Križiaci - Medzi riadkami

Sotva som napísal recenziu na album Deň letecký bardejovskej skupiny Metelica, ktorý mi prišiel priamo od jeho producentky, dostal som z toho istého zdroja druhý, ďalší. Skupinu Križiaci som nikdy predtým nepočul, a tak pri vkladaní disku do prehrávača jednoznačne prevládala zvedavosť. Po pár dňoch počúvania som si čoraz viac uvedomoval, že sa pri recenzovaní nevyhnem porovnávaniu s Metelicou. Až teraz som si však uvedomil, že to vôbec nemusí byť na škodu.

Pravdupovediac, neviem presne, odkiaľ Križiaci pochádzajú, pochopil som len, že majú blízko k Orave a Liptovu, ale je to vlastne jedno, pretože vo všetkých textoch dávajú jasne najavo, že najviac cítia "blízkosť Neba, ktoré ľúbi do krajnosti". A tu je zreteľný a jasný rozdiel medzi Dňom leteckým a Medzi riadkami (i keď sa to z názvov zdá byť práve naopak). Zatiaľ čo Bardejovčania svoju vieru hravo skrývajú vo svojich piesňach a skôr než nosnú tému ju majú ako neviditeľnú niť, ktorá ich piesne spája, Križiaci na svojom albume explicitne a priamočiaro vyzdvihujú všetko, čo je im blízke. Autorkou textov je v drvivej väčšine prípadov Majka Fedoráková, ktorá sa okrem pera výborne zhostila i hudby takmer na celom CD. Okrem toho podstatnú časť spolu s Jankou Fedorákovou (áno, jej sestra) odspievali. Ich spevácky prejav je skvelý. Majkin až detsky nevinný hlas je presne to, čo jej texty potrebujú - z nevinnosti prameniacu dôveryhodnosť, kúsok šťastia či úsmev. Janka má hlas mierne "altovejší" a na CD správne umiestnený do pomalších, vážnejších polôh. Pre úplnosť: Majka nahrala do dvoch piesní aj violončelo.

Už samotní Križiaci sú početná skupina a CD je správne inštrumentálne bohaté. Hneď prvá pieseň (žiaľ, s nepeknou chybičkou pri frázovaní slova "milovať" - pozor na to, prosím) je svižným úvodom do pestrej zmesi aranžérskych počinov. Skupina nemá problémy plynule prechádzať z pomalých rytmov do rýchlejších pasáží a vytvárať tak pekné dynamické kontrasty. I z tohto hľadiska považujem v poradí druhú pieseň za absolútnu jednotku. Veľmi chytľavá melódia, rytmicko-textové perly "...lístie padá na mach sadá mám ho rada...", hladký prechod od jednoduchej gitarovej vyhrávky cez rytmický stred až po dynamický záver - takýchto vecí nájdeme na albume, samozrejme, viacej. Zásluhu na tom budú mať určite i štyria hostia spolu s "luxákmi", taktiež produkčná dvojka (Miro Šibo Šibík a Katka Barancová) a výborné štúdio LUX. Vrátim sa ešte k textom - občasné zbytočné prehodenia slovosledu (v slovenčine patrí prídavné meno pred podstatné) taktiež netolerujem.

Tomuto počinu by som snáď vytkol len prílišnú monotematickosť. Čo mladému kresťanskému uchu lahodí, môže byť pre človeka "zvonku" (nekresťana) príliš. Verím, že na festivale Verím Pane budú mať/mali Križiaci zaručený úspech, ale ak im ide o to preniknúť so svojou muzikou aj medzi ostatných ľudí, ich cesta bude ťažšia. Neviem, aké úmysly majú so svojím CD, ale ak budú také úprimné ako ich piesne, tak určite nebudú sklamaní.

Vynikajúcou vizitkou štúdia LUX je okrem kvalitných nahrávok i grafický design bookletov cédečiek a bonus v podobe dátovej stopy. O príslušne pestrý a hravý artwork sa postarali Ľubko Smatana a Milan Pucher a dátová stopa milo prekvapila dostatočnými informáciami o skupine i pekným videoklipom k piesni Prehltnutý.

Ako som už písal - CD bude pravdepodobne to pravé orechové pre ľudí, ktorí veria tak silno ako členovia gospelovej skupiny Križiaci. Verím však, že i my ostatní si na ňom dokážeme nájsť to svoje pravé orechové - ostatne - ja sám som toho príkladom. Za skúšku dáte len niečo viac než dve stovky a myslím, že to stojí za to.

Križiaci: Medzi riadkami, studio LUX 2004. 1. Krajnosť, 2. Je mi to jasné, 3. Prehltnutý, 4. Okamihy čakania, 5. Kvapky, 6. Nablízku, 7. Sen bez krídel, 8. Čo mám robiť Pane, 9. Krádež, 10. Diaľka, 11. Utekám, 12. Kedy ti otvorím, 13. Nech sa stane

Ukážky piesní si môžete vypočuť na stránke štúdia LUX. Na tejto stránke si tiež môžete CD objednať. Oficiálnu stránku skupiny nájdete na adrese kriziaci.szm.sk.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu