Nachádzate sa tu"Folková muzika vyžaduje pozornosť" (rozhovor so Štefanom Šantom)
"Folková muzika vyžaduje pozornosť" (rozhovor so Štefanom Šantom)
Pri jednom z posledných stretnutí s kamarátom pesničkárom Štefanom Šantom sme sa dohodli, že okrem návštevy kultúrnej akcie (Deň otvorených dverí pivovaru Tatran) venujeme trocha času aj už dlho pripravovanému rozhovoru. Mal som trému. Spovedať človeka, ktorého už dlho poznám, klásť mu otázky, na ktoré sme už niekoľkokrát spoločne hľadali odpovede - to nie je veľmi jednoduché. Snáď sa mi to však podarilo tak, aby ste aj vy mohli nahliadnuť do tejto poetickej a večne nespokojnej pesničkárskej duše.
Ako vyzerala a či vôbec existovala folková scéna na Slovensku v čase, keď si začínal hrávať?
Existovala, pretože keď som sa dal na folkovú muziku, tak ma k tomu asi čosi inšpirovalo, i keď mňa skôr tá česká. Ale následne som objavil aj slovenskú, vtedy tu už boli festivaly ako Zaprášené cesty, Folkfórum v Martine, neskôr v Bojniciach, v Poprade sa robil Folkový maratón. Mám pocit, že vtedy bolo čisto folkových festivalov viac ako dnes a aj scéna bola bohatšia. Na muzikantov, na pesničky a na to, že sa to aj dostávalo k ľuďom. Dnes nemám prehľad o tom, kto tu existuje, hrá. Prečítam si články na Folk.sk, vďaka čomu sa mi zafixujú isté mená, ale neviem, čo tí ľudia hrajú, pretože nemám možnosť si to vypočuť. Chýba tu čisto folkový festival, navyše scéna funguje ako akási uzavretá komunita a hudba sa tak nedostáva k ľuďom.
Ktoré mená z vtedajšej scény ťa ovplyvnili v hlavnej miere?
To, že mi túto otázku dávaš ty, je veľmi príznačné, pretože mňa k folku dostal Karel Plíhal, konkrétne jeho pieseň Akordy, ktorú som počul v rádiu v časoch, keď v rádiách folkové pesničky normálne bežali. Zo slovenskej scény ma však hneď na začiatku dosť silne inšpiroval Edo Klena. Jeden z prvých koncertov, ktoré som mal, bol tu v Poprade v C-klube a hral som pred Edom Klenom. Neskôr sme sa i stretávali na festivaloch, a keď som mal možnosť dostať sa aj k nahrávkam z festivalov, tak som ich veľmi intenzívne počúval a Edo Klena bol ten, kto ma najviac oslovoval. V tom čase hrával protestsongy a mne sa táto poloha veľmi páčila. Okrem toho je Edo výborný muzikant a vie robiť pekné melódie. Musím povedať, že som sa ho dlhý čas snažil napodobniť, až kým som nepochopil, že mne táto poloha až tak nepasuje.
Viem o tom, že hovoríš o Edovi ako o svojom folkovom "otcovi", ale že máš aj folkového "syna".
To som si robil trošku srandu z môjho kamaráta Mareka Mačáka, pretože pochádza takisto z Popradu a kedysi sme tiež robili spoločné koncerty a v tej úprimnosti a hravosti, ktorú som z neho cítil, akoby som videl seba pred niekoľkými rokmi.
To zistenie, že ti protestsongová poloha nesedí, prišlo prirodzene?
Skúšal som skladať protestsongy, chcel som rebelovať, ale vykričané pravdy mi akosi nesedeli. Mám radšej lyrickejšie polohy aj preto, že dosť čítam svetovú poéziu a prózu.
Ktorí autori svetovej poézie a prózy ťa najviac ovplyvnili?
Z básnikov to bola určite beatnická skupina - Ferlinghetti, Corso a tí ostatní okolo, zo spisovateľov najviac Richard Brautigan, ktorý bol vlastne jediný známy spisovateľ hnutia hippies, a vôbec, aj myšlienky hnutia hippies a poetika tých rokov - to ma najviac zasiahlo. Neskôr som objavoval ďalších, ako Samuela Becketta, Ferdinanda Pessou... Čítam viac prózu ako poéziu, ale tí spisovatelia, ktorých čítam, majú taký poetický jazyk, že je to, ako keby som čítal poéziu.
Bol si "hippisák"? Mal si dlhé vlasy?
Mal som polodlhé vlasy, kým som nešiel na vojnu. Odvtedy nosím krátke vlasy, pretože sa mi to páči viac, ale vnútorným presvečením som "hippisák" dodnes. Minule som šiel okolo dvoch skínov a povedali si: Aha, hipisák. Oni na to majú zvláštne vyvinutý zmysel.
Mnoho pesničkárov vojna viac či menej ovplyvnila. Ako to bolo u teba? Prišiel som na vojnu a o krátky čas sa začala revolúcia, no ja som do konca vojny ešte žil v niečom, v čom aj pred ňou. Zložil som tam dosť veľa piesní, pretože to prostredie ma k tomu inšpirovalo. Inšpirovalo hlavne v tom zmysle, že som sa tam nudil a nuda je pre mňa veľmi inšpirujúca (smiech). Robil som kuchára a vedľa kuchyne som mal miestnosť, v ktorej som mal aj gitaru, a tam som si mohol od rána do večera hrávať, spievať a čítať.
Ale spomínal si mi, že nie všetky piesne ti napadajú, keď sa nudíš...
Keď skladám pieseň, som rád, ak mám k tomu nejakú automatickú manuálnu činnosť. Najviac piesní som napísal v prácach, kde som robil manuálne. Napríklad na píle u otca. Teraz skladám, keď vykladám knižky do regálov.
Nakoľko je autentická pieseň Chcel som mať fotra básnika?
Všetky moje piesne sú pravdivé alebo vychádzajú z toho, čo som prežil. Skladám piesne asi tak, ako píšu spisovatelia poviedky a romány, teda že základ vychádza z toho, čo dôverne poznám, z osobnej skúsenosti a zvyšok je fikcia, ktorá sa k tomu nabalí. Pieseň Chcel som mať fotra básnika vznikla tak, že som to tak jedného rána cestou do práce pocítil. Že by som chcel mať fotra básnika. Robil som v tom čase v kníhkupectve a bol som asi dosť ovplyvnený literatúrou a mal som pocit, že by bolo fajn mať takého otca.
Kto ťa ovplyvňuje po hudobnej stránke?
Taký veľký zásah do môjho hudobného cítenia bol čas, keď som robil v kníhkupectve Christiania a organizovali sme rôzne koncerty. Raz tu vystupovala írska skupina The Frames, spolu s ňou prišiel aj pesničkár David Kitt a už zosnulý pesničkár Mick Christopher. Priniesli so sebou aj nejakú hudbu a všetci si tu hneď našli aj frajerky a následne im potom posielali zaujímavé cédečka a ja som sa k tejto hudbe dostal a silne ma ovplyvnila. Toto je však len jeden smer, ktorým sa uberám, ďalší je "najazzlý", tam sa spolu s gitaristom Tomášom Blažom inšpirujeme zaujímavými jazzovými vecami a tak to všetko spájame. Neviem, čo to hrám za štýl, sú tam presahy do iných žánrov, či už do jazzovej roviny, bluesu, alebo acoustic indie, ktorá sa hrá na britských ostrovoch.
Budú tieto polohy tvoriť základ soundu tvojho debutového CD, ktoré práve natáčaš?
Áno, všetko to tam bude. Dlho som rozmýšľal, ako ho hudobne i myšlienkovo koncipovať, ktoré pesničky by som tam mal dať, pretože v súčasnom repertoári mám asi tridsať piesní. Uvažoval som, či mám to CD nejako striktne žánrovo ohraničiť, ale nakoniec som si povedal, že pôjdem systémom "z každého rožku trošku". Jednak aby bol ten album pestrý a aby vystihoval všetko to, čo robím. Keby som urobil čisto easyjazzové CD, ľudia by si ma zaškatuľkovali ako takého light-jazzmana a to by asi nebol správny názor na to, čo robím.
zhovára sa 5jar
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Články
Je dosť odvážne povedať slovné spojenie "striktne žánrovo ohraničený čisto folkový festival". Už folk samotný nie je striktne žánrovo ohraničený, podlieha mnohým vplyvom a samozrejme aj mnohé žánre silne ovplyvňuje.
Nejde vôbec o striktné ohraničenie folkovej muziky, to je blbosť. Ide o jej striktné oddelenie od country a podobných... ehm... vecí. Ale už predbieham. ;-)
nerozumiem. kazdi si zaklada cestu k uspechu ako vie. pesnicki o zivote a laske sa hraju aj v pope. alebo hocikde inde. to je aka definicia? divna.
"Pesničky o živote, láske atď." - to je strašne klišoidná definícia. Neviem, o čom by mal byť folk, ale určite by to nemalo byť klišé.
Nie každý si zakladá cestu k úspechu. Nie každý považuje úspech za cieľ svojho snaženia. Mimochodom - čo je to vôbec úspech?
kazdi si zaklada cestu k uspechu. uspech je uspokojene ego. ego je uspokojene pri roznich prilezitostiach. individualne.
"Páči sa mi", ako ste sa rozbehli zadefinovať folk a tak! Ešte som si neprečítal článok, ale už viem o čom je. Niekedy stačí čítať len komentáre, ale idem na ten článok.
gramatika je panske huncutstvo. normalni clovek nepotrebuje gramatika. normalni clovek potrebuje teple jedlo. aspon raz za den.
Ozaj, keby tu teda náhodou vznikol "striktne žánrovo ohraničený čiste folkový festival", komunita by sa otvorila a hudba by sa konečne dostala k ľuďom ???
Áno. Pretože akokoľvek striktne ohraničíš folkovú muziku, vznikne z toho niečo takéto [www.folk.sk]. A hudba sa dostane k ľuďom. ;-)
Už sa teším na zajtra....pokračujme
Chýba tu čisto folkový festival, navyše scéna funguje ako akási uzavretá komunita a hudba sa tak nedostáva k ľuďom.
Uvažoval som, či mám to CD nejako striktne žánrovo ohraničiť, ale nakoniec som si povedal, že pôjdem systémom "z každého rožku trošku".
Tak ja teda teraz neviem...
Ozaj, keby tu teda náhodou vznikol "striktne žánrovo ohraničený čiste folkový festival", komunita by sa otvorila a hudba by sa konečne dostala k ľuďom ???
Áno, áno. Preto som aj to slovné spojenie dal odvážne do úvodzoviek. Možno sa v zajtrajšom pokračovaní dozvieme, ako to bolo myslené s tým chýbajúcim čisto folkovým festivalom.
To je fakt. Tých vplyvov je veľa. Ako dnes vlastne vyzerá folk? Príde kapela a interpretuje ľudové pesničky, ktoré zahrá hoci aj rockovo a hneď padajú "na kolená" aj odborné poroty na festivaloch a súťažach. Spústa kapiel si na tomto
založila cestu k úspechu. Nehovorím, že je to zlé, ale ponúka mi to myšlienku na určitú "šablónovitosť" folku. Podľa mňa folk by mal predstavovať pesničky o živote, láske atď.
Takto by som to skôr hodnotil ako moderný folklór. Koxxo
bohužial neide o definíciu ale len o pohľad, subjektívne zhodnotenie. Proste ide len o to, ze veľa kapiel hrá pekné vlastné pesničky a sú nepovšimnuté ale príde kapela, ktorá nasadí ľudovú tému a už sú všetci na vetvi.
Ale to nevadí. Je to pekné. Nech im to hrá aj naďalej.
to bol len príklad. Folk začal v Česku, kde začali vystupovať pesničkári ako napr. Nohavica, Hutka, a ďalší rebeli - to si myslím, že bol a je ten správny folk ale ako som pisal, dnes sa veľa kapiel skrýva za úpravu ľudových pesničiek.
"Anička čaká na Janíčka" apod.
Ale je to pekne. To je len názor. Koxxo
prepáč - gramatika?
Folk začal v Česku? čo sa človek nedozvie...
Folk = pesničkári - ďalší stereotyp...
K tým ľudovkám - áno je dnes dosť kapiel, ktoré sa chytajú "Čechomoráckej" vlny, ale nielen tej, napokon je to možno aj odraz celosvetového vzostupu worldmusic. Ja osobne si určite radšej vypočujem "prerobenú ľudovku" so zaujímavými aranžami, hudobnými nápadmi a na inštrumentálnej výške, ako niektoré "vlastné" pesničky, na ktorých sa síce zvykne zdôrazňovať pôvodnosť textu - často práve na úkor kvalít hudobnej zložky, ale čo z toho, keď ma ten text neosloví, pretože je buď naivne optimistický, alebo sa jedná o "bolestnú filozoficky zamotanú výpoveď mladého poéta, ktorý dostal od života svoj prvý kopanec" a s prepáčením - s krylovsky rozladenou gitarou. Česť tým, o ktorých to neplatí (verím že to nie sú výnimky). Skrátka dá sa na to pozerať aj tak, že je to svojím spôsobom poctivý prístup: než spievať podpriemerné pôvodné texty, tak radšej nič a vypomôžu si s tým, čo už tu je dávno. Samozrejme, v takom prípade očakávam kompenzáciu kvalitou hudobnej zložky.
No a okrem toho určite uprednostním na folkovom festivale priemernú "ľudovkovú" kapelu pred. štandardným bluegrassom alebo "všeobecne obľúbenou" kántrybálovou kapelou. Tak či onak ten čisto folkový festival nie je žiadne riešenie.
howwwwgh.
Folk začal v Česku? čo sa človek nedozvie...
Folk = pesničkári - ďalší stereotyp...
K tým ľudovkám - áno je dnes dosť kapiel, ktoré sa chytajú "Čechomoráckej" vlny, ale nielen tej, napokon je to možno aj odraz celosvetového vzostupu worldmusic. Ja osobne si určite radšej vypočujem "prerobenú ľudovku" so zaujímavými aranžami, hudobnými nápadmi a na inštrumentálnej výške, ako niektoré "vlastné" pesničky, na ktorých sa síce zvykne zdôrazňovať pôvodnosť textu - často práve na úkor kvalít hudobnej zložky, ale čo z toho, keď ma ten text neosloví, pretože je buď naivne optimistický, alebo sa jedná o "bolestnú filozoficky zamotanú výpoveď mladého poéta, ktorý dostal od života svoj prvý kopanec" a s prepáčením - s krylovsky rozladenou gitarou. Česť tým, o ktorých to neplatí (verím že to nie sú výnimky). Skrátka dá sa na to pozerať aj tak, že je to svojím spôsobom poctivý prístup: než spievať podpriemerné pôvodné texty, tak radšej nič a vypomôžu si s tým, čo už tu je dávno. Samozrejme, v takom prípade očakávam kompenzáciu kvalitou hudobnej zložky.
No a okrem toho určite uprednostním na folkovom festivale priemernú "ľudovkovú" kapelu pred. štandardným bluegrassom alebo "všeobecne obľúbenou" kántrybálovou kapelou. Tak či onak ten čisto folkový festival nie je žiadne riešenie.
howwwwgh.
Takže folk začal v Česku. No čo sa človek nedozvie...
Folk = pesničkári. Ďalší stereotyp...
K tým ľudovkám: je fakt, že pribúdajú kapely, ktoré sa chytajú "čechomoráckej" vlny (niektoré sa množia delením), ale na tom nie je nič zlé, pokiaľ je na prvom mieste muzikantská poctivosť, okrem toho to súvisí aj s celosvetovým vzostupom worldmusic. Osobne si určite radšej vypočujem "upravenú ľudovku" zaujímavo aranžérsky spracovanú s muzikantskými nápadmi a inštrumentálne na výške, než poniektoré "vlastné" pesničky, kde sa zvykne zdôrazňovať pôvodnosť textu, ale čo z toho keď ma ten text neosloví kvôli svojmu naivnooptimistickému obsahu, alebo preto že ide o bolestnú filozoficky zamotanú výpoveď mladého péta, ktorý dostal od života svoj prvý kopanec. Navyše - s prepáčením - na krylovsky rozladenej gitare. Česť tým, o ktorých to neplatí (verím, že to nie sú výnimky). Dokonca by sa dalo povedať, že ide o poctivý prísup: než ľudí obtažovať síce pôvodnými, ale podpriemernými textami - to radšej nič, alebo si pomôcť niečím, čo je tu už dávno. Samozrejme v takom prípade očakávam kompenzáciu hudobnou kvalitou.
No a okrem toho: určite si radšej na folkovom festivale pozriem priemerných "ľudovkárov", než napr. štandardný bluegrass, či všeobecne obľúbenú kántrybálovú kapelu. Tak či onak: ten čisto folkový festival asi nie je šťastným riešením.
Stačí napísať raz. Folk, ktorý sa prezentuje na našej scéne. Opravdové korene folku sú samozrejme inde. Ale rád sa nechám poučiť.
nič sa nestalo
... soráč, mám nejaké problémy. Teda s netom. Občas mi nezobrazuje čo som napísal. Už som sa začal obávať, že na folk.sk začala cenzúra.
Byt podrazdeny z banalneho konstatovania, ze tu chyba ciste folkovy festival predpoklada istu davku vnutorneho nepokoja. Tu pomoze napr. partnerkina masaz pripadne terapia Nickom Drakeom. Uplne najlepsia je ale kombinacia oboch kvalit.
No, určitá dávka vnútorného nepokoja býva často podnetom aj k omnoho významnejším počinom, než je napísanie komentára k článku. To je myslím úplne prirodzené. No predpokladať hneď za zrozumiteľne vyjadreným názorom podráždenosť, to už trošku zaváňa paranojou.
Kto je Nick Drake neviem - ťažko je mi teda vyjadriť sa k jeho kvalitám. K tvojim sa tiež ďalej nebudem.