Folkové dozvuky – Sklené Teplice 13.10.2001

Tak sme sa pomaly blížili ku Skleným Tepliciam. V mojom aute naložené tri sesternice z Prahy a v druhom aute zvyšok (vlastne zvyšok som ja), väčšina kapely Tajf.
Tento víkend, teda aspoň jeho sobotný večer sme mali rezervovaný pre ďalšiu peknú sklenoteplickú, folkovú akciu. To, že Sklené Teplice sú naozaj celkom pekným mestečkom, či obcou (to vzhľadom k počtu obyvateľov, tých stálych, nie je možné naozaj odhadnúť) som vedel už z mojich predchádzajúcich, či už služobných alebo súkromných ciest. Napokon v neďalekej kolibe som mal pred vyše dvoma rokmi svadbu. Moje sesternice boli nesmierne uchvátené prírodnou scenériou tohto regiónu. Navyše Teplice sú desaťročia známym kúpeľným mestečkom. A keby len to …

Od počiatku existencie partie Jasoň, ktorá tu má svoje domáce pódium, sa Sklené Teplice stali aj naozajstným folkovým mestečkom. Mohli sa o tom presvedčiť už mnohé naše kapely a pesničkári a počas tejto soboty som sa o tom presvedčil aj ja s mojou kapelou.

Už pri príchode nás privítali usmiate slečny a jasoňácka hudba lezúca z miestnej ľudovej knižnice. Potom povinné pivko, aby sa lepšie spievalo a všetko sa to mohlo začať.

Koncert otvoril svojimi naozaj skvelými pesničkami, ktoré majú čo povedať mnohým z nás, Peter Uhrín – Uhroš, organizátor a líder skupiny Jasoň. Navodil príjemnú atmosféru s tou správnou príchuťou folku a pohody, ktorá je na takýchto akciách priam potrebná. Uhroš nám už na tohtoročnej Vandermúze dokázal, že keby mu ochoreli všetci členovia kapely, mohol by to celkom pokojne nejaký čas ťahať aj sám.

Ďalším v poradí mali byť Zvony Bells. Áno mali byť. Bohužiaľ sa potvrdila „kačica“ z Kremnice a Zvony napriek prísľubu posledného koncertu v piatok večer ohlásili svoj rozpad. Takže kto ich prišiel prehovárať, prišiel márne. Je to škoda, lebo mladých kapiel ich kvalít je na Slovači naozaj nie veľa. Ale čo už, keď vidina popularity v rámci našej pop scény dokáže pomotať aj hlavy skvelým a už populárnym mladým folkáčom.

Takže sme prišli na pódium my, Tajf a cítiac naozaj príjemnú atmosféru sme sa s chuťou pustili do publika. Neviem ako sme pôsobili navonok, ale my sme sa cítili dobre a z nášho hrania sme napriek zo začiatku nezapojenej druhej gitare, roztrhnutej strune a neprítomnosti nášho klávesáka Tomáša mali dobrý dojem. Zase som sa raz vykecal. Dokonca sme museli pridávať, lebo by nás tety a ujovia nikam nepustili. Publikum bolo naozaj skvelé a vnímavé, zložené prevažne z kúpeľných hostí a hŕstky domácich.

No a záver večera patril domácej skupine Jasoň. Bohužiaľ som mohol vypočuť a vzhliadnuť iba prvé dve pesničky, ale zvyšok kapely mi potvrdil, že Jasoň aj napriek absencií Remoša, naozaj právom patrí medzi našu folkovú špičku.

Nebyť Gabikinej chrípky a pre jej nevoľnosť včasného návratu domov do Kremnice určite by sme si s Maruškou dali po koncerte povinné pivko (teda aspoň nealkoholické, keďže som šoféroval) a chvíľu ešte pokecali. Napokon ma zastúpili moji kamaráti z kapely a všetko bolo v poriadku. Ľudia prišli, cítili sa dobre a spokojní odišli. Čo viac si možno želať? Nech máme na Slovensku viacero Sklených Teplíc a viacero Uhrošov.

Ďakujeme.

Maroš Vojtko
líder skupiny Tajf

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu