Na návšteve u Turkovcov

Na slovenskej folkovej (a okolitej) scéne sa v posledných rokoch objavilo zopár vskutku nádejných interpretov a zoskupení. Rok sa s rokom zišiel a bežný neinformovaný folkáč, čakajúci s nádejou na novú letnú sezónu, môže nadobudnúť pocit, že po krátkych zábleskoch žiarivej hudobnej budúcnosti sa väčšina interpretov kamsi vyparila. Skutočne, po niektorých formáciách sa zľahla zem, iné si dali prestávku, no mnohé naďalej usilovne skúšajú, pilujú repertoár, príležitostne, v rámci možností, koncertujú... No márne budete natŕčať uši, v bežných masovokomunikačných prostriedkoch o nich nepadne ani len nepatrná zmienka. Že existujú aj iné formy prezentácie, kapely častokrát nemajú ani len potuchy. A niektorí interpreti možno začínajú byť trošku znechutení informačnou nedokonalosťou na Slovensku, a prechádzajú do mierne rezignovanej aktívnej pasivity...Prichádza na porekadlo, „keď nejde Mohamed k hore, musí hora k Mohamedovi". Zo zaprášenej garáže vyťahujeme náš pekelný stroj, do povinnej výbavy zaraďujeme diktafón, pár zbližovacích prostriedkov a začíname cestu po stopách „stratených" interpretov...

V jedno krásne jarné popoludnie sme sa vybrali na cestu z Trenčína trošku viac do útrob Slovenska na návštevu folkovej skupiny Turkovci. Napriek hroziacim povodniam sa nám napokon podarilo štastne doraziť do Bošian a po počiatočnom zvítaní sme sa usadili v pravej „undergroundovej" skúšobni a započúvali sa do práve prebiehajúcej skúšky. Keďže Turkovci minuloročnú folkovú sezónu tak trochu vynechali (z iných ako umeleckých dôvodov), veľmi dobre padlo vypočuť si opäť výborné pesničky a skvelo ladiace hlasy Turkovcov. Verte, že tá prestávka ich muzičke vôbec neublížila, naopak naviac pridali decentné perkusie a celková hudobná tvár skupiny tak získala ďalšie farby a „drajv".
Nasledujúci rozhovor je len výberom z obsahovo oveľa náročnejšieho večera stráveného v neďadelekej kaviarni, kam sa celá tlupa po výbere pesničiek na súťažné predkolá festivalov v susednej Českej republike presunula zapojiť sa do práve prebiehajúcich jozefovských osláv. Odpovede sú viacmenej kolektívneho charakteru, keďže niekedy bolo len ťažko identifikovať, kto vlastne čo povedal, daktorá odpoveď možno patrí aj náhodným okoloidúcim J ...
            Keďže o kapele sa už čo-to popísalo (interview na folk.sk, časopis CFT 2/2003...) elegantne vynechávame spočiatku otázky o histórii skupiny a vo víre prebiehajúceho vášnivého rozhovoru, s výdatnou podporou hektolitrov kávy a iných tekutín, kladieme otázky...

Po Turkovcoch dlho nebolo ani vidu ani slychu, v uplynulom období ste veľmi nekoncertovali, festivalov sa nezúčastňovali, takže kde vás tento rok uvidíme hrať?

Dúfam, že všade. Uvidíme ako dopadneme v Čechách po predkole súťaže Moravský Vrabec, kde môžeme postúpiť na viac festivalov, takže počkáme do apríla ako to dopadne. Ak by sme postúpili, budeme hľadať na Slovensku festivaly tak, aby sa to nejako nekrížilo s hraním v Čechách. Zatiaľ máme dohodnuté vystúpenie na Prameňoch v Sklených Tepliciach, na Kremnickej bašte, kde sa nám dobre hralo, a chceme volať Šamanovi ohľadne Vandermúzy. (tu sme mali kedysi premiéru, takže vždy pri rozhovoroch robíme takto Šamanovi reklamu).

Hrávate aj na najväčších festivaloch, mávate ešte trému?

Tréma stále funguje, postupne to ale s tým hraním samozrejme opadáva, dobré je ale to také vzrušenie, že aké to bude, to očakávanie. Máme také povzbudzovadlo: „Neboj sa aj ja sa bojím."

Jojo: „Keď som predtým spieval, vždy som už rozmýšľal nad ďalšou slohou. To sa aj ostatní čudovali aké texty počas pesničky vtedy vznikli."

Vaše vystúpenia tvorí prevažne vlastný repertoár, no zahráte občas  pre divákov aj nejakú tú prevzatú „hitovku" ?

Snažíme sa hrať výlučne vlastnú tvorbu aj keď zo začiatku sa nám stalo, bolo to nejaké druhé, alebo tretie vystúpenie, myslím že v Bošanoch  na jarmoku, chceli po nás hodinové vystúpenie, tak sme zahrali aj nejakých Nedvědov, nemali sme ešte toľko našich pesničiek, ale už hráme len vlastné veci. Keď hráš prevzaté pesničky, tak nemá cenu hrať vlastné, lebo tie vlastné zaniknú v tých „známejších". A zapíšeš sa do pamäte ako ten čo hral napríklad Nohavicu, ale tie tvoje veci si málokto zapamätá, ak nepríde vyslovene so záujmom vypočuť si niečo nové, alebo ak ťa už nepozná. Je škoda že sa napríklad pri ohňoch hrávajú väčšinou len české pesničky, tých slovenských je stále len pár, napriek tomu, že niektoré sú skutočne nádherné, až mráz ti chodí po chrbte.

Ako znie Váš recept na úspech u divákov? Čím to je, že si Vás poslucháč vždy všimne i napriek záplave všetkej tej dobrej hudby na festivale?

Občas mám strach z toho, že nás poslucháč neprijme, že je to miestami až moc prešpekulované. Stretol som sa s názorom poslucháča, že v tom občas stráca prehľad. Môžeš hrať po festivaloch tie isté pesničky, aby sa ľuďom nejako vryli do pamäti, alebo môžeš čakať kedy ti niekto príde povedať že hráš stále to isté. Je lepšie keď už máš nejaké to „hmatateľné" CDčko, je to ako zrkadlo toho, čo robíš, momentálne je to pre nás priorita.

Takže chystáte CD?

Kedysi nás po jednom vystúpení oslovil taký pán, ktorý pochádza z nášho rodného Temeša a teraz žije v Štátoch (USA pozn. aut.), že sa mu naša hudba páčila a neskôr nám poslal nejaké doláre, za ktoré sme nahrali štyri pesničky. Ešte nám niečo zostalo, ale na celé CD proste chýbajú peniaze.

Máte dosť široké nástrojové spektrum. Gitary, basa, flauty, akordeón, perkusie, prijali ste aj novú členku... viete si predstaviť vo Vašej muzike ešte nejaké ďalšie „zvuky"?

Skúšali sme bicie, aj tam-tamy, nejaké bongá.  (to by sme museli ale kamión nosiť:), ale keď sme prišli do skúšobne a pridali bicie, zistili sme, že sa hodia tak maximálne do troch pesničiek z desiatich. Všade sa to proste nehodí, tak sme spravili taký kompromis s bongami a perkusiami. Na CD by sme ale bicie alebo klavír mohli do nejakých vecí použiť. Keď sme nahrávali tie štyri pesničky na demo, tak sme si to nevedeli predstaviť. No napríklad Chrobáka sme spravili úplne ináč, než ako sme ho hrávali.

Všimli sme si, že skúšate na kvalitnú aparatúru, je to výhoda pred vystúpením na pódiu?

Len posledné tri skúšky sme skúšali na aparatúru. Je to rozdiel než hrať len tak akusticky. Hlasy aj gitara inak znejú, chvíľu trvalo, kým sme si na to zvykli, ale je to lepšie. Čo sa týka vystúpenia na pódiu, páčilo sa mi, keď sme hrali nedávno v Čechách, že zvukár pohotovo reagoval na hudbu, napr. keď niekto začal sólo spievať tak mu hneď upravil hlasitosť. U nás je niekedy proste problém nazvučiť akordeón. V pesničke „Prvý raz" napríklad kilá na akordeóne dodávajú tú náladu, ten správny šmrnc.

Ako vznikajú Vaše pesničky?

Katka: „Napríklad tak, že Juraj prinesie jednu slohu a melódiu, spraví sa pesnička a potom sa dorábajú slová".

Juraj: „Niekedy. Základ spravíme doma a potom na skúške to aranžujeme. Väčšinou Jojo spraví nejakú muziku, napadnú ho aj nejaké slová akým smerom by sa to malo uberať, ale niekedy sa stane, že mi to len zahrá, ja si voľačo predstavím, potom povie nejaký text, ale ja som si predtým spravil nejakú predstavu o čom by sa tam mohlo spievať a potom je ťažké pokračovať v tom, čo on začal. Prídeme, zahráme že takto si to predstavujeme a potom príde Vlado, s úplne inou predstavou. Ale ešte sa nestalo, že by sme sa nedohodli."

Jojo: „Ono to je tak, že najprv je nápad, potom prídeme s refrénom alebo Vlado napríklad vymyslí nejaký hlas. Koľkokrát sa mi stalo, že mi v robote niečo trklo do hlavy, potom som dva mesiace skúšal, hľadal...je to veľký rozdiel, keď si to môžeš hneď zahrať, rozvinúť. Najhoršie čo môže byť je, keď to stratím".

Vlado a Mima : potichu prikyvujú...

Poďme ku koreňom, aké boli „ťažké" začiatky vlastnej tvorby?

Dva roky sme robili pesničky. Prvé boli Dážď a Zima. To bola pôvodne jedna pesnička. Ja som zahral nejaké akordy a Juraj z toho spravil pesničku Zima. Zaspieval ju a ja hovorím nie, to malo byť ináč a na tie isté akordy som dorobil svoj nápad a tak vznikol Dážď. Potom sme to posunuli do inej tóniny aby sa to lepšie spievalo. A tak vznikli z jednej pesničky dve. Postupne sme mali asi tak dvadsať pesničiek. Prvá pesnička, ktorú sme oficiálne hrali bol Štvorček. Potom sme stretli Vlada a zdal sa nám strašne šikovný. Prvých pár týždňov J. Dali sme mu kazetu s nejakými pesničkami a hneď sa chytil. To bol základ.

Keby nám teraz niekto z kapely zmizol, tak to by asi bol koniec, lebo to máme tak postavené.

A úplné začiatky hrania vôbec?

Čo sa týka folkovej muziky, tak Vlado hral s Túlavými, a ja som sa naučil hrať na Nedvědovkách, ale inak nič nepočúvam, takže pri tvorbe nie som ničím ovplyvnený. Jozef  vyrastal na Lucie alebo na Kamelote.

A ako je to s Vašim hudobným vzdelaním? Ste „samouci", alebo máte oficiálne hudobné vzdelanie?

Juro: „Keď so mnou kedysi robila rozhovor Janka Kúdelová, tak na túto otázku som odpovedal, že žiadne, Vlado zostal taký smutný, a keď som si zisťoval ako je to teda s hudobným vzdelaním v kapele, tak som zistil, že všetci nejaké majú len ja nie (Vlado klavír, Jojo akordeón, Katka tiež skúšala všeličo, najviac asi pikolu)".

Chceli by ste sa živiť hudbou?

Nebolo by na tom nič zlé, keby som sa živil tým, čo ma baví. Určite by sa tomu nebránil nikto z nás, len je to nereálne v tejto dobe.

A na záver, čo Vám chýba na folkovej scéne, čo nové by ste prijali a ocenili?

Jednoznačne väčšiu propagáciu.

V príjemnom rozhovore čas ubieha naozaj rýchlo, ani sme si nevšimli, ako sa vonku zotmelo a odchádzajúca zima nám ešte vystrkujúc už značne opotrebované zuby dala najavo, že je čas vydať sa na cestu domov. Tak sme sa s týmito príjemnými človiečikmi združenými pod názvom Turkovci museli rozlúčiť. Ale ešte sme stihli prijať pozvanie pre nás i pre Vás na „Folkovú  Jar v Partizánskom", ktorá vypukne 23. apríla, kde vystúpia okrem iných kapiel a interpretov aj Turkovci.

A my Vás taktiež pozývame nabudúce na ďalšiu zastávku v putovaní po stopách nádejných folkových interpretov na Slovensku

Na úplný koniec pridávame pár informácií:

Turkovci hrajú v zložení:           

- Juraj - gitara, spev, harmonika

- Jojo  - gitara, akordeón, spev

- Vlado - basgitara, flauta, spev

- Katka - spev, flauta, perkusie

- Mima - perkusie

Uvidíme ich:     

-Folková jar v Partizánskom, 23. apríl 2005

-Pramene v Sklenných Tepliciach, 1. a 2. júl 2005

-Vandermúza, Mostište pri Púchove, 12. -14. august 2005 - možno

-Kremnická bašta, 19. a 20. august 2005

www kontakt: http://www.mojweb.sk/turkovci/index.html

Predchádzajúce články na www.folk.sk:

http://www.folk.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=413&Itemid=40

http://www.folk.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=414&Itemid=40

Napísal: FOLKON

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu