Country lodenica - na slovíčko s Riou Ferčákovou

Country lodenica aj tento rok okrem hlavnej scény žila aj v hudobnom pavilóne v mestskom parku, kde nám svoje schopnosti počas piatka a soboty predviedli folkoví pesničkári a kapely. Po prvýkrát som mala možnosť LIVE vidieť a počuť takú osobnosť na slovenskom šansonierskom nebi akou je Ria Ferčáková. A aby ste tiež neobišli naprázdno, spolu s Kačicou sme ju aj za vás vyspovedali. Ako vnímate festival CL ?

Ja som na CL bola ako divák a ako účinkujúca som tu prvýkrát. Boli to zvláštne pocity, pred týždňom sme tu hrali ako kapielka – takže veľmi príjemné pocity.

A kde sa cítite ako ryba vo vode? V komornejšom pristredí?

Určite v komornejšom prostredí, myslím si, že šansón to aj potrebuje pre svoju existenciu. Väčšia sála tiež nie je zlá, keď je naplnená, ale uzavretý priestor je určite lepší pre poslucháča, pre vnímanie textu a vôbec.

A ako sa vám hralo dnes?

Dnes, pokiaľ by som nebola taká unavená a nevyspatá aká som, tak by to bolo super, ale v podstate celkom fain.

Akú ste dnes hrali najstaršiu a najmladšiu pieseň?

Mám pesničky, ktoré majú aj vyše 12 rokov, aj také tu dnes zazneli. Nové som si dnes netrúfla hrať.

A spomínate si na svoju úplne prvú pieseň?

Dnes som ju hrala je to „Mľaskáč“ – to je najstaršia.

Keď ste začínali, bolo to s úmyslom robiť šansón, alebo to prišlo prirodzene samé?

Od začiatku som chcela robiť šansón a v tej podobe s gitarou ako ste ho dnes počuli som to 10 rokov ťahala sama, až kým Ivan Krajčírik nedal dokopy kapelu z celého Slovenska. Tých muzikantov, ktorí by boli ochotní hrať tento štýl hudby nie je tak veľa a aj tak zohnal okrem seba vynikajúcich hráčov – bratov Ferkovcov a bicistu Palka Barániho, ktorí vlastne boli ochotní a sú to jazzoví muzikanti, takže som veľmi rada. Hrávame stále spolu, máme vytvorený koncertný program a chystáme šnúru, tak dúfam, že sa to podarí.

Kedy sa teda môžeme tešiť?

Je to na Ivanovi, lebo on má na starosti všetky organizačné veci a menežovanie kapely, tak to závisí od neho aký bude šikovný. Ale ja mu verím, lebo doteraz všetko čo povedal splnil.

Ako vidíte budúcnosť slovenského šansónu na Slovensku?

Na slovenskej scéne je to ťažšie, aj ja som viac koncertovala v Čechách ako na Slovensku. V Čechách je šansón viac prijateľný, viac klubov je ochotných prijímať ho ale ľady sa prelomili aj na Slovensku. Mysleli sme, že naše CD bude po dlhej dobe prvé, ktoré vyjde ale sa nám to nepodarilo. Predbehla nás istá Alena Čermáková. Odkedy sme sa rozhodli, že budeme robiť šansón na Slovensku sme zistili, že vzniklo veľa šansonierov.

Chystáte aj nové CD?

Nové nie, musíme sa nachvíľu upokojiť. Bolo to veľmi veľa práce a ťažkej, lebo sme do toho vrhli vlastné finančné prostriedky. Komerčné vydavateľstvá na to nezareagovali ale my sme napriek tomu verili tejto hudbe. Nechceli sme ísť tou cestou, že to budeme množiť len ako samizdat, ale chceli sme ho urobiť poriadne, tak ako sa to má. Rozhodli sme sa teda pre lisovanie, pre klasický tisíckusový náklad. Urobili sme plagáty, fotografické portfolio, www stránku, prosto sme na to išli od podlahy, aby to malo taký základ aký to má mať.

Ako sa dá teda CD získať?

Cez stránku a bude aj sieť obchodov, ktoré ho budú predávať. Informácie budú na stránke.

Vráťme sa ešte k autorstvu piesní, dnes ste nám zahrali pieseň, ktorú otextoval Janko Kulich, je to jediná jeho pieseň?

Väčšina piesní sú moje, mám aj 3 piesne od Ondreja Ferka – on je ďalším členom AHASWER, textár, spevák, skladateľ, skrátka dievča pre všetko. Janko Kulich nám zatiaľ napísal ak sa nemýlim dva texty a sú to absolutne odlišné texty než píšem ja. Je to pohľad muža a ja strašne túžim po takých mužských textoch, lebo tie sú väčšinou celkom iné. Ale my sme dohodnutí, že nekončíme a že Janko Kulich bude jedným z dodávateľov textov. Po krste CD mám prisľúbené aj od Daniela Heviera, že by urobil nejaké a aj tvorca www stránky Peter Šrank je vlastne literát, tak aj on niečo prisľúbil.

Ako píšete piesne? Máte k tomu nejaký špeciálny prístup?

Nie. Tak sa to nedá, že napíšem niečo kedy sa mi che. Tak to nejde, je to spontánna vec. Každý, kto sa tomu venuje vie, že to nepadá len tak. Teda mne to padá, musí sa ale ako ja hovorím naakumulovať baterka a potom niekedy sa vychŕli iba jedna pieseň, niekedy je to celý sled. Ja sa na tom nenapracujem, priznám sa, že mne to asi niekto z hora posiela poštou, takže sa to zosype ako skladačka a minimum z toho upravím. Je to vec prvotného nápadu, prvej vety. Niekedy je to dokonca tak, že ja ani neviem čo bude na konci, takže je to aj pre mňa prekvapenie.

Absolvovali ste konzervatórium, hráte na gitaru.

Ja si myslím, že zodpovedne môžem povedať že hrám iba na gitaru, aj keď nejaké iné nástroje by som ešte možno zvládla. Ale hrám na gitare a niekedy si ani to netrúfam veľmi povedať, lebo v kapele mám takých gitaristov, že im to z ruky neberiem. Sú to takí jazzmani, že ani sa neodvážim. Ja mám aj trému keď idem zahrať novú pieseň, lebo oni mi potom povedia, že dobré to je, pekné to bude ale čo to hráš prosím ťa moja?

Na konzervatóriu ste študovali gitaru, alebo kompozíciu?

Ja som študovala iba gitaru, v triede profesora Lehotského – klasiku.

Na gitaru ste učili hrať aj Petra Lachkého, nemôžete na neho niečo bonznúť?

Spomínam si na tie časy, on zabudol povedať, že som ho istý čas učila dokonca aj teóriu. Peter bol taký ten klasický žiak, že občas prišiel, občas nie, ale myslím si, že bol talentovaný. Ja mám skúsenosť, že väčšinou takí tí poctiví, ktorí chodia na hodinu a strašne sa drtia a majú jednotky z gitary tak keď skončia ZUŠku tak obyčajne tá gitara skončí niekde na stene zavesená a väčšinou tí, ktorí to flákajú tak potom sa čudujem keď po rokoch zistím, že hrá v takej kapele a v takej, alebo, že stále si hrá a robí mu to potešenie, takže to je dôležité.

Ak sa o Rii chete aj v budúcnosti dozvedieť viac, zasurfujte si na www.ria.host.sk Je skvelááá. Vďaka za rozhovor, prajem veľa pekných piesní a už teraz sa tešíme na ďalšie koncerty

slavia

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu