IX. Popradský dostavník 18. mája 2002

Keď človek niekde účinkuje, tak nemôže dostatočne objektívne a dostatočne komplexne zhodnotiť akúkoľvek akciu. Napriek tomu mi dovoľte poskytnúť aspoň zopár informácií o sobotňajšom dianí v Poprade. Kapelníkom popradskej, výsostne trampskej skupiny "Tymián" je karlovarský rodák a naturalizovaný podtatranec Milan Fořt, zvaný Stonge. Patrí k muzikantom, ktorí vedia, že naše hudobné pôsobenie zahŕňa nielen hranie, ale aj organizovanie, aby bolo kde hrať. A tak spolu s partiou a podtatranským kultúrnym centrom organizujú každý rok taký dosť podlhovastý koncert zvaný Popradský dostavník. Nedajte sa mýliť tým country názvom, znie tam naozaj všeličo. Nestihli sme, bohužiaľ, začiatok, dorazili sme do centra zvaného "Céčko", až dve hodiny po začiatku.
 

No a hneď som zažil dve prekvapenia. Nepríjemným bol zvuk. Až prekvapujúce množstvo zvukárov doteraz nepochopilo, že keď sa nechá aparát hulákať, tak výsledkom je, že všetkých bolia uši, ale vlastne nikto nič nepočuje. Takého zvukára netrápi, že nerozumieť čo kto spieva, že nepočuť všetky nástroje, proste hlavne že to reve.

Napriek tejto zvukárskej katastrofe bolo jasné, že na javisku sa deje čosi výnimočné. Robila to tam košická skupina Triot. Na prvé počutie sa jednalo o folkrock.

Tento pojem je dosť nevďačný. Robia ho takým kadejakí diletanti, ktorí keď zistia, že samotnou muzikou zo svojej dielne a v svojom podaní nikoho neoslnia, nakúpia elektriku a bicie a pchajú sa naďalej na folkové festivaly tvrdiac, že ich humus zahratý na elektrike a s bicími, ktorým trhajú publiku uši, je folkrock.

A tu sa zrazu občas stane, že sa objaví kapela, ktorá ten folkrock naozaj hrá. Že sú to páni muzikanti, ktorí dobre ovládajú svoje nástroje, nepchajú sa neustále všetci do popredia, takže spolu dokopy vytvárajú peknú muziku. Navyše majú pozoruhodné autorské zázemie, takže v ich pesničke nájdete ku citlivej poézie, ktorá sa nesnaží za každú cenu šokovať, ale skôr zaklopať na dušičku, opýtať sa, pripomenúť čosi, čo sa nám v súčasnom svete akosi stráca z dohľadu. To nie sú nezmysly, čo píšem, to sú pocity – príjemné – z vystúpenia skupiny Triot.

Naozaj sa teším, že si skupinu Triot vypočujem niekde, kde bude slušný zvuk.

Počul som ďalej senickú skupinu Alvarez, ktorá sa presadila najmä v rámci slovenskej súťaže Porta. Skupina The Colt hrá modernú country hudbu, to už je o nej známe. Tentoraz však s nimi nebol Stano Brož, pretože musel do nemocnice na operáciu. Viacerí sme na neho v dobrom spomínali, takže držme mu palce, nech sa chytro zase vráti ku Coltu aj k Talizmanu.

S padnutou sánkou som prvý raz pozoroval a počúval duo Hups, ktorého údajnú obvyklú zostavu skvelá gitara + excelentné husle teraz doplnila ešte menšia kapela. To je ďalší tip pre toho, kto by bol zvedavý na muzikantov, ktorí nepotrebujú o sebe rozhlasovať, že sú dobrí. Celkom stačí, keď zahrajú.

Nás poctili usporiadatelia ukončením koncertu – s Rolničkami sme boli hrdzavým klincom porgramu. Napriek neuveriteľne nízkej účasti publika (asi tak 30-40 ľudí) bola atmosféra celého koncertu veľmi dobrá a nadšenci vytvárali úspešne dojem plnej sály.

Táto správa, samozrejme, nie je kompletná, netvrdím ani že je objektívna. Verte však, že stretnutie s ľuďmi, ktorým stojí za to prísť si vypočuť takúto muziku, ba dokonca im stojí za to zorganizovať taký koncert len za dobrý pocit, bolo veľmi príjemné.

kremienok

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu