Folkfórum na Padláši 2001

Už zopár rokov sa uprostred júla koná dnes už dovolím si tvrdiť dobre známy festival Strunobranie. Nebolo tomu inak ani tento rok. Ja som sa opäť prihlásil do súťaže ako jeden z účinkujúcich (samozrejme spolu s Máriou Horňákovou, s ktorou to ťaháme spolu spevácky už od môjho vstupu na hudobnú scénu). Absolvovali sme krajské výberové kolo v Spišskej Novej Vsi a keďže nás porota vybrala aj do finálovej časti konajúcej sa v Banskej Štiavnici, tešili sme sa o to viac. Bola to pre nás aj príležitosť znovu sa ukázať na slovenskej folkovej scéne po viac ako dvoch rokoch, počas ktorých som spoznával zámorské krajiny.

Podarilo sa nám teda postúpiť ako dvojici, ktorej meno sa skladalo z našich pravých mien. Čo sa však nestalo? Podarilo sa mi prehovoriť gitaristu Petra Humeníka, aby mi pomohol s aranžmánmi niektorých mojich piesní (ani som ho veľmi prehovárať nemusel, lebo bol veľmi ochotný) a razom sa z dua stalo trio.To dostalo zatiaľ iba prechodný názov "Rado Tiňo a spol.", ktorý možno zmeníme, ak nás napadne niečo duchaplné. V tomto zložení a pod týmto názvom sme na festivale nakoniec aj vystúpili a ako sa ukázalo, bol to dobrý krok (podľa názorov a ohlasov publika, ale aj niektorých členov poroty). Boli sme zaradení do programu Folkfóra na Padláši (boli tam všetci pesničkári a duá), čo som aj uvítal, lebo som vedel, že tí ľudia, ktorí prídu do Rubigalu počúvať folk, tam prídu preto, že ich to zaujíma. Z tohto dôvodu a tiež aj ako tvorcu stránky Folk.sk ma preto zaujímala práve táto časť festivalu. Musím povedať, že atmosféra v podkroví domu kultúry Rubigal bola skvelá. Publikum výborne reagovalo a to dodávalo aj pohodu muzikantom na javisku. Pravdupovediac som ani nečakal takú vysokú návštevnosť Folkfóra a bol som ňou veľmi milo prekvapený. Zrejme sa začína pomaly potvrdzovať, že folk si už na Slovenskej hudobnej scéne a tiež aj medzi poslucháčmi našiel svoje miesto, z ktorého ho už len tak hocičo nevytlačí.

Súťažná časť folkfóra sa začala cca o 10:15 a ako prví nastúpili na scénu Andrej Miko a Adriana Škultétyová. Obaja hrajú na gitarách a návštevníci festivalu ich mali možnosť vidieť aj počas vystúpenia bratislavskej skupiny Druhý dych, ktorej sú taktiež členmi. Andrej je autorom piesní a textov.

Na rad prišli aj súrodenci Bindasovci alias Duo Splav. Tomáš hrá na gitare a spieva, Daniela hrá na husličkách. Majú za sebou už niekoľko podujatí , ktoré sa konali na východnom Slovensku a teraz by radi ukázali, čo v nich je, a to aj za hranicami regiónu. Musím povedať, že sa im toto predsavzatie vcelku vydarilo. Publikum ich po vystúpení odmenilo potleskom. Mimochodom, mp3 súbory dvoch ich piesní môžu návštevníci týchto stránok nájsť aj v rubrike "Stiahnite si" a vytvoriť si tak vlastný dojem z hudby, ktorú Duo Splav produkuje.

O dievčenskej skupine Šiesty (ne)zmysel sme na našich stránkach už písali. Pochádzajú z Bratislavy, ale tentokrát prišli bez svojej spoluhráčky na basgitaru Kamily a súťažili iba ako duo. Publikum a porotu sa pokúsili piesňami pochádzajúcimi z autorskej dielne speváčky a gitaristky ( a mám taký dojem, že aj vedúcej osobnosti skupiny) Lýdie Potočkovej presvedčiť o veciach, ktorým veria. Ich motto znie:"Nielen zmysly majú zmysel".

S menším oneskorením sa na scéne objavil aj ďalší účinkujúci Stanislav Čiffáry. Stano pochádza zo Šale a na pódium vystúpil s vlastnoručne vyrobeným banjom, na ktorom zahral 5 piesni. Zväčša to boli tradicionály doplnené jeho textom a spevom.

A potom sme prišli na scénu my, teda Rado Tiňo a spol. Hodnotiť naše vystúpenie si netrúfam. Zahrali sme 4 piesne. Spolupráca s Petrom Humeníkom priniesla svoje výsledky a po zahraní piesne Sama (bossanova), ktorú som takmer založil do šuflíka som videl, že publikum sme zaujali. Mária mala vtedy svoj rytmickodoprovodný debut a myslím si, že odteraz ju zaangažujem viac aj do tejto časti našej hudby.

Po krátkej prestávke sa na scéne zjavil Peter Medvecký (neskorší víťaz festivalu spomedzi pesničkárov). Peter pochádza z Dolného Kubína a je rád, že je postihnutý hudbou, ktorá je podľa neho prekrásnou chronickou, nevyliečiteľnou a doživotnou chorobou. Peter istý čas vyučoval na konzervatóriu, v súčasnosti podniká v oblasti hudby. Ako spoluautor väčšiny jeho piesní je uvádzaný Štefan Ondrík.

Ako predposlední vystúpili na scénu Duo Hups. Peter hrajúci na gitare je autorom väčšiny piesní, Eva svojim zvonivým hlasom a hrou na husle dodáva vystúpeniam tejto sympatickej dvojice osobitý výraz. Obaja sú mladí, plní elánu do života a publikum ich odmenilo veľkým potleskom. Dokonca museli aj pridať jednu skladbu naviac ( s čím očividne na začiatku nepočítali :-) ). Veľká časť publika a aj ja osobne som ich tipoval ako favoritov na ocenenie. Žiaľ, nestalo sa tak. Možno im to vyjde na budúci rok. Budem im držať palce. Mimochodom, dve skladby z ich vystúpenia sa tiež nachádzajú na našich stránkach v rubrike "Stiahnite si".

Aký by to bol festival, keby sa tam nezjavil a nezahral už stabilný hosť slovenských folkových pódií Ivan Weiss alias Had? Tento svojský "distingvovaný extrovert" (ako o sebe sám napísal) dokáže stále čímsi prekvapiť. Na začiatku som s ním zahral našu spoločnú pieseň Holubí a potom som už prenechal pódium len pre neho a jeho prekvapenia. Zahral ešte tri piesne sám medzi nimi aj "Popevok bôľny mládenca múzou hnaného", ktorou vyhral autorskú portu na tohoročnom ročníku Slovenskej Trampskej Porty. Publiku sa to veľmi páčilo.
Keďže Ivan neprišiel do Štiavnice sám, ale s bandou detí, ktorým sa venuje každé leto, a s ktorými nacvičuje nový detský muzikál, dovolil si na konci svojho vystúpenia pozvať všetky tie deti na pódium a spoločne s nimi zaspieval jednu pieseň z už spomínaného pripravovaného muzikálu. Mnohé z detí prvýkrát v živote vystupovali na javisku a v ich očiach bolo vidieť radosť a odhodlanie vydať zo seba všetko, čo sa naučili a najlepšie ako sa len dá.

A čo dodať na záver?
Snáď len to, že z celého Folkfóra som mal na konci dobrý dojem. Vystúpenia všetkých účinkujúcich boli dobre pripravené, publikum komunikovalo s interprétmi, zvukári sa snažili menšie chybičky riešiť tak rýchlo ako sa len dalo. Skrátka fajn. Ak sa na budúci rok nebudete vedieť rozhodnúť či ísť na nejakú akciu a ak áno tak na akú, vrelo vám odporúčam Folkfórum na Padláši.

Radiar

Jedna pripomienka:
Prestávku publikum využilo aj na návštevu "Trhu nezabudnutých remesiel". Trh sa konal priamo pred kultúrnym domom Rubigal a jeho súčasťou bolo aj pódium, na ktorom boli prezentované country tance a rôzne hudobné skupiny, ktoré intenzitou svojej hudby a množstvom decibelov mohli ľahko prehlučiť komorne ladený folk. Nechcel by som radiť organizátorom festivalu, ako to majú organizovať, ale možno by bolo lepšie, keby sa nabudúce zosúladili termíny akcií tak, aby sa vzájomne neprekrývali. Inak si remeslá budú stále vzájomne konkurovať s festivalom a budú si odlakávať divákov.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu