Ivan Weiss - Had - Vystúpenia sú závislé na "kultúrnom počasí"

V živote sa občas stane, že "narazí kosa na kameň". Sú to presne tie prípady, kedy sa z lovca stáva obeť, keď sa z chlapca má stať chlap alebo keď sa z redaktora stane objekt záujmu iného redaktora. A presne toto sa prihodilo aj Hadovi. Chvíľu sme sa pred rozhovorom s ním bavili o veciach okolo folku, okolo redaktorstva, Ivan mi povedal, že by mu asi bolo blbé, keby mu niekto položil nejaké obligátne otázky typu: Kedy si sa narodil, alebo ako a kedy si začal hrať. Ako podmaz sme si pustili najnovšie CDčko Neřežu - "Ješte jednou" , ja som zapol diktafón (Petiarov) a začali sme spolu skladať puzzle Hadovho profilu.

Ivan, povieš mi prosím ťa niečo o tom, kedy si sa narodil a ako si vlastne začal s hudbou? :-)

Je to pomerne jednoduché. Pred nejakými desiatimi rokmi som v tom absolútne nemal jasno, ale v mojom živote nastal zlom. Boflo - môj dlhoročný kamarát, mi k narodeninám daroval jednu ilustrovanú knižôčku (pozostávala hlavne z obrázkov) a tá bola venovaná vekovej skupine detí asi tak od štyroch rokov vyššie (vďaka čomu som bol schopný stráviť ju aj ja sám). V nej boli ilustrácie môjho príchodu na svet. On ma tam kreslil vlastne od stavu, keď som bol ešte zárodok, až po môj súčasný stav. Zaujímavé je to, že už v štádiu embria zo mňa trčala gitara a dokonca už vtedy som mal aj bradu. Dá sa teda povedať, že gitara a hudba bola so mnou silne spojená už v mojom prenatálnom období vývoja.

Na svoje prvé piesne sa pamätá snáď každý hudobník.Ako to bolo u teba?

Prvé pesničky som začal písať pomerne skoro. Bolo to hneď potom, čo som chytil gitaru do ruky. K tomuto počinu ma inšpirovali moji kamaráti v rámci táborov, kam som chodieval. Oni mi boli veľmi blízki a pamätám sa, že prvá vec, ktorú som sa naučil hrať, boli Tři čuníci od Nohavicu, čo vtedy bola "absolútni hitofka" pretože práve vtedy mi to niekto doniesol nahrané priamo z Porty. Ja som začal mať akosi spontánne potrebu nejako sa tým ľuďom zavďačiť za to, že ma dostali k hraniu a keďže nie som nejako technicky nadaný, tak mi nezostávalo nič iné, len im napísať pesničku. Nič lepšie ma vtedy nenapadlo a trvá to až dodnes. Týmto spôsobom dodnes reagujem na ich sviatky a rôzne jubileá. Drvivá väčšina mojich piesní je vždy venovaná nejakej osobe, hoc niekedy to z tých skladieb ani nevyplýva.

A čo tvoje hudobné vzdelanie?

Moje hudobné vzdelanie je kojenecké, pretože dopodnes som neprešiel žiadnou hudobnou školou. Bolo to postavené na tom, že sa mi ťažko učilo to, čo mi niekto ukazoval. Nevedel som pochopiť, ako niektorí ľudia, ktorí sa začali učiť vtedy kedy aj ja, ako oni za veľmi krátku dobu dokázali zvládnuť rytmus. To mne vôbec nešlo. Ja som už vedel hrať aj D9/Fis a pritom som mal stále problémy s rytmom. Bola to škola, kde som chodil ja sám a sám som tam aj vyučoval. Záležalo skutočne len na tých dvoch vo mne, aby sa dohodli, dokedy jeden druhého budú počúvať. Jeden hovoril:"Nenechaj to, pracuj na sebe, ešte sa chvíľu uč", ten druhý by v tom momente najradšej rozbil gitaru. Pritom som prišiel na jednu vec, ktorú doporučujem všetkým cholerikom učiacim sa hrať na gitare. V mojej izbe pri posteli som mal veľké kladivo, vedľa bolo položené ešte jedno malé. A aby som nedemoloval zariadenie bytu pri mojich gitarových neúspechoch, som podchvíľou gitaru odložil a malým kladivkom som mrskal do toho veľkého. Keď už prišiel čas, že som bol ako-tak spokojný s tým čo viem, tie kladivá som odložil. Už som ich nepotreboval.

Viem o tebe, že si vydal aj nejaký nosič.

Zásluhu na tom, že existuje ten môj jeden album "Tichá pošta", má veľa ľudí. Sú to zase tí moji kamarátí, ktorí počas každých Vianoc odo mňa prijímali pod stromček moje spevníky (asi tak raz za dva roky sa mi podarilo urobiť jeden spevník). Bol som vtedy čo sa týka skladania piesní dosť potentný pesničkár. Bolo to trochu aj na úkor kvality, ale pamätám sa, že napr. v roku 1998 sa mi podarilo napísať vyše 50 skladieb (asi 5 z nich bolo počúvateľných). Potom prišlo obdobie, že som tých piesní už nepísal toľko a aj myšlienka darovať spevník sa mi už nezdala veľmi originálna, tak som vďaka môjmo technikovi z Rádia Twist nahral moju prvotinu - Tichú poštu a tá už obsahuje výber piesní, ktoré som v roku 1999 pokladal za počúvateľné. Existuje niekoľko CD nosičov - originál si opatrujem doma ja sám, ostatné si ľudia sami ponapaľovali a okrem toho po svete koluje ešte asi tak stovka kaziet, ktoré som rozdal svojim priateľom.

Si spokojný s početnosťou svojich vystúpení?

Vystúpenia same osebe sú zavislé na "kultúrnom počasí". Sú mesiace, kedy je vystúpení dosť a vtedy si musím vo svojom zamestnaní brávať voľno, čo nebýva jednoduché. Na druhej strane sú aj mesiace, kedy je vystúpení pomenej a potom mi to zase chýba. Vystupovanie však samo o sebe býva príjemné.

Ako je to s tvojimi vedľajšími aktivitami?

V prvom rade sú to asi moje gramoplatne. Mám ich početné množstvo a neráta sa to na stovky, ale sú ich tisíce. Keďže som zanietený zberateľ, v jednom období som zistil, že sú dva typy platní. Jedny sa vydávali vo veľkých nákladoch a veľa ľudí ich kupovalo, druhou skupinou sú platne, ktorých bolo vydaných veľmi málo. Práve na tieto som upriamil svoju pozornosť. Začal som sa obracať na ľudí, ktorí mali s týmito platňami niečo spoločné a vlastne takto nepriamo ma osud hodil do mediálnych vôd, kde som sa cez dnes už neexistujúce Rádio RMC dostal v r.1994 do Rádia Twist, s ktorým dopodnes spolupracujem a pripravujem preň relácie, ktoré mapujú domácu (českú a slovenskú) produkciu od II. sv. vojny až do polovice sedemdesiatych rokov.

Ďalšie moje aktivity súvisia s deťmi. Spolu s niekoľkými ďalšími ľuďmi pripravujeme letné a zimné stretnutia pre deti od 8 do 15 rokov (máme aj starších). Tieto tábory majú veľmi špecifickú náplň. Snažíme sa, častokrát len svojpomocne (niekedy aj za pomoci iných pesničkárov, napr. teba) urobiť nejaký hudobný projekt, ktorý si potom tie deti nacvičia. Väčšinou spracujeme nejakú rozprávku do muzikálovej podoby a na konci celého snaženia je predstavenie, ktoré sa odohrá na námestí Drieňova (to je dedinka, kde sa konajú tieto tábory). Vyrobia sa plagáty a lístky, skrátka všetko čo s muzikálom súvisí, decká z toho majú ohromnú radosť, príde tam potom asi 30 miestnych obyvateľov, ktorým sa predstavenie odohrá. Bývame aj veľmi úspešní :-).

Kontakty:
e-mail: info@folk.sk - do predmetu napísať "Pre Hada" a niektorý z administrátorov mu odkaz snáď doručí

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu