Náhodní pocestní krstili prachom z ciest

V poslednej dobe sa mi častejšie stáva, že v piatok dobehnem na perón tesne po odchode môjho vlaku do hôr, za snehom. V jeden podobný februárový piatok ( 24.2.06 ) som si okrem skialpinistickej výstroje niesol na stredné Slovensko aj gitaru. Navyše som na stanicu prišiel pre istotu o pol hodiny skôr. Nezmeškať bolo dnes dôležitejšie, ako kedykoľvek predtým. Pred výletom na Chopok ešte s kapelou dáme koncertík pre pár kamarátov, na ktorom pokrstíme náš prvý naozajstný album. Album nazvaný Cesta.

V skúšobni vo Vrútkach som sedel načas, presne napoludnie. Všetko potrebné je zariadené, všetko klape pod Dalovou perfektnou taktovkou. Nás čaká len prvá, zároveň aj posledná skúška celej kapely, vrátane dvoch neobvyklých členiek. Dadky, ktorá už s nami aktívne nespieva a mne zatiaľ neznámej kočke Bei. Aďovi ( saxafón a iné aerofóny ) sa totiž týždeň pred krstom stalo asi to najnepríjemnejšie, čo sa stať mohlo.... Pri odhŕňaní snehu si poranil bruško na prostredníku a vyfasoval tam rovno jeden štich. Chlapci ale nezúfali a oslovili Beu, ktorá celkom šikovne obsluhuje priečnu a iné flauty. Tak sme sa pozliezali, trochu povtipkovali a v nasledujúcich dvoch príjemných hodinkách dali dokopy repertoár, program a doladili detaily, keďže dnes nehráme v klasickej päťke, ale siedmi. Nebola to veľká drina, pretože podľa nášho osvedčeného štýlu skúšania prišiel každý pripravený, každý vedel, kde a čo hrá....

Po presune do kulturáku v Záturčí sme si spravili pauzu a požívali nejaký ten chlebík, pivko, oddychovali, bavili sa, čakali a hádali, ako sa nám asi podarí obsadiť túto sálu. Rozdistribuovali sme cca 130 lístkov, no nemali sme tušenia, koľko sa ich skutočne predalo. O to milšie bolo vidieť v sále takmer každé miesto obsadené a to kamarátmi a partiami, s ktorými posledných 10 rokov trávim víkendy, letá a dovolenky v pásme lesa, pri trampských ohňoch, na táboroch, na kopcoch... Prišlo asi 200 kamarátov, naša nálada bola skvelá!

Dalo sa dôkladne povenoval aj dramaturgii koncertu. Napísal pár slov o histórii a kapele – tie zo zákulisia konferoval náš kamarát Heňo. Slová o počiatkoch a vývoji, o členoch a členkách sme prepletali skladbami v približnej postupnosti vývoja tohto hudobného zoskupenia. Playlist si už nepamätám, no všetky kúsky nájdete na CD. Aďo s Beou sa citlivo dopĺňali a nám sa to páčilo natoľko, že premýšľame o rozšírení našich radov o ďalšieho Náhodného pocestného. Príjemným osviežením pre nás bola aj prítomnosť Dadky na pódiu. Nostalgicky som spomínal na Vandermúzu 2000. kde vystupovali 1. krát, vtedy ešte ako trojica od ohňa...

Niekedy v polčase nášho vystúpenia Heňo na pódium pozval krstného otca Zdeňka Vřešťála (Neřež), aby povedal pár pekných slov a poprial tomuto poctivému Cédéčku čo najširší, rýchly rozlet všetkým, pre ktorých sme našu tvorbu zaznamenali, čo najmenej kópií a veľa priazne. Počiatky kapely siahajú práve k trampským ohňom a túlačkám. Album dostal názov „Cesta“ a teda, krstili sme ho symbolicky „prachom z ciest“, po ktorých nás niesli naše túlavé topánky, kým sme nespoznali motocross a jeepy  - to bol vtip. Potom sme obrátili gambáčik slivovice (priznám sa, tvrdé veľmi nemusím, no táto vzorka bola veľmi jemná a sadla!) a zahrali pár posledných skladieb.

Po našom vystúpení prišiel čas na bonbónik na našej torte. Na pódiu sa pripravovala kapela Neřež, ako náš hosť, pre mnohých aj idol, vzor. S Neřežom sa Náhodní pocestní zoznámili už pred rokom, keď v Martine hrali na podobnom dvojkoncerte. Nevedeli sme si predstaviť iného, vhodnejšieho hosťa a zároveň krstného otca pre tento večer. Zahrali svoj štandardný koncertný repertoár, a pridali pár nestarnúcich výborných kúskov. Zaslúžili si obrovský aplauz za pohodovú atmosféru, ktorú svojím koncertom navodili. Skvelý zážitok. Neřež nám- muzikantom amatérom svojím vystúpením ukázali mnoho dôležitých maličkostí, na ktoré je dobré sa sústrediť, aby skladba dostala kompaktnejší rozmer, zanechala v poslucháčovi jasný dojem.

Medzi „nehodnými scestnými“- ako nás preývajú kamaráti z „bobovej dráhy“ – rozumej Bobovej diéty hrám momentálne ako hosť- náhradník za Strakuša, ktorý odišiel do UK roztočiť folkovú scénu spolu s Kačicou, Dannym a Petiarom. Asi pred siedmimi rokmi som počul Dala, Dadku a Strakuša niekde pri ohníku zahrať pár svojich trampských piesní, vtedy ešte ako kapelku Uzol. Padla mi sánka, zahodil som brontosaurov, zotrel rosu na kolejích a jedinou mojou túžbou bolo byť ich súčasťou. Na gitare som vtedy vedel akurát prejsť z „ emi na ami“ a vybrnkať „Metalicu“. Vedel som ešte udrieť činelami, ale to sa im veľmi nehodilo...

Medzičasm som už účinkoval v pár iných milých projektoch, aj kapela Náhodní Pocestní získala iný rozmer, ktorý sa mi stále viac pozdával a zhodou všetkých okolností som sa na jeseň ‘05 ocitol na pódiu medzi Zibom, Dalom, Radkom a Aďom. To prehadzovanie emi na ami mi už ako- tak ide a medzi chalanmi sa cítim ako doma, hrá sa nám spolu výborne, tak si ma zatiaľ nechali. Dúfam. Že spolu dáme ešte veľa fajn vystúpení a podarí sa nám rozšíriť rady folkových poslucháčov.

Webstránky skupiny Náhodní pocestní nájdete na adrese www.nahodnipocestni.szm.sk

Vetroň - posledný „nehodný scestný“

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu