Láska a tolerancia folkáčov!

Po dlhšej dobe som sa prehrabal servermi folkových muzikantov, festivalov a podobne a s "radosťou" som zistil, že sa za tých pár mesiacov, čo som do nich nenakukol, sa vôbec nič nezmenilo.

Keď som sa niekedy v roku 1998 dostal od rockovej muziky k akustickej gitare a začal som písať jednoduché pesničky, pochopil som, že vo mne okrem duše rockera sídli aj srdce folkáča. Aspoň tak sa zdalo a verím, že aj zdá. Po ojedinelých pokusoch vystupovať sám, či v duu, som si uvedomil, že moje zručnosti nesiahajú k métam pesničkára, nakoľko kvalitne spievať a pritom výborne ovládať aj svoju gitaru som nevedel, som založil Tajf. Kapela sa postupne vykrištalizovala a začala znieť tak ako mala. A keď už to bolo super, začali strečkovať ľudia a nejako, radšej obľúbení, ako zatratení, sme Tajf rozpustili (dnes už máme nástupnícku revival kapelu Toniku, v ktorej hrá bývalý náš gitarista Robin a znejú skutočne skoro ako Tajf!).

A tak som chvíľu hral rockovú basu so Štroffekom a momentálne sa realizujem v kapele Lenky Ferenčíkovej, mimochodom mladej a skvelej hudobníčky, ktorá vzišla z úplne čistého folku. Dnes označovaná ako folk - pop - rocková speváčka a hudobníčka dobíja veľké pódiá.

V rokoch, kedys om brúsil akustiku a skladal folkové pesničky sme sa s Tajfom snažili dostať na viaceré festivaly, veľké, aj tie malé, rodinné. Na väčšine bolo fajn! Tá atmosféra sa nedá zabudnúť! Stretnutia s priateľmi, ktorých som dlhšie nevidel. Atmosféra, pohoda, kamarátstvo. Myslím, že toto funguje na všetkých festivaloch, aj na tých rockových či "komerčných".O to viac ma prekvapuje, vlastne ani neprekvapuje to moje zistenie, spomenuté v úvode tohto článku. Nič sa nezmenilo!

Na stránke Country Lodenice je v knihe návštev kopa čudných, ba nepochopiteľných príspevkov od ľudí, ktorí strááášne dobre vidia do pozadia festivalu Lodenica, či do pozadia Fest Dobrých Bohuníc. Jedni osočujú Lodenicu, tí druhí zase Bohunice. Toto je pre mňa nepochopiteľné. Existujú tu dva naozaj veľké folk a country festivaly a niektorí ľudia nechápu o čom asi majú byť. Bohunice na konci júla a Lodenica na konci augusta by mali byť vrcholom FaC leta, vrcholom snaženia sa FaC kapiel dostať sa hrať v lete na nejaký festival. Je kopa malých a dobrých akcií, kde sa môžu ukázať, ale Lodenic a Bohunice sú tie najväčšie. Nepotrebujú sa hádať, bnepotrebujú jeden na druhého útočiť. A predsa ...! Ľudia okolo agentúri sú pokakaní z Caliho aktivít a z toho, že by im mohol vyfúknuť "hviezdy". Ľudia okolo Caliho sa zase nsažia Bohunice vytlačiť na prvé miesto, hoci si súkromne myslím, že tam už sú.

Mne osobne nikdy nevoňali festivaly plnlé českých FaC hviezd (pokiaľ teda nešlo o českých festival) a nikdy mi nevoňali FaC festivaly, ktoré sa začali "srať" do komercie. Každý má svoje miesto, kde sa má držať a čoho sa má držať. V jednej diskusií sme sa už dohadovali, či má slovenská faC scéna dostatok dobrých kapiel, ktoré by vedeli vyplniť program veľkého vestivalu. Rozhodne má. Karpatské Horké, Bobova Dieta, Katea, Rolničky, Pohoda, Cafe Edit, Irish Rose, Divozel, Hrdza, Klenoty, Jednofázové kvasenie, ZA, Jasoň, TeePee, Orbus, Náhodní pocestní, Druhý dych, Sanyland, Slniečko, Neznámi, Veslári, Bukasový masív, BG time, Mince vo fontáne, The Colt ... Petel Janku, Peter Lachký, Peter Piatko, Jano Milan, Martin Libič, Edo Klena, Ivan Weis, Allan Mikušek, Soňa Horňáková, Števo Šanta, Salamender, Gaišbergovci, Dominika Fričová, Rado Tiňo ... a napokon aj takí muzikanti ako Bystrík, Katka Koščová, Lenka Ferenčíková ... majú blízko k folku.

Tak ako teraz, popri Lenke, vidím tie naozaj "komerčnejšie" veľké festivaly a ľudí na nich, ako vidím to, že ľudia idú aj na Okey Leto, aj na Pohodu, aj na Orange Music Festy ... a nepíšu kraviny jedni na druhých, tak by asi mohli fungovať aj tieto dva naše tábory folkáčov - lodeničiari a bohuničiari. Choďte sa pozrieť na Bohunice a choďte sa pozrieť aj na Lodenicu. Myslím, že oba majú niečo do seba. Napokon ako každý jeden festival, či festivalík. Veď nikdy neviete, kedy je to jeho posledný ročník. Organizátori odchádzajú, začnú byť unavení, či znechutení, ale hladný divák tu je stále.

Folkáčov som vždy považoval za tolerantných a kamarátskych týpkov, napokon sám sa k nim tak trochu stále radím. Tieto prázdne a stupídne diskusné príspevky, plné osočovania a debilných nálad, ma však presviedčajú o tom, že na FaC festivaly asi chodia mimozemšťania, nie folkáči, lebo inak si to už neviem vysvetliť.

Vyzývam na zmierenie oboch táborov, pre dobro FaC žánrov, pre dobro festivalov a pre dobro nás samotných návštevníkov. Inak sa aj naďalej zahrabávajte do tej svojej FaC schránočky, kde sú všetci správni a invenční a vonku ostali tí komerčný a zlí konzumní ľudia, kde my nepoddajní vkusu a konzumu tvoríme jediní správnu kultúru, hudbu a festivaly a tí vonku nás zaplavujú gíčom a blastom a nekultúrou. Aj FaC hudba, kultúra či životná fylozofia môžu byť úspešné a prijateľné masám (viď naše dva veľké festivaly), len už prestaňme kňučať a nariekať. A prestaňte sa hádať!!!

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.