Koncert pre Zuzku Homolovú

Býva takým pekným zvykom, že na výročie narodenia (ergo narodeniny) dostávajú oslávenci okrem zvýšenej pozornosti aj nejaké hmotné statky, ktoré majú za úlohu potešiť ich svojou podstatou a nezriedka i finančnou hodnotou. Ergo darčeky. 7. decembra 2008 sa však dialo niečo presne opačné – hudobné darčeky zamlsaniahodných umeleckých hodnôt sme dostávali my, sediaci v hľadisku petržalského Zrkadlového hája a to priamo od oslávenca – jubilanta. A tým bola skvelá slovenská pesničkárka (chvíľka napätia) Zuzka Homolová (rečená tiež Krvavá Zuzka).

Do sály som vpálil pár minút po začatí, vďaka Radiarovmu „psst“ povelu som si našiel voľné miesto, ktoré mi tam drzo držal a pozrel na pódium a tam Vlado Merta. Toho mám nenormálne rád. Frekvencia jeho koncertov na Slovensku by mohla byť aj vyššia (alebo možno by som sa ja mal viac zaujímať o to, kde hrá) pretože sa v ňom snúbi kumšt gitarový s textovým. Jeho poetika je prazvláštna, miestami veľmi ťažká, ale mne blízka. Na tento koncert asi pre krátkosť času nechal lutny doma ale zahral (okrem gitary) aj na píšťaľu. K hre na hudobné nástroje vôbec pristupuje veľmi neinvenčne, ak by som chcel byť nevynaliezavý tak by som napísal že „po svojom“.

Po ňom konferenciér uviedol na pódium ďalšieho zahraničného hosťa a tým bola chorvátska pesničkárka Dunja Knebl. Pesničky uvádzala v angličtine ale to vôbec nebolo treba, pretože už po chvíľke sme zistili že jej textom je celkom dobre rozumieť. Teda že aj keď sme nechápali presný význam mnohých slov, pochopili sme o čom tá pesnička je. A väčšinou boli o láske a o smrti, teda s námetmi ľudovými. Jej prejav bol veľmi kultivovaný, na gitaru hrala veľmi jednoducho ale o to krajšie spievala. Po Mertovi to bol poriadny kontrast. Čím ale nechcem povedať že Vlado je nejaký buran, nie je.

Vlasta Redl prišiel na pódium veľmi sebavedomo, brnkal na mandolínke a spieval a pri prvej pesničke sa poprechádzal i medzi divákmi. Má vo zvyku pozývať si na svoje koncerty zaujímavých hudobných hostí. S Lubošom Javůrkom z Bokomary sme ho videli hrať už na Lodenici, takže to nebolo nič nové (ale zato dobré). Svíťa, jeho druhý hosť v tento večer, je slováčisko žujúci v Prahe hrajúci na všeličo možné (niektorí špičkoví odborníci označujú takýchto ľudí ako multiinštrumentalistov). Zahral na fujare i slákom na píle, to bolo skvelé. Treba priznať, že sa s Redlom celkom stretli a ak budete mať príležitosť ich niekde videť spolu, doporučujem.

Po prestávke už patrilo pódium hviezde večera. Nie, nehanbím a nebojím sa napísať „hviezda“, pretože Zuzka Homolová naozaj hviezdi. Na slovenskej i českej folkovej scéne už niekoľko desaťročí a hviezdila aj v tento večer. Pomáhali jej s tým skvelí Samo Smetana a Miloš Železňák, špičkoví inštrumentalisti a Samo navyše pohotový uvádzač piesní a znalec problematiky ľudovej tvorby. Nepamätám si že by som niektorého t ýchto dvoch videl niekedy zahrať šialene rýchle sólo alebo čosi podobne efektné – naopak – Zuzkine piesne dopĺňajú veľmi úsporne a sedí to tam, prepáčte, ako riť na šerbel. Každý ich koncert je ešte o kúsok lepší ako ten predošlý ale na tomto preskočili celú sezónu. Aj vďaka neohlásenému tanečnému vystúpeniu jednej so Zuzkiných žiačok, ktorá pohybovo doplnila jednu z jej piesní a tak, že poklona. Pesničkárska variácia na predstavenie O slunovratu od Hradišťanu, nebojím sa prirovnať.

Na začiatku som trošku zabudol napísať, že Zuzka vyberala darčeky tak, aby to boli ľudia s ktorými spolupracoval alebo spolupracuje alebo ich má rada resp. rada s nimi spolupracuje. No a kedže jej polovica Longitalu, Dano Salontay, produkovala jej ostatný album Tvojej duši zahynúť nedám, toto originálne duo nesmelo chýbať. Longital svojim vystúpením uzavrel tento krásny koncert ako sa na skupinu už vlastne európskeho formátu patrí. Trošku škoda, že sa celá akcia mierne časovo pretiahla a niektorí ľudia museli utekať na posledné autobusy práve počas ich vystúpenia, ale my čo máme kamarátov čo majú autá sme si ich mohli vychutnať až do konca. To ani nebola bodka za večerom, to bol výkričník.

Po koncerte nás Zuzka všetkých pozvala na vínko a koláčiky, my sme jej v mene redakcie Folk.sk (teda aj v mene vašom, naši milí leniví čitatelia) pogratulovali a samozrejme aj natočili niekoľko záberov na kameru. Tieto sa objavia v televízii Folk.sk už čoskoro. 

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu