Folkrockové Vianoce v Žiari nad Hronom

Zaspával som príjemne unavený a plný pocitov z jednej celkom vydarenej akcie.
Vo štvrtok 20.12. sa niečo po osemnástej hodine začali v žiarskom Pohronskom osvetovom stredisku Folkrockové Vianoce. Folkové Vianoce sú hádam najhranejšou folkovou akciou na Slovensku. Veď pri príležitosti Vianoc sa hrá folk hádam v každom väčšom meste...Tie žiarske boli tento rok okorenené pestrosťou a najmä mohutnou snehovou nádielkou, ktorá niektorým účinkujúcim, mierne povedané, skomplikovala nálady. Ale pekne po poriadku.

Zhruba o 18.15 nastúpil na pódium už žiarskemu publiku dobre známy básnik, textár, hudobník, svojrázny umelec Peter Šrank, aby divákov navnadil na tú správnu predvianočnú atmosféru. Svojich pár piesní plných básnických obratov a naozaj mnohovravnej poézie pretkával hovorenými básňami, ktoré vyťahoval akoby len tak ledabolo z rukáva. O Petrovi sa dá celkom bez zlého úmyslu povedať, že je v prvom rade básnik a potom hudobník. Jeho zaradenie na úvod programu bolo možno nechtiac veľmi dobre naplánované, aby navodil naozaj správnu atmosféru.

Po Petrovi sa nám vo svojom trochu rockovom ponímaní folkového pesničkárstva predviedol opäť starý známy Milan Kiko Kirschner a priniesol so sebou svoje nové cédečko. Kiko, ako sám hovorí predstavoval to rockové na tomto festivalíku a zahral nám všetkým dobre známe výpovede ostrieľaného folkáča. Naproti Petrovi Šrankovi ponúkol Kiko trochu veselšiu a prozaickejšiu stránku folku.

Po týchto dvoch pánoch sme na pódium nastúpili my – TAJF. Opäť sme boli nútení improvizovať a zaskakovať našich chýbajúcich priateľov Tomáša Edelsbergera (kláves) a Kajku Štroffekovú (spev). Veľmi dobre nám opäť sekundoval náš kamarát Miško Lysek, ktorý nás rytmicky podržal rôznymi malými chrastítkami. Počas nášho hrania sme si len s nostalgiou povzdychli a spomenuli sme si na nášho počujúceho kremnického zvukára Riška Rotha. Neviem ako sme pôsobili navonok, ale trochu sa tu musím pristaviť pri zvuku. Aparatúra, ktorou disponuje POS v Žiari nad Hronom je celkom fajn a dá sa na nej pri troche snahy určite spraviť dobrý zvuk. Bohužiaľ sa to tento večer veľmi nepodarilo a celkom zreteľne bolo počuť a nie len v hľadisku, že chalani sa s novým mixpultom len pomaly zoznamujú. Hralo sa nám inak celkom fajn, publikum bolo vnímavé a miestami vtipné. Nebyť absencie tretiny kapely a Radovej choroby, určite by sme mali z nášho hrania lepší pocit.

Po našom zlezení z pódia sa uvolnil priestor pre žiarske alternatívne divadlo Pod oknom, ktoré nám naozaj bravúrnym spôsobom prinieslo rozprávku o Červenej čiapočke … v réžií výborného divadelníka Petra Luptovského. Táto časť festivalu bola ozajstným spestrením a prekvapením a na divákoch bolo vidieť, že minimálne polovica sem prišla práve kvôli divadlu Pod oknom. Ich poňatie klasickej rozprávky bolo vskutku nádherné, šokujúce a úsmevné.

Po Červenej čiapočke sa na pódium mala postaviť skupina Jasoň. Jediný však doletel Peter Uhrín Uhroš, ktorý však v plnej miere a bez akýchkoľvek okolkov zastúpil celú skupinu. Nebyť poslednej skupiny tohto večera, Uhroš by bol rozhodne tým najsprávnejším vyvrcholením Folových Vianoc v Žiari nad Hronom. Práve skupina Jasoň doplatila na už spomínanú snehovú kalamitku, nakoľko basgitaristka Adrika uviazla v kolóne niekde okolo Novej Bane a ešte o ôsmej v nej tvrdohlavo trčala. Maruška zase trávila čas vo svojej novej práci a tak jej niet čo vytknúť, akurát to, že sme si opäť raz nemohli dať povinné pivko. Uhroš to ale rozbalil na plné obrátky a natlačil do nás svoje excelentné folkové kúsky, tak krásne Jasoňovsky ovplyvnené folklórom. Tu niet čo písať, Jasoň a jeho líder Uhroš sú na Slovensku natoľko známi, že akékoľvek slová sú momentálne zbytočné. Akurát pustím do éteru zaručenú informáciu, že jasoňácke personálne šarády sa vonkoncom ešte neskončili, ale podrobnosti nechám na Uhroša.

Záver večera patril mladému zoskupeniu Mišo Jančok a R.H.Z. z neďalekého Rudna nad Hronom. Chalani sa snažia predať naozaj zaujímavé ponímanie folku, miestami experimentálneho, miestami potretého folklórom a dokonca rockom a až kontrastnou psychadéliou. Tu je pozitívne, že majú snahu niečo robiť, hrať a skúšať. Na druhej strane bolo citeľné, že chlapci hrajú krátko, nie sú dostatočne zohratí a rytmicky boli trochu rozbití. Rozhodne neboli vrcholom večera a teda ich neúmyselné (skoršie hranie Tajfu pre chorobu a Uhroša pre cestovanie) zaradenie na koniec festivalu na mňa nepôsobilo dobre. Rozhodne im však treba popriať mnoho úsilia a vytrvalosti, lebo cesta, ktorou sa vybrali je evidentne správna.

Na záver mi už zostáva len konštatovanie, že organizátori a za nich predovšetkým Alena Kršiaková z POS pripravili túto akciu veľmi citlivo a nie len pre odfajknutie si ďalšej aktivity oficiálnej inštitúcie. Folkové Vianoce majú v Žiari nad Hronom niekoľkoročnú tradíciu a ja za všetkých účinkujúcich aj divákov dúfam, že si ju udržia ešte ďalších pár rokov.

… cesta domov bola už pokojnejšia a aj ten asfalt sa podarilo cestárom nejako zútulniť. Normálne to vyzerá tak, že ich konečne tohtoročná zima v polovici decembra nezaskočila.

Zdraví Maro

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu