Krst nového CD Sone Horňákovej

Večer v stredu 14.5.2003 som mal dosť dlho rezervovaný pre folk. Konkrétne išlo o krst nového CDčka Sone Horňákovej s názvom Album nevydaných piesní. Ako už názov napovedá, netýka sa žiadnych noviniek. Soňa v osemdesiatych rokoch účinkovala vo viacerých hudobných skupinách, žiadna z nich však nevydala album, aj keď sa urobilo niekoľko nahrávok. Po rokoch sa teda pozrela do archívov, pozháňala staršie nahrávky od rôznych ľudí a spolu so skupinou SH Band, ktorá ju v súčasnosti sprevádza na koncertoch, ich znovu čo najautentickejšie nacvičila. S pomocou vydavateľstva Milenium Records nakoniec uzrel svetlo sveta album, ktorý, ako poznamenal jeho krstný otec Pavol Hammel, by nemal chýbať v audiotéke žiadneho zo zberateľov slovenskej populárnej hudby rokov nedávno minulých.

Ďalšie fotky si môžete pozrieť v tomto fotoalbume.Krstilo sa v hudobnej reštaurácii WOCH, ktorá bola ten večer prenajatá a vyhradená pozvaným hosťom. Medzi prítomnými som zaznamenal osobnosti populárnej hudby, ale aj jazzmanov a pesničkárov. Novinárov a hlavne novinárskych fotografov bolo tiež neúrekom. Svoju prítomnosť dali jasne najavo vytvorením nepreniknuteľného hlúčika sústredeného v tesnej blízkosti priamo pred pódiom, kde sa snažili uloviť čo najlepšie zábery či už Sone samotnej, krstného otca albumu Pavla Hammela alebo skupiny SH Band.
Celý krst začala Soňa sólovým vystúpením iba s gitarou a fúkacou harmonikou. Zahrala niekoľko starších piesní, ktoré sa nachádzajú na spomínanom albume a publikum postupne dostala do nostalgicko-slávnostnej nálady. Staršie ročníky si zaspomínali na jej prvé krôčky na poli hudby. Po cca 15 minútach hrania na pódium prišiel Pavol Hammel, ktorý je Soniným veľkým priateľom a ako som sa dozvedel, bol pre ňu aj veľkým vzorom. V čase, keď ona začínala písať piesne, bol on už známym a uznávaným pesničkárom. Krstilo sa netradične - šampanským.
Po oficialitách si zobral gitaru aj krstný otec a spolu so Soňou zaspievali prvý z ich duetov. V tom čase sa už pridala aj skupina SH Band a z pódia sa niesli tóny starších piesní, ktoré si zaslúžili, aby boli oficiálne vydané a nezapadli niekde v archívoch prachom. Soňa spolu s hudobníkmi ešte hrala a hrala a ľuďom sa to zjavne páčilo. Niekedy okolo deviatej hodiny sa potom všetci spoločne odobrali na recepciu. Na tej som sa už nezúčastnil, lebo som mal v tom čase iné povinnosti. Z dostupných zdrojov však viem, že sa diskutovalo až takmer do polnoci.

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu