Country balenie na Dunaji v roku 2005

Je to už niekoľko rokov, odkedy som prišiel do Bratislavy študovať. Bol som tu prvý rok a vtedy, v roku 1993 som po prvýkrát zavítal s partiou "technikárov" aj do PKO na Country bál na Dunaji. Vtedy to bola moja prvá "bálová" skúsenosť a musím priznať, bol som ohromený atmosférou, množstvom ľudí, ich kostýmami a hlavne účinkujúcou kapelou (Bull Crap Company). Vtedy som netušil, že tento country bál sa na dlhé roky stane jediným, na ktorý som šiel z vlastnej vôle a na ktorý som sa dokonca tešil. Ako šli roky, obrátil som svoju pozornosť od folklóru k folku, resp. pesničkárčeniu a ku country bálom som získal averziu. Tá zrejme pramenila a dodnes pramení v častokrát chabej interpretácii množstva otrepaných piesní, ktoré človek počuje na každej akcii a pri každom spievaní pri táboráku. Môžem teda povedať, že skackanie v rytme country ma akosi už dlhšiu dobu neberie.
Tento rok som dostal pozvánku na Country bál na Dunaji. Vybavili sa mi príjemné spomienky z toho môjho prvého country bálu, ktorý sa odohral v tých istých priestoroch, ktoré však boli systematicky rušené a premazávané myšlienkami na bály z minulých rokov, ktorých som sa nechtiac zúčastnil ako účastník CFT festivalov. Až do poslednej chvíle som teda uvažoval, či tam mám ísť. Nakoniec som sa predsa len odhodlal a zdôvodnil som si to tým, že chcem ešte naposledy v tomto roku vidieť kamarátov, ktorí prišli na tento bál vystupovať ako hostia, alebo sa tam prišli len zabaviť a postretávať známych.

PKO nebolo úplne zaplnené, na country bál to však stačilo. Dorazil som pár minút po ôsmej. V tom čase už v malej sále rozbehol svoj recitál Slimák, ktorý si svojim osobitým štýlom postupne získava generáciu súčasných tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Vypočul som si od neho štyri posledné prídavky a ponáhľal som sa do bočnej sály, kde sa už chystali Náhodní pocestní, aby to rozbalili ako sa patrí. Túto skupinu poznám od ich prvých vystúpení na banskoštiavnickom Strunobraní. Vždy sa mi páčil ich aranžersky cit a zmysel pre rytmus. Na Country bál si so sebou priviedli aj bývalého člena skupiny Letokruhy, gitaristu, speváka a pesničkára v jednej osobe Vetroňa. Tento nahradil Strakuša, ktorý sa vybral do zeme Albionu za zárobkami. Vetroň sa za krátky čas dobre adaptoval v skupine a z jeho vystupovania je už dnes zrejmé, že je z neho pravý náhodný pocestný.

Program bol nabitý vystúpeniami viacerých dobrých interpretov a tak sa stávalo, že moji obľúbenci vystupovali často v tom istom čase na rôznych pódiach. Aj kvôi tomu som musel oželieť prídavky Náhodných pocestných a pobral som sa na poschodie, do malej sály popočúvať pesničky dua Peter Lachký a Katka Žilová. Nemohol a nechcel som si nechať újsť príležitosť zažiť ich posledné spoločné vystúpenie v tomto roku a zrejme aj na dlhú dobu, lebo Petiar odchádza pracovať do Anglicka. Nám zostáva len dúfať, že tam nezanevrie na folk a slovenské publikum. Bola by ho škoda.

Vo vestibule som sa potom zoznámil s akordeonistom zo skupiny Karpatské horké. Zistili sme, že obaja pochádzame z rovnakého regiónu a že máme veľa spoločného, až na to, že ja nehrám na akordeóne. Prehodili sme zopár slov a ja som sa ponáhľal znovu do malej sály, lebo tam sa už znova hralo. Kalumet je už na slovenskej folkovej scéne osvedčenou značkou. Tentokrát svoje vystúpenie ozvláštnili hosťom Henrichom Novákom (sk.Fragment), ktorý svojim dobrom výborne vyplnil prázdnejšie miesta medzi spievanými slohami, refrénmi a gitarovými sólami. Kalumeťáci by sa mali posnažiť a udržať ho v kapele.

Huslistu Stana Palúcha dnes už netreba nikomu predstavovať. Svojím umením, projektami a v neposlednom rade aj svojou skromnosťou si vyslúžil obdiv hádam všade, kde sa objavil. Tentokrát sa predstavil ako člen akustického tria Acoustic Colours, kde spolu s Mišom Vavrom (gitara) a Petrom Oberlanderom (kontrabas) vedia namiešať kvalitné bluegrassove inštrumentálky popretkávané ľudovými nápevmi. Ich vystúpenie skrášlila sympatická speváčka skupiny Teagrass Jitka Málková, ktorá s nimi zaspievala Páslo dívča pávy a ďalšiu z repertoáru Teagrassu, ktorej názov si už nepamätám. Ich vystúpenie bolo jedným z najlepších, aké som počas celého večera videl.

Po polnoci došlo aj na Karpatské horké. Niežeby som si kúpil a vypil ten známy drink, to len pódium bočnej scény začala okupovať rovnomenná skupina. Po chvíli zvučenia spustili svoj živlami krstený a rytmom nabitý hudobný stroj. Skupina si počas svojej pomerne krátkej existencie dokázala nájsť svoje miesto na FCTB scéne a svojím prístupom a muzikantským kumštom už získala aj príslušný rešpekt. Darmo raz, ak dáte dohromady elektrickú a akustickú gitaru, bongá, perkusie, akordeón, bassgitaru, bicie, podporíte to dobrým spevom s bohatými vokálmi a ešte to prikoreníte dobrou rytmikou, nemôžete neuspieť.

Kvôli neskorej nočnej hodine som musel oželieť vystúpenie skupiny Acoustic Flash, nevidel som ani Druhý dych a ďalšie kapely, no rozkrájať sa nedalo. Verím, že ich vystúpenia dopadli tiež dobre.

Na záver musím ešte pripomenúť sympatické moderovanie tenečníčky Adriany Brezovskej, z ktorej nám snáď konečne vyrastie moderátorská osobnosť, ktorá tu už dlho chýba. Na pódiu pôsobí sviežo a svojím zdravým sebavedomím a pohotovosťou vzbudzuje v divákoch dôveru v to, že vie o čom hovorí.

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu