FolkScéna v Bratislave

Uplynulý víkend, vlastne jeho sobotné poobedie až podvečer boli v Bratislave v znamení posledného, štvrtého regionálneho predkola FolkScény. Krásne počasie vylákalo množstvo ľudí von, zdá sa však, že to bolo skôr na kúpaliská než na Hviezdoslavovo námestie, takže poslucháči sa trúsili len pozvoľna. Príjemným zistením však bolo to, že pár okoloidúcich ľudí koncert evidentne zaujal natoľko, že sa začali zaujímať nielen o akciu, ale aj o jednotlivých účinkujúcich.

 Nezávideniahodná rola „otvárača“ sa ušla Petrovi „Petiarovi“ Lachkému, ktorý sa vrátil po takmer troch rokoch na Slovensko a hneď ho takto privítali. Petiar sa predstavil novým zvukom gitary ;-) a znovu sa pripomenul nezameniteľnou poetikou. A hoci v dôsledku nedorozumenia zahral len tri skladby, jednou z nich natoľko očaril porotu, že táto ho (a tiež jeho pieseň) Bývam na šiestom poschodí vybrala do autorskej súťaže.  

Radenie viacerých sólistov za sebou obvykle nebýva veľmi šťastné, Peter Medvecký sa však ukázal ako dostatočne odlišný typ, takže jednotvárnosť nehrozila ani v najmenšom. Suverénny spev, prepracovaná gitarová hra s miestami až renesančnými harmóniami a vyhrávkami, romantické texty... Dokážem si tieto pesničky predstaviť aj v kapelovejšom aranžmáne, ale takto komorne mali tiež hodne do seba...

Treti pokus z Dolného Kubína predviedli zaujímavý pokus o akýsi alternatívny folk. Viem, že tento abstraktný pojem definuje všetko a zároveň nič konkrétne, kubínčanom sa však nedá uprieť snaha o hľadanie nového prístupu, o niečo iné, než len o tradicionalistický folkový model. Ak časom príde lepšia zohratosť, precíznejšia práca s dynamikou a občas zahrajú menej nôt, výsledky môžu byť zaujímavé.

Skupinu Mysami som videl pred rokom ešte ako perspektívne trio a bol som prekvapený, aký skok za tých pár mesiacov urobili. Radiar mi síce po koncerte vysvetľoval, že z dôvodu absencie speváčky boli nútení trochu zaimprovizovať, ale ak takto vyzerá improvizované vystúpenie, určite si rád pozriem aj regulárny koncert :-). Mysami rozhodne nepôsobili osamelo, ale naopak veľmi kompaktne, ako zohraná folkrocková kapela s prepracovanými vokálmi.

Ján Janošec z Čadce bol posledný z trojice sólistov bratislavského predkola. Aj keď sa v pesničkách objavili niektoré zaujímavé momenty, ešte má pred sebou dosť dlhú cestu  k nájdeniu vlastného štýlu – skladateľského aj interpretačného.

 Tee-Pee (Čadca) hrajú modernú trampskú pieseň, pričom sa môžu opierať jednak o výrazné pesničky, ale najmä o výkon huslistu a jeho melodické riffy a vyhrávky. Na druhej strane však „nedbalo elegantný“ spev a výslovnosť občas zapríčinili, že som prakticky netušil alebo tušil len veľmi málo, o čom sa v piesňach spieva.

Na Pltníkoch (Nové Zámky) bolo vidieť a počuť, že sú zohratá kapela, ktorá hrá s chuťou a nerobí si ťažkú hlavu s tým, v akom je to štýle. V poznámkach som si ich hudbu označil ako „trampskú  hudbu v bluegrassovom šate“ – boli tam stetsony, zvonivý zvuk gitary, melodické vyhrávky mandolíny, kamaráti a kľukaté cesty, ktoré vedú do diaľav...

V prehliadke viac či menej začínajúcich sólistov a kapiel pôsobili klasici slovenskej folkovej scény dosť prekvapivo. Aj keď Dušan Franců objasnil dôvody, ktoré Rolničky viedli k vystúpeniu na FolkScéne, videl som v tom aj kus symboliky – Rolničky sú kapela, ktorá ako Fénix vždy znovu a znovu vstáva z popola. A pri ich vystúpení som si znovu uvedomil schopnosť Dušana Franců napísať pesničku, ktorá má šance zľudovieť.

Hneď pri prvých tónoch skupiny Café Edit som ocenil, že na scéne je síce 6 hráčov, tí však nemajú pocit, že by museli hrať hneď od začiatku všetci a naplno. Muzikantská disciplinovanosť, citlivá práca s aranžmánmi, veľmi dobré inštrumentálne výkony a podriadenie sa spoločnému výslednému tvaru dávajú kapele do budúcnosti veľmi dobré perspektívy.

Sophora predviedla viac rockové než folkové pesničkárstvo, v skladbách popri speve dominovala najmä elektrická gitara, zväčša funkčne a zaujímavo (napríklad v skladbe Kolotoč), v niektorých momentoch však predsa len akoby trochu rozbíjala pesničkový ťah.

Záver súťažnej časti patril PHB alebo Pathetic Hypermarket Bandu. Mário Polónyi ma prekvapil novým imidžom v podobe krátkeho zostrihu a kapela repertoárom, v ktorom mali svoje miesto nielen spievané pesničky (jedna dokonca s Petiarovým spoluautorstvom), ale aj do detailov prepracované inštrumentálky.

            Sobotný podvečer v produkcii a v organizačnom zabezpečení Camilly ukončili vystúpenia skupín Náhodní pocestní, James Evans Band  a Waterflow. A aké boli záverečné výsledky bratislavského predkola?

Interpretačná súťaž: Cafe Edit, Mysami, Sophora - tieto skupiny zároveň postúpili do finále Folscény 2008, ktoré sa uskutoční 12.júla 2008 v Skalici.

Autorská súťaž: Peter Petiar Lachký: Bývam na šiestom poschodí - Petiar zároveň získal priamy postup na české finále festivalu Porta.

Miloš

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu