Nachádzate sa tuFolková Baňa
Folková Baňa
“…teraz som s Jaromírom Nohavicom telefonoval a práve sa vymotal z Prahy!...“
Túto vetu som začul, keď som sa objavil pri vodnej nádrži Tajch neďaleko Novej Bane. Veta vychádzala z úst mladého veľmi roztopašne pôsobiaceho moderátora, ktorý nás od začiatku do konca držal v napätí, či uvidíme túto západniarsku pesničkársku legendu alebo nie.
Folková Baňa je v regionálnom poňatí známa akcia s pomerne dlhou tradíciou. Koná sa dvakrát do roka, aj keď na tohtoročnom letnom vydaní som začul zo zákulisia pokusy o zlúčenie zimnej a letnej časti do spoločnej letnej s tým, že generálny sponzor pivovar Steiger sa ťapne po vačku a za jeho pomoci sa zabezpečí účasť nejakých domácich či zahraničných hudobných vábidiel. Azda to nie je zlý nápad, aj keď zo samotného podujatia som mal pocit, že ide hlavne o rozptýlenie domáceho obyvateľstva. Publikum bolo veľmi rôznorodé a vraj účasť bola podmienená hlavne tým, že v širokom okolí sa väčšinou nič nedeje a nikto si nenechá ujsť príležitosť dobre sa odviazať bez ohľadu na žánrové zameranie.
Na letnej Folkovej Bani 2003 vystúpilo 17 účinkujúcich:
Prvých troch účastníkov som nezachytil, pretože som neuspel pri stopovaní na Zlatých pieskoch a so spolutvorcom tejto reportáže pesničkárom Stanom Kálmanom sme sa dostavili na Tajch s dvojhodinovým oneskorením. Dvojica je z Dolného Kubína a nástrojové obsadenie má bohu otcu netradičné – gitara plus violončelo.
Nová Baňa. Zloženie: gitara, flauta, perkusie. Repertoár: Nerez, ľudové pesničky. Špeciálny hosť: Tomi Búri, zamestnanec technických služieb Novej Bane a mimoriadne talentovaný zabávač.
Banská Bystrica. Zloženie: gitara a nejaký dych, môj poradca alias moderátor si nepamätal druh. Predpokladám, že išlo o okarínu alebo niečo podobne netradičné.
Banská Štiavnica. Túto osobu som už zachytil. Je to pesničkárka s vydaným CD nosičom a hrala a spievala na úrovni.
Rudno nad Hronom. Vekový priemer kapely som odhadol na 14 rokov a išlo o štyroch súrodencov Lukyovcov a hosťujúceho basgitaristu. Vypočuli sme si nejaký Vidiek a podobné prevzaté skladby a prvý raz sme si všimli prácu zvukárov. Nič proti chlapom z kapely Pacipacifik, ktorí dodali komplet aparatúru aj obsluhu, ale bolo to strašné. Neviem, aký podiel na tomto zlyhaní malo množstvo vypitého alkoholu a aký ostatné faktory, ako je tréma a zlá konštelácia hviezd, viem len, že zvuk bola najslabšia stránka celého festivalu.
Veľmi kvalitný hlasový prejav. Pán Tapfer má vraj za sebou plnohodnotnú pesničkársku kariéru a bolo to vidieť aj počuť. Škoda len, že zvukárov sokolí zrak nevnímal, čo sa deje na pódiu a preto sme nepočuli ani jedno z určite starostlivo pripravených gitarových sól.
Tu sa hudobná produkcia na chvíľu prerušila a na pódium sa dovalilo päť tanečných párov zo súboru Zuzana. Jeden pár síce postrádal pohlavný bimorfizmus, ale bol to prehliadnuteľný nedostatok.
Najstarší účinkujúci (takých 90 rokov by som mu hádal). Odohral dve balkánsky znejúce ľudové piesne a s úsmevom na perách usadol späť k stolíku organizátorov.
Pesničkár, ktorý zahral tri prebraté veci a účinkujúci sa z neho stal na dôrazné naliehanie organizátorov, ktorých prepadla panika, že sa im nepodarí zabezpečiť dostatočne dlhý program. Aby som vysvetlil princíp prihlasovania: priamo na mieste. O 15:00, keď Folková Baňa začínala, bolo prihlásených 7 formácií. Čas vystúpenia nebol obmedzený. Nakoniec nás vystúpilo 17 a tí poslední mali k dispozícii namiesto sľubovaných 15 minút tri skladby. Tak som vybral také päťminútové.
Ešte aby som nezabudol, moderátor, ak ani on nezabudol, nás v každej prestávke informoval o momentálnej polohe Jaromíra Nohavicu.
miestna mnohočlenná kapela
v zložení kontrabas, dve gitary, tamburína, bongo, dve vokalistky. Urobili skvelú šou a na záver odohrali na mieste zloženú skladbu „Technické služby mesta Nová Baňa“, ktorú si opäť zaspieval Tomi Búri. Napriek tomu, že na prvý pohľad išlo o recesiu, text bol pomerne ostrý a kritizoval technické nedostatky akcie.
Bratislava. Zloženie dve gitary. Veľmi dobre zohratí a veľmi dobre naaranžované skladby, ale chlapi nevedia pracovať s publikom. Ani náznak humoru, ani náznak náklonnosti. Z kapely sálal chlad.
Dve gitary, jeden vokál. Vokál naozaj vynikajúci. Zaujímavý štýl, kvôli ktorému ich po druhej skladbe organizátori z pódia vyhnali. Videl som v ich pohyboch aj v mimike nefalšovaný hnev.
Levice. Zloženie dve gitary, basa, dva vokály. Opäť problémy so zvukom. Až teraz sa zvukári priznali, že monitory tam ležia iba na okrasu a sú nefunkčné. Mne sa páčili, možno aj preto, že ich všetkých osobne poznám.
Bukovina. Zloženie gitara, perkusie, hlavný vokál a dva vedľajšie. Hlavná osoba tejto formácie bola na pohľad veľmi atraktívna a mala svetácke pohyby. Mala dobrý hlas a piesne plné sklamanej či znovu oživenej lásky. Pôsobila na mňa, akoby išla za šťastím do sveta a vrátila sa do rodnej obce tehotná.
Čechy. Zloženie kontrabas (ten istý zo Spotenej Boženy), dve gitary, dva vokály. Vokály príjemne basové. Mal som pocit, akoby táto formácia vznikla predošlú noc. Posledná skladba Paradaj daj daj bola okorenená asi desaťčlenným detským zborom a v takej zostave zanikol aj text končiaci dvojnásobnou smrťou.
Tlmače. Ostrieľaný pesničkár, mnohonásobný účastník Folkovej Bane. Medzi priateľmi považovaný za slovenského Nohavicu. Texty útočné aj hravé, hudobný doprovod jednoduchý, ale zato úderný.
Bratislava. Na Folkovej Bani prvý krát. Podarilo sa mu zaujať hlavne metalovú časť publika, to znamená vekovú kategóriu 15 až 17 pod značným vplyvom omamných látok. Celkovo asi pol percenta divákov.
Zvolen. Zloženie gitara, basgitara, mandolína, bendžo, bicie, päť vokálov. Výborne nazvučené, možno preto, že mali vlastný aparát. Trochu ma zaskočilo, že zvukár, ktorý na mňa predtým pôsobil veľmi opitým dojmom, usadol za bicie. Napodiv mu to išlo veľmi dobre.
Tesne pred ich vystúpením pán Nohavica naozaj dorazil v podobe čiernych trenírok s nápisom Jaromír. Vyvrcholenie tohto žartu prebehlo zrejme vlažnejšie, než jeho autor, asi moderátor, predpokladal.
Skupina Pacipacifik sa nakoniec podujala hudobne podfarbovať paródiu na kántri bál, pri ktorom sa na ploche takých štyroch metrov štvorcových vedľa seba nekoordinovane pohybovali lesbické, homosexuálne a občas aj heterosexuálne páry, mamičky s deťmi, punkeri, deti s oteckami, opití metalisti, širokými opaskami opásaní bezdomovci aj domáce zvieratá. S týmto obrazom v hlave som odišiel k odľahlému ohnisku a zapojil som sa do folkovej exhibície.
Na záver pripájam nádej, že sa mi podarí zúčastniť sa aj zimnej časti Folkovej Bane (ak ju medzitým nezrušia), pretože tá vraj prebieha v kulturáku a podmienky sú trochu odlišné. A ešte, všetci, ktorí ste uprednostnili Vander či Budzogáň, môžete ľutovať.
Mário Polónyi
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Články
Mário, dobre píšeš!
yes, yes, yes!!!
charlieho nestesti !! tam som v tom ,,zbore´´ bola !! fasjna musica :D:)