Nachádzate sa tuBria terapeutka s Radkou na hudobnom festivale "FestDobreBohunice 2010".

Bria terapeutka s Radkou na hudobnom festivale "FestDobreBohunice 2010".

tisicoci 17 august 2010

Bria terapeutka s Radkou na hudobnom festivale „FestDobreBohunice 2010“.

Radka spoznala čokoládovú labradorku terapeutku Briu 23. júla tento rok. (článok o prvom stretnutí: Bria terapeutka s Radkou na benefičnom hudobnom festivale „PUNKÁČI DEŤOM 2010“ je na stránke – www.pnky.sk, www.livemusic.sk, www.folk.sk). Vtedy vlastne ani ona ani jej rodičia netušili ako im toto stretnutie zmení život. Radka má 18-násť rokov, takže by sa zdalo, že sa sama môže vybrať s partiu na stanovačku na letné festivaly, ktoré sú každý víkend po celom Slovensku. Ale skutočnosť je iná. Radka je na vozíčku a bez pomoci rodičov sa ani nepohne. Keď som im pri prvom stretnutí dala návrh, že by mohli prísť na festival „FestDobreBohunice“, postaviť si stan a zabávať sa do skorých ranných hodín, tak to považovali za utópiu, že to nie je možné. A teraz sú tu. Sú v Bohuniciach a to čo považovali za nesplniteľný sen je skutočnosťou. Tohto krásneho podujatia sa mohli zúčastniť aj vďaka organizátorovi Ivanovi Calimu Podolskému, ktorý umožňuje pre telesne postihnutých voľný vstup na podujatie. Krásnym zážitkom pre Radku bolo, keď dostala od Caliho darček – ružového sloníka ako púzdro na CD. Radka aj jej rodičia boli veľmi milo prekvapení a aj touto cestou ďakujú všetkým organizátorom za tri krásne dni strávené na hudobnom festivale „FestDobreBohunice“ a tiež ľuďom, ktorí boli k Radke veľmi priateľskí a keď sa zapojila do tanečnej trmy-vrmy, tak sa viacerí pridali. Radka „tancovala na vozíčku“ a my sme sa striedali pri „krútení vozíčka.“
Bria si samozrejme Radku aj jej rodičov pamätala a tak sa s nimi privítala svojimi „psími pusami“. Asistovala pri stavaní stanu a potom sa k Radke pritúlila, akoby tak mala stráviť celé tri dni. Cez deň si všetci na chvíľku v stane oddýchli, aby mohli dlho do noci sledovať program, ale dve noci strávili v neďalekom internáte. Zatiaľ to bola len taká skúška, či by zvládli stanovačku. A zistili, že áno. Takže na festivale „Piešťanská Lodenica Zlatá Studňa 2010“, ktorý sa koná od 26.-29.8. 2010 v Piešťanoch, sa rozloží stan a nikomu neunikne žiaden hudobný tón.
Zážitkov z festivalu bolo veľa. Spomeniem aspoň niektoré. HONZU NEDVĚĎA, legendárneho českého pesičkára Radka a jej mama veľmi obľubujú, počúvajú jeho pesničky a počuť ho naživo to je pre nich celoživotný zážitok. Samozrejme, keby sa podarila aj fotečka v Nedvěďovom objatí, tak to sa nedá ani slovami opísať aký by bol pre nich zážitok. A vďaka Calimu sa to podarilo. Zabezpečil nám vstup do VIP zóny, Jaroslavovi Šimovi - spevákovi zo skupiny NEZNÁMI povedal, nech to zariadi a keď Honzík skončil vystúpenie, tak zbehol schodíkmi dole z pódia, s úsmevom objal Radku okolo pliec a fotka je na svete. A taktiež fotka s country spevákom ALLANOM MIKUŠEKOM, ktorého mám osobne veľmi rada, s českou skupinou HOP TROP – sú to mimoriadne sympatickí traja „mládenci“, s Jaroslavom Šimkom - spevákom zo skupiny NEZNÁMI, s ERICKOM MACEKOM, ktorý žije v USA, ale pochádza zo slovenskej rodiny, bol mu udelený titul „Best Male Vocalist of the Year 2007“, v Los Angeles Music Award a na svetovej súťaži talentov v AMTC mu bol udelený titul „Najlepší Spevák“, foto s členom mexisko-slovenskej kapely Mariachi Sin Fronteras, s Ottom Kollmanom, spevákom skupiny KOCHANSKI, ktorý Radke daroval aj CD, čím jej urobil veľkú radosť a samozrejme fotografia na pamiatku aj s Ivanom Calim Podolským, ktorému patrí obrovské poďakovanie za to, že Radka mala možnosť odfotiť sa so svojimi obľúbenými spevákmi a zúčastniť sa na ich koncerte.
Ako sme tak prechádzali s Briou popri stánkoch s občerstvením, pri jednom stole sedeli samé „mužské klenoty“ – jeden „mužský klenot“ vedľa druhého a všetci sa na mňa usmievali a veľmi priateľsky sa prihovorili k Brii. Ja som sa zatvárila, že Vy ju poznáte? Oni: „Samozrejme, veď my sme KLENOTY, my sme sa s ňou fotili na Turzovke – Drotária fest. A už som vedela, že to sú tí mládenci, ktorí mi veľmi ochotne pózovali a jeden z nich sa minimálne 5 minút smial na tom, že ich fotím so psom. Že to ich ešte nikto nefotil. Tak som im vysvetlila, že mám zbierku cca 400 známych osobností s vodiacim, asistenčným, alebo s terapeutistickým psom a že Bria je odfotená asi s 200 spevákmi a tak majú aj oni tú česť byť s ňou odfotení. Je aj v knihe Slovenských rekordov z roku 2008 a v knihe TISÍC OČÍ-THOUSAND EYES, ktorej som autorkou.
Na festivale nemohla chýbať ani skupina NEZNÁMI, s ktorou sa stretávam každú chvíľku. Naposledy pred mesiacom v Dudinciach na Dudinskej stope. Patria do tohto krásneho prostredia. Je to slovenská country skupina založená v roku 1999 s krásnymi vlastnými country skladbami.
Keď prišiel na pódium PETER LIPA BAND, tak tancujúci priam šaľeľi. Priznám sa, že ja som nejako džes moc nemusela, ale niekoľkokrát som už Peťka Lipu videla ako vie dostať obecenstvo do varu, a postupne sa mu podarilo že aj ja som splynula s davom, takže teraz by som hocikedy šla na jeho koncert.
Bluegrassová kapela z Prahy MONOGRAM vznikla v roku 1992. Sú to mladí chlapci, ktorí prvý deň na festivale v kruhu svojich fanyniek hrali aj po svojom vystúpení pri stoloch až do úplne skorého rána.
Rocková skupina KOCHANSKI upravila texty lídra skupiny LOJZO Maroša Kochanského, a tak mu splnila jeho sen. Jeho syn Marek Kochanský hrá na klávesy. Rôznofarebné baretky a tepláky, ktorými bol Maroš Kochanský známy sa každému objavia pred očami, keď znejú jeho piesne: Na centrálnom trhovisku ...Anča si drahá ako neplatené voľno ...Zita Obezita, My nie sme Taliani Lenka ... atď. Členovia skupiny Kochanski tým, že tieto piesne dali do rockovej podoby, priblížili ich k širšiemu okruhu fanúšikov a na festivale FestDobreBohunice bolo vidieť, že to stálo za to.
Kto nepočul nádherný hlas Jarmilky Šulákovej, tak ten prichádza o veľký umelecký zážitok. Vekovo by mohla byť pra-pra-pra babičkou niektorým účinkujúcim. Narodila sa totiž v roku 1929, takže minulý rok oslávila krásne 80-te narodeniny. Vystupuje s folk-rockovou skupinou Fleret. To čo dokážu na javisku je priam neuveriteľné. Mala som možnosť vidieť ju na viacerých festivaloch, kde zožala spolu s Fleretom neutíchajúci potlesk. Ľudia sa pri ich vystúpení dostávajú do tanečného tranzu. O Jarmilke Šulíkovej napísali, že je označovaná za kráľovnú ľudovej piesne. A to „krásne nárečie“ akým spievajú. ...Juro, ty už za nic nestojíš, před svaťbů řvals', jak o mňa stojíš, včíl si enom nafučaný, kúříš, trucuješ, chodíš s hubú pichlavú jak jež. .. Juro, nejsi jako chlap nic moc, dávno tom, cos' chtěl to každú noc, včil, když dojdeš navalený, zložíš sa jak žok, otočíš sa hneď na druhý bok. A keď Flereťáci začnú .. Šel sem toť na besedu, zdá sa mi, že ve středu, tma bylo jak - šak vy víte, v tej pod nohy nevidíte. Tož zakopl sem o ježka cestú k súsedom, ani nevím dodneška - splétl sem to já anebo on? ... S haňbú idu nazpátek, potkám Kaču u vrátek, ta mi říká sladko: Tónku, poď mi pomoct hledat sponku. No co, zakopl sem o ježka, iďa cestú dom, a co moja Anežka, tož ta o mě zláme strom. Zakopl sem o ježka, zakopl sem o ježka, zakopl sem o ježka!
Keď na pódium nastúpila brnenská kapela KAMELOT, tak obecenstvo zaburácalo potleskom. Spevák Roman Horký je autorom textov aj skladateľom hudby. Kapela vznikla v roku 1982. Na ich www stránke si môžete prečítať, že v roku 2009 v priebehu 105 dní odohrali 110 koncertov vždy v inom meste, čím boli zapísaní do Knihy rekordov. Je to naozaj obdivuhodný výkon a hlavne roztancovali tisíce svojich fanúšikov a tak tomu bolo aj na festivale v Bohuniciach.
Kolegyňa Knarik z Arménska sa k festivalu vyjadrila nasledovne: „Pri príchode na festival sme sa hneď na začiatku stretli s mladým človekom – organizátorom Ivanom Calim Podolským. Cali bol všade. Pochopila som, že chce mať všetko pod kontrolou. A perfektne sa mu to podarilo. Skutočne som bola prekvapená ako taký mladý človek dokázal zorganizovať takéto veľké podujatie a na takej vysokej úrovni, čo sa jedná hlavného programu aj rôznych súťaží a atrakcií pre deti. U nás v Arménsku sa takéto podujatia nekonajú. Privítala som možnosť ubytovania na internáte, nakoľko v stane sa moc nevyspím. Mali sme jednu mladú dievčinu Radku na vozíčku a roztancovali sme sa aj ešte s jedným vozíčkarom. Pre Radku to určite bol, tak ako pre mňa krásny zážitok. Tancovali sme všetci – rodina - nerodina, známi – neznámi. Bol to pre mňa obrovský zážitok. Keď spieval Peter Lipa alebo Erick Macek, tak bolo krásne tancovať pri ich speve. Tanec je môj život a preto navštevujem takéto podujatia. Celá atmosféra bola fantastická a všetci komunikovali akoby sme boli jedna veľká rodina. Ochutnali sme aj nový ovocný tropický nápoj, ktorý tam mladé dievčence roznášali. Chuťove bol veľmi dobrý a osviežujúci z rôzneho ovocia z Mexika. Samozrejme budem tento festival odporúčať všetkým svojim priateľom a teším sa na FestDobreBohunice 2011. A ďakujem Calimu, že organizuje takéto krásne podujatie, pretože hudba a tanec ľudí zbližuje.“
V nedeľu všetci obdivovali Majstrovstvá vesmíru v skákaní pupkáčov. Tento rok to vyhrala dievčina, ktorá bola jedinou skákajúcou ženou a jej skok bol naozaj ukážkový. Nádherným zážitkom pre všetkých bolo vystúpenie Moniky Olšovskej a jej psíkov Dreama a Arsi,. Bolo to veľmi milé spestrenie programu FestDobreBohunice. S mojou čokoládovou Briou sú už od minulého roku kamoši a pri fotení krásne pózovali. Nespomenula som všetkých účinkujúcich na festivale, nakoľko som nestíhala sledovať celé tri dni každého jedného účinkujúceho, pretože som mala aj iné povinnosti, ale kto chce vedieť kto všetko ešte na festivale vystúpil, môže si pozrieť stránku www.festbohunice.sk,
V nedeľu Česká trampská, folková a country skupina HOP TROP ukončila hudobný festival „FestDobreBohunice 2010“. Na hudobnej scéne žiaria od roku 1980 a čo je zaujímavé, od začiatku vzniku až doteraz hrajú stále v tej istej zostave traja mládenci. , Jaromír Vondra, Jaroslav Lenk a Ladislav Kučera, ktorý je autorom hudby aj textu. Záverom pár krásnych slov z ich piene .. Když se nedaří a ujížděj mi vlaky, že vůbec nějak nevím kudy kam, a moje nebe zastínily černočerný mraky, je nutný hlavně nebejt na to sám. To sú krásne a pravdivé slová. Nikto by nemal byť sám v ťažkých chvíľach svojho života. Radka má sťažené svoje „životné kroky“, ale nie je na to sama. Má svoju rodinu a priateľov, medzi ktorých sa už radíme aj my a tiež čokoládová labradorka terapeutka Bria z Myjavského dvora. Medzi veľkú Radkinu záľubu patrí maľovanie. Maľuje obrazy, ktoré možno zaradiť do abstraktného umenia. Kolega Juraj, ktorý bol aj pri prvom stretnutí s Radkou mal okrúhle narodeniny a Radka mu pri tej príležitosti namaľovala obraz, ktorý mu na festivale v Jaslovských Bohuniciach odovzdala. Bolo vidieť, že sa veľmi teší, že mu môže niečo darovať, nakoľko si ho hneď pri prvom stretnutí obľúbila natoľko, že naše stretnutia budú pravidelne pokračovať. A to je tiež v živote dôležité, tešiť sa, že niekoho môžeme obdarovať a urobiť mu darčekom radosť.
Opäť ako pred rokom odchádzame nabití energiou z festúžastného podujatia. Tí čo tu boli tento rok určite prídu aj na budúce. A tak sa už teraz teším na FestDobreBohunice 2011.

Bratislava 16.8. 2010 autorka: Soňa Macejáková, www.tisicoci.wz.cz