Lekra: Povedz milá

Skupina Lekra je od svojho vzniku prezentovaná ako folkrocková. Po zoznámení sa s jej albumom „Povedz milá“ sa mi javí trochu inak. Podľa mňa ide o fúziu folklóru, folku a bigbítu. V ich muzike počuť celkom prirodzený zvuk gitary nezhovadený nijakým rockovým boostrom. K tomu basgitara, bicie a synťák s organovým zvukom, ktorý pripomína starú muziku Mariana Vargu.

Z desiatich pesničiek na albume sú dve origoš ľudovky, jedna celkom pekná folkovina a ostatné sú bigbítové originály využívajúce prostriedky charakteristické pre ľudové piesne. Najmä texty sú písané v nárečiach, ktoré možno nemajú reálny pôvod, ale kľudne by mohli.
Všetky pesničky sú pomerne dlhé. Okrem spevu, ktorý je až na jednu výnimku výlučnou záležitosťou sólistu Ľuba Kováčika, sú pesničky dovybavené sólami rôznych nástrojov. Oceňujem, že sóla nie sú len samoúčelnými etudami, ale majú v sebe hudobné nápady.
Hneď prvá pesnička „Povedz milá“ pripomína slávne skladby nikedajšej kultovej slovenskej kapely Collegium Musicum.
Pieseň „Hej horou“ je naozaj ľudová, upravená do decentnej podoby moderného zvuku. „Sillmarion“ je trojštvrťová skladba s textom, ktorý stojí za zamyslenie, ale zase hudobná stránka je prostá. Na tak dlhú skladbu hádam až priveľmi prostá. Oceňujem však výbornú dynamiku, ktorá pesničku dostatočne oživuje.
Sólový spev s jedinou gitarou v skladbe „Zostaň tu chvíľu“ celkom stačí. Ľubovi sedí aj táto poloha. „Anička“ je zase z iného súdka. Brutálny bigboš kontrastuje s predošlou skladbou.
V pesničke „Hore dedinou“ oceňujem príjemné zvuky celej kapely. Lekra sa nepokúša drásať nám uši, nezneužíva digitálne efekty na mučenie poslucháča. Narába so svojimi nástrojmi uvážlivo a vytvára s ich pomocou atmosféru. V tejto pesničke sa vyskytuje dokonca dvojhlas. Veľmi úsporný, príjemný. Dokonca si trúfam tvrdiť, že Lekre by viacero vokálov prospelo.
Opäť trojštvrťový „Zelený háj“, ľudovkový text a nápadité inštrumentálne pasáže. Dievča, ktoré páslo pávy, bolo už toľko razy spracované, že pochybujem o pridanej hodnote ďalšej verzie. Ale ako dôkaz, že Lekra si môže trúfnuť na ľudovky bez ich zneuctenia, to naozaj postačí. Navyše staromódna harmónia je v kontexte albumu príjemným oživením.
„Dolu hájom“ vedie podľa textára chodník a na ňom sa deje kopec udalostí. Textár nám ukázal, že vie narábať s remeselnými nástrojmi ľudového jazyka a postaviť z nich nový text. Zvuk je, samozrejme, novodobý.
Live nahrávka piesne „Hajaj, búvaj, milá“ uzatvára celý album. Nárečie nie je autentické, pripomína trochu kralickú češtinu, ktorú možno začuť hádam ešte v niektorých luteránskych chrámoch na Liptove, ale chvíľami zase skôr záhoráčtinu. Láskavá pieseň s mohutným, kontrastujúcim, rockovým koncom.

Niekdajší symbol folkrocku Vlastu Redla už vystriedal na tróne Čechomor a mnohí muzikanti sa stále vrhajú na ľudovky prezliekajúc ich do všakovakých zvukov. Lenže nie je každý Vlasta a tak aj máloktorý experiment dopadne dobre. Odporúčam vypočuť si Lekru, pretože si myslím, že tento album je viac, než ďalší z pokusov. Rozoznáte ho medzi mnohými inými. Hudba, ktorá má obsah a svojskú formu.
Obal albumu je na môj vkus trochu fádny. Všetko je ladené do siva až čierna. Zato sa zo stručného bookletu dozviete všetko čo treba o muzikantoch aj skladbách. Záverom teda subjektívne hodnotenie: Toto cédéčko požičiavam svojim kamarátom a odporúčam všetkým, kto majú radi našu domácu muziku. Nedovolil by som si to, keby sa mi táto muzika nepáčila.

Kremienok

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu