Mysami (s trochou pomoci priateľov)

Keď sa mi prednedávnom dostal do ruky digipack skupiny Mysami Uhlopriečky hlasov, podvedome som zalistoval v pamäti, koľký že to album vlastne je. Že sa vlastne jedná o debut, ma u kapely s viac ako desaťročnou históriou a toľkými muzikantskými individualitami prekvapilo. Ale potom som si povedal: „Prečo nie – aspoň to nebude debut nezrelý.“ :) A naozaj nie je...

I keď je dnes cieľom takmer každého hudobníka vydať vlastné cédečko (a nie iba jedno, keď sa to už raz rozbehne), predsa len poznám zopár hudobníkov alebo skupín, ktoré sú muzikantsky až tak aktívne, že na samotné nahrávanie už nemajú čas. Alebo nervy. Alebo ani jedno ani druhé zároveň.
O vyťaženosti Rada „Radiara“ Tiňa (Lavalier, Wasabi Circus), Katky „Kejtrin“ Žilovej (Plyš), Michala „Seejfa“ Tölgyessyho (Katarzia, Duo Shady), Lucie Perďochovej (Divozel), ale koniec koncov aj Iva „Hada“ Weissa netreba pochybovať. Aj preto sa Mysami zrejme vydali cestou menej stresového nahrávania v domácich podmienkach svojej skúšobne a následnej mixáže a masteringu pod dohľadom Juliána Raticu v štúdiu Verklík.

Výsledkom je pestré, nesmierne príjemné cédečko, ktoré reprezentatívne približuje svet kapely a jej členov. Pohoda a nadhľad sálajú už z obalu a bookletu albumu a počúvanie tento pocit len upevní. Hneď úvodná odpaľovačka Záhradná naznačí, že jedným z obľúbených zdrojov „mysamákov“ je skupina Nerez. Nádych latino, prepracované viachlasy a pestrofarebné aranžmány sú vlastne typické pre celý album. S uznaním som kvitoval aj fakt, že pri štúdiovej práci Mysami lepšie a citlivejšie pracujú s dynamikou než na koncerte, kde idú skôr „naplno“. Aj vďaka tomu som mohol viac vychutnávať rôzne rôzne muzikantské perličky, ktoré na koncerte občas zanikali.
Ako som už spomenul, kapela Mysami je nabitá muzikantskými individualitami, čo je výhoda, z ktorej sa dá výborne ťažiť. Okrem dvoch príspevkov Michala Töldyessyho na platni spevácky aj autorsky dominujú Ivo Weiss a Rado Tiňo. Napriek tomu, že títo dvaja páni predstavujú dva odlišné muzikantské póly, protiklady (na jednej strane rockovo priamočiarejší Rado a na druhej občas skôr folkovo-šanzónovitejší Ivo), skvelo sa dopĺňajú. Samozrejme, že tie charakteristiky neplatia úplne a bezvýhradne – v dramatickej, bluesovo zafarbenej skladbe Holubí som spočiatku Iva nespoznával a až po chvíli som si uvedomil, že na jednom z koncertov ma Ivo práve v tejto piesni fascinoval svojou nečakanou premenou a doslova až démonickou pódiovou interpretáciou, pri ktorej mu – ako sa vraví – patrila celá scéna. Lucii Perďochovej v pretlaku speváckych kolegov zostali dve sólové pesničky, ďalšej vokalistke, Katke Žilovej žiadna, ale jej nezameniteľná basgitara spoľahlivo pulzuje celým albumom.

K celkovej farebnosti prispeli aj hostia – Zuzana Mikulcová nečakane civilne a s nadhľadom spieva v skladbe Niečo si mi vzal, výborné sú inštrumentálne príspevky ďalších hudobníkov – Roberta Kolářa (kornet, krídlovka), Romana Havrana (violončelo), Tomáša Döme a Romana Krajca.

Takže Uhlopriečky hlasov je výborný album. Keďže debut vyšiel po desiatich rokoch, predpokladám, že pri takejto frekvencii sa na ďalšie pokračovanie môžeme tešiť zhruba okolo roku 2026. Škoda. Pesničky by určite by boli.

Miloš Janoušek

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu