Krst CD Petra Janků - 3306 sekúnd života

8. mája sa v bratislavskom Divadle A-ha uskutočnil koncert, ktorý som si nemohol nechať ujsť. Z vlaku som na miesto konania takmer utekal - predpokladal som, že na krst nového CD pesničkára Petra Janků sa dostaví ľudí až-až a tak som sa bál, aby sa mi vôbec ušlo miesto. Ukázalo sa, že som sa bál zbytočne - možno depresívny hokejový zážitok alebo rovnako pôsobiace počasie zapríčinili, že nebyť dvadsiatky osôb v maskáčovom oblečení, pravdepodobne slúžiacich vlasti, už beztak malý priestor divadelného klubu by sa ani nezaplnil.Hlavnému protagonistovi večera to však vôbec neprekážalo. Postavil sa pred mikrofón a bez veľkých rečí odohral zhruba polovicu z dvadsaťjedna piesní na jeho novom CD 3306 sekúnd života. Jeho koncertný prejav je výnimočný presvedčivosťou, jeho piesne presvedčivé výnimočnosťou. Za mikrofónom síce veľmi nebezpečne koketuje s až "popovým" prejavom, ale myslím, že si ho ešte stále drží od tela v dostatočnej vzdialenosti. Aj napriek tomu, že na CD si piesne "doaranžoval" (najmä zdvojením gitary a hlasu), na koncerte nepôsobia ochudobnene, pretože ich sila je niekde inde - v bohatých textoch reflektujúcich všetky oblasti nášho života, často s iróniou jemu vlastnou. Smutno-veselé príbehy z domácností i ulíc, slovné hračky ("Sedím v kúte kaviarne/Máte kaviár? Kaviár nie..." - Sedím v kúte kaviarne), celé podčiarknuté pribúdajúcim vekom(?) ("Lámem si hlavu nad tým, čo sa zmení/Čo okrem farby vlasov ešte strácam/Keď uplynie deň ďalších narodenín/Chce sa mi vracať, vracať , vracať..." - Deň narodenín). Mal som pocit, že pri samotnej produkcii mýlil trošku viac ako by sa mal, ale s radosťou som sa tváril, že som si to nevšimol.
Po svojom bloku pozval Peťo na pódium svojho hosťa Mariána Geišberga. Ten spolu so svojim synom odohral pár piesní, z ktorých som takmer všetky poznal a to ma trošku sklamalo. Jeho divadelný prejav je však vec, ktorú si vždy rád vychutnám. Potom sa už pristúpilo k samotnému krstu. Hm, ono to vlastne nebol krst ale, ako oznámil Peťo, odsúdenie CD na svoju vlastnú cestu. Sudičky boli tri - Marián Geišberg, Kornel Földváry a Tomáš Janovic.
Každý z nich predniesol krátku reč, každá bola veľmi milá a vtipná. Keď sa uvedenie skončilo, zahral nám Peťo ešte pár piesní - tu už načrel aj do staršej tvorby. Po niekoľkých prídavkoch niekoľkýkrát poprial pekný večer a ja už som vedel, že to vôbec nemusel. Aj na ten hokej som zabudol.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu