novina, lež o hudobnom zoskupení Jarret, čo na spomínanom koncertíku v Zrkadlovom Háji hájil farby české a neslobodno nespomenúť, že značka made in bohemia sa zas môže popýšiť ďalším kvalitným vývozným artiklom. Však je nám známe porekadlo „co čech to muzikant“, a poviem Vám že v prípade Mareka Štulíra (basa), Hanky Skřivánkovej (spev, sopránsax, triangel, perkusie...), Honzy Nohy (brat Jakuba Nohy, bicie, spev), Michala Kadlece (gitary a spev), Michala Třešňáka “VLASTA” (klávesy a spev) a hosťujúceho Honzíka Provazníka (perkusie, sago, foukačka..) to platilo „řek bych“ doslovne. Úvod ale nepatril ani jednému zo živo hraných nástrojov ,ale tónom lúdiacich sa z útrob fantázie a sequencera, alebo iného výdobytku techniky. Niekto by mohol ohrnúť nosom nad použitím elektroniky v živej pódiovej muzike, no ja som to uvítal ako príjemný a motivujúci prvok, v ktorom bolo všetko na svojom mieste a na svojich miestach sa pomaly objavovali aj jednotlivé persóny, chopiac sa svojich nástrojov. Po chvíli už pódium žiarilo farbami svetiel a tónov. Tentokrát som už sedel v hľadisku s jasnou predstavou o chuti Jarretom servírovaného menu. A nesklamali ani jedným sústom. Ich hudbu je ťažko opísať, no charakteristickým prvkom ich soundu sú nápadité aranžmány, s množstvom zaujímavých vsuviek, stop timeov a iných vrtochov, tvoriacich jeden dynamicky plynúci celok. Žánrovo by som ich natlačil bo škatule alternatívnej vlny s prvkami popu, funky, rocku aj jazzu a v neposlednom rade blues z výbornou „foukačkou“ Honzíka Provazníka, ktorý takmer celý koncert čakal v polozabudnutí šera v rohu pódia obklopený perkusiami na oslnivú extázu jazzového sága. V posledných dejstvách tohto skvelého predstavenia ma niekoľko krát zdvihlo zo stoličky, žiaľ raz po tom čo počas jednej z mála balád si páni pri mixpulte s hlasným smiechom vyrozprávali zážitky uplynulého dňa, čo zjavne nebolo príjemné ani účinkujúcim ani hľadisku. No zas nesmiem nespomenúť dobrý zvuk, s ktorým som mal aj svoju pozitívnu skúsenosť mesiac pred tým. Zaspomínam si na chvíľu kedy som Jarret po prvý krát počul a videl, lebo život spomínanej formácie na pódiu výrazne zdynamizovaný Marekovými tanečnými kreáciami sa naozaj vidieť oplatí. Bolo to na minuloročnej Lodenici na malom pódiu. Na margo atmosféry tohto vystúpenia spomeniem len, že Jarret sa musel tri krát vrátiť späť na dosky a keď sa už konečne oslobodili prepadli sme ich, a nie sami, v zákulisí a vykšeftovali nejaké to CD, ktorých už majú zopár za sebou. Koncert v zrkadlovom háji v ničom za Lodenicou nezaostal. S jeho komornou atmosférou sa kapela pohrala naplno, výkony jednotlivcov sa nedrali do šialených sólových kreácií, až na spomínané ságo a foukačku, ktoré ako je dobrým zvykom, bolo tam kde má byť, vlastne chcem len povedať, že Jarret na pódiu žije jednou dušou, v každej piesni bolo cítiť vyhranosť, a zohranosť kapely. Prežité party lidí z této party. Z pódia sa valil život a radosť, a bolo radosťou baštit ich muziku a texty. Ja som si veľmi pochutnal. No mám pocit že sa z môjho pochvaľovania môže komusi aj žalúdok dvíhať. Lidičky tak som sa tam proste cítil ako som napísal. Hudbe a celkovo vystúpeniu Jarretu nenachádzam žiaden pomyselný fľak. Môžem len konštatovať, že menu Náhodní pocestní a Jarret mi náramne chutilo a odchádzal som sýty. A ak niekde na plagátoch zhliadnete, že sa bude niekde podávať, neváhajte a nechajte sa pozvať a zoberte aj známych, lebo jediné čo mi fakt na tomto koncerte vadilo , bolo to že nás bolo pri spoločnom stole zas tak málo.

Stano Kalman

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu