Kúdelová & Lachký v Košiciach nezablúdili

Tak som sa konečne dočkal. V sobotu 22. februára som sa napriek peripetiám osobného života konečne zúčastnil verejnej produkcie dvoch pre mňa pomerne nedostupných folkových muzikantov (alebo snáď pesničkárov?). Áno, hovorím o sobotňajšom vystúpení Janky Kúdelovej a Petra Lachkého v košickej Dobrej čajovni. V podstate išlo pre mňa o vystúpenie poznaného a neznámeho. Presne tak nejako to bolo. O čom hovorím?

Tvorbu Janky Kúdelovej poznám dokonale. Jej pesničky z dema z roku 1999 poznám naspamäť, a tak som vlastne čakal len a len na to, ako to vyznie naživo. A môžem bez pátosu konštatovať, že moje očakávanie sa naplnilo. Janka bola fantastická. Pesničky ako Dnes večer, Prázdniny, Pri štarte v cieli, ale aj Váhavá či Konečná sú veľmi chytľavé a veľmi dobre sa počúvajú. Ale pozor! V rámci objektivity je nutné poznamenať, že sa na nej trochu prejavila tréma. Išlo totiž o to, že približne tridsať divákov jej viselo na perách, čo zrejme trochu narušilo jej pohodu. Ale na druhej strane bol jej prejav o to úprimnejší a celkovo pôsobila veľmi príjemne. No Jani, musím ti dať za pravdu. Mala si to skúsiť bez tej techniky. Máš krásny sýty hlas a v takom obmedzenom priestore, aký poskytla čajovňa, by sa určite niesol prirodzene a majestátne. Snáď niekedy nabudúce, čo povieš?

A čo Peter Lachký? Myslím, že tu išlo o produkciu bez straty desiatky. Bezchybný technický prejav v hre na gitaru. Vlastne ten ma ani tak neprekvapil. Očakával som ho. Pripojte príjemný spev a vtipné repliky medzi jednotlivými skladbami, a výsledok je jednoznačný. Prešiel emisnou kontrolou. Ťažko sa mi hodnotí ako interpret, nemám porovnávaciu vzorku z jeho predchádzajúcich vystúpení. Ale dojem na mňa ako muzikanta s folkovým zameraním urobil veľmi dobrý. Jedna chyba však predsa len je. Možno pre niekoho nepodstatná, avšak pre mňa z pohľadu istej kategorizácie vystúpenia trochu menej marginálna. Ide o absenciu pomenovania pesničiek. Ja viem, že táto absencia nezmenšila ani za mak ich kvalitu. No proces asociácie sa často viaže práve na konkrétne pomenovanie, a tak dnes, pár hodín po koncerte, mi robí problém spomenúť si na niektoré motívy z jeho produkcie. Škoda.

Celkovo si však myslím, že tí, ktorí sa prišli na vystúpenie týchto mladých muzikantov pozrieť, museli byť spokojní. Možno to chcelo väčšiu účasť, viac nadšencov. Bohužiaľ. Folk na východe je ešte stále v perinke a naťahuje ruku za dudlíkom. Ale prebúdza sa a som presvedčený, že nabudúce bude na takomto koncerte viac poslucháčov. Dúfam, že nám Janka s Petrom prídu do Košíc ešte niekedy zahrať. Môžu nám veriť. Budeme sa veľmi tešiť.

Alien

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu