Malá exkurzia existenciou Exfónie

Kapelka Exfónia uzrela svetlo sveta ktoréhosi dňa roku tisíc deväťsto osemdesiateho šiesteho s "rodným" menom Eufónia a jej hlavnou postavou bol gymnazista Juraj Maxián. Neskôr, už v útrobách bratislavského vysokoškolského internátu Družba si k nemu a k Petrovi Kutejovi nenápadne a zjavne „nezištne“ prisadol Fero Horváth. Nič neobvyklé a nezvyčajné. Pre nich predsa čímsi dôležité – o pár dní sa Fero zjavil s kontrabasom, ktorý síce držal v rukách poprvýkrát, zaujímavá skupinka s ľubozvučným menom však mohla – v trošku pozmenenej zostave – začať fungovať.

V tejto zostave sa okrem spomínaných chalanov nachádzal aj perkusionista Paolo Pethö. Chlapci istý čas pripravovali spolu s básnikom a neskôr svojím dvorným textárom Jozefom Urbanom poetické večery pre študentov. Ale ako to už so študentskými časmi býva, skončia sa a pomaly zapadajú prachom, pribúda rokov, ubúda zubov, objavuje sa nostalgia...
Eufónia dlho pod prachom nevydržala, pár bývalých členov sa dalo znovu dokopy a od r. 1995 vystupujú pod novým a ešte netypickejším názvom – Exfónia. Odvtedy sa v kapele vystriedalo niekoľko hudobníkov, v súčasnosti tvoria členskú základňu
Juraj Maxián – spev, gitara, ústna harmonika, skladateľ prevažnej väčšiny repertoáru, citlivý pesničkár s dušou básnika. „Maxo je úplne najhlavnejšia postava Exfónie. Keby nie jeho pesničiek, neviem, neviem... Skladá, aranžuje, vymýšľa, plánuje, kritizuje – aj tváriť sa bársako vie, aj všakovaké akordy nahadzuje, prosto parrááda!!!“ (www.exfonia.home.sk),
František Horváth – basgitara, výborný basista, hrával v mnohých jazzových skupinách, jeden zo zakladajúcich členov, pevný pilier kapely (hral v skupinách Acoustic OJ Band, Jazzový tieňový kabinet...),
Stanislav Počaji – el. gitara, gitarista, skladateľ a aranžér, kapelník jazzrockovej skupiny deväťdesiatych rokov Bossa noha, člen viacerých jazzových a bluesových zoskupení (P&P Quartet, E. B. Procházka, Zuzana Suchánková, Silvia Josifoska, Jozef Barina...),
Mirko Hank – bicie nástroje, bubeník mladej jazzovej a jazzrockovej generácie, člen skupiny El Gaucho a Seven Days to Winter, v Exfónii hrá od apríla r. 2001,
Peter Lipa ml. – klávesové nástroje, líder skupiny El Gaucho, do Exfónie prišiel krátko po Mirkovi.

Definovať štýl, ktorý hrajú, je vec zložitá a nepríjemná (aspoň páni hudobníci si vždy čosi podobné hudú), Stano nazýva Exfóniu „ultrafolkom“, všetci členovia svorne tvrdia, že ich hudba je najmä a predovšetkým o pocitoch, každý z nich prešiel svojím hudobným mikrovývinom a každý do tejto hudby prihodí, čo mu dovolí srdce a spoluhráči. :-) Nepochybne tu cítiť jazz – nakoniec, väčšina členov má v tejto oblasti nemalé skúsenosti. Celkovo sa dá povedať, že je to zmes rocku, folku, jazzu, bluesu... (po vypočutí doplniť na domácu úlohu). S hudobnými nápadmi prichádza Juraj, ostatní členovia potom pridajú čosi zo svojho vlastného súdka do súdka spoločného. :-)
Juraj sa vraj po svojich textárskych pokusoch typu: „Ja som malá dážďovka, môj domov je plechovka...“ skromne (a tu je tá príslovečná folkáčska skromnosť! :-)))) vzdal sľubnej kariéry poeta a rozhodol sa zhudobňovať poéziu iného druhu. Podarilo sa mu skrotiť Malého zúrivého Robinsona – básnickú zbierku Jozefa Urbana – a od toho času podstatnú časť repertoáru skupiny tvoria práve Urbanove básne. Okrem toho majú „na muške“ Maroša Bančeja, Miloša Žiaka, Daniela Heviera, Lawrencea Ferlinghettiho, Christiana Morgensterna... Prehŕňajúc sa písmenkami na webstránke Exfónie som však medzi spomínanými zvučnými menami predsa len vyhrabala nejaký ten textík či dva od Juraja Maxiána a veruže žiaden z nich nie je o dážďovkách. :-)

Vystúpenia Exfónie nie sú príliš časté; má to niekoľko jednoduchých dôvodov: každý z členov sa musí aj čímsi živiť (myslím, že to netreba naširoko rozvádzať, najmä medzi folkovou pospolitosťou) a okrem toho každý z nich býva v inom kúte Slovenska – Juraj je zo Žiaru nad Hronom, Fero z Demandíc, Miro z Piešťan, zvyšok kapely žije v Bratislave. Vystupujú väčšinou v kluboch a majú na konte aj koncerty v Českej republike, Maďarsku a vo Francúzsku. V roku 2001 sa zúčastnili Strunobrania v Banskej Štiavnici a inak tomu nemohlo byť – získali jedno z ocenení.

Pod krycím menom Jazzový tieňový kabinet organizuje Exfónia (menovite František Horváth) v posledný júnový víkend v Demandiciach (okres Levice) malý festivalík D-jazz. Tento festival sa postupom času vykryštalizoval na „festival nekomerčnej hudby“ a jazzu v ňom rok po roku pomaly ubúda. Vystupovali tu niekoľkí zahraniční hostia (Česko, Maďarsko, Veľká Británia) a z našej scény napríklad Andrej Šeban & band, Jakabčic-Griglák-Valihora, Erich Boboš Procházka, Jaro Filip či Zuzana Homolová so Samom Smetanom.

Exfónia nahrala 2 albumy, a keďže s vydavateľmi takejto muziky je to pobiedne (prekvapujúca to skutočnosť), Jablko si vydali svojpomocne v roku 1998 a Trhací kalendár zatiaľ zostáva v polohe „nahraný“. V roku 2000 si zahrali na spomienkovom koncerte venovanom J. Urbanovi a z tohto koncertu vydal Slovenský rozhlas sampler Jožo Urban a priatelia: „Takže tak....“, kde sa nachádza aj jedna pesnička od Exfónie.

Ďalšie informácie, fotografie, texty, zopár mp3 nájdete priamo na
ich stránke.

Kontakt:
František Horváth, tel.: 0905 499 894
e-mail: exfonia@home.sk

Nápev o hľadaní
text: Maroš Bančej

Hľadaj ma tam, kde práve nie som
Tam, kde sú hluché telefóny
V jesenných parkoch rozvír piesok
A oklam smútok, nech si zvoní

Hľadaj ma, kde som nikdy nebol
Pri prázdnych stoloch v šere bistra
Tam, kde mám peklo, kde mám nebo
V špine, čo býva krásne čistá

A čierna smútok iba predstiera
Hľadaj, som telefón, som zvonček na dverách

Hľadaj ma tam, kde mlčí leto
Tam, kde sa roky neprechádzam
Hľadaj ma tam, kde ma už nieto
To na tvári, to je len sadza

A čierna smútok iba predstiera
Hľadaj, som telefón, som zvonček na dverách

kačica

PS: (pridané 16. 4. 2003) V súčasnosti namiesto gitaristu Stana Počajiho pôsobí v kapele ešte jeden klávesák – Peter Preložník.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu