Bobova diéta: Šém Ha M'Foráš

Azda žiadna zo slovenských folkových kapiel nevzbudila svojim príchodom na scénu toľko pozornosti, ako košická Bobova diéta. Kde sa objavili, všade vzbudili záujem a uznanie. Teraz, po viac ako troch rokoch úspešného koncertovania sa dopracovali aj k debutovému CD, o ktorého predstavenie a zhodnotenie požiadali dvoch členov redakcie Folk.sk.

S Bobovou diétou som sa prvýkrát stretol pred tromi rokmi na finále festivalu Porta v Ružomberku, kde už vtedy kvalitatívne vyčnievala nad ostatnými kapelami. Spojenie Petra Molitorisa, jedného z najlepších slovenských textárov, Roberta Tkáča, šikovného a citlivého aranžéra a speváčok s nezameniteľnými hlasmi Silviu Sokolovú a Martinu Rinkovú priam predurčovalo k neústavnému kvalitatívnemu vytŕčaniu na prehliadkach či festivaloch a spôsobovalo traumy potenciálnym recenzentom ich debutového albumu. Pravda je totiž taká, že čím je CD lepšie, tým ťažšie sa hodnotí. I keď sa časom zostava kapely mierne pozmenila a pri nahrávaní pomohlo aj pár hostí, Bobova diéta svoje kvality nezaprie a album Šém Ha M'foráš je vskutku výnimočnou udalosťou na slovenskej hudobnej scéne.

Pokiaľ bola prešovská Hrdza prirovnávaná k pražskému Nerezu najmä na základe jej názvu (autorom "metalurgickej" poznámky je pesničkár Dušan Valúch), pri košickej Bobovej diéte sa pri porovnávaní môžme smelo ponoriť hlbšie. Z pohľadu piesní ako takých je Peter Molitoris vynikajúci pesničkár. Zaujímavé slovné hračky pozvoľna prechadzajúce do poínt piesní alebo "len" obrazy a atmosféry, všetko rytmicky zvládnuté a podložené často zaujímavými harmóniami je materiál, aký by si priala snáď každá skupina. A Bobova diéta si ho zaslúži. Šaty, ktoré pesničkám šijú, nie sú dokonalé. Sú však nedbanlivo krásne a vždy na mieru, či už ide o ležérne letné rána (Ráno), poobedňajšiu sambu (Jeden), nočný valčík (Na scéne), či swing (Zima v raji, Fénix). Nemajú problém ani so spracovaním ľudovej pesničky (Jablko) a mne osobne sú najbližšie "najazzlé" motívy (Kým tu si, Podvečer).

Keď som na začiatku odvážne prirovnal Bobovu diétu k českej legende, čaká sa pravdepodobne, že obhájim aj spevácke výkony členov skupiny. Ak ste ich už mali niekedy možnosť počuť viete, že to bude ľahká robota. Miesto nezmyselnej honby za intonačne dokonalými viachlasmi slúžia hlavne výrazu, čo je vec, ktorá sa v ostatných skupinách podobného razenia veľmi často nevidí (a o to viac cení). Koncertom pre kontraalt Martiny Rinkovej, majstrovstvo Silvie Sokolovej v narábaní so svojim čistým, konkrétnym hlasom a Petrovu prirodzenosť je pieseň Skrývačky, jedna z najsilnejších skladieb na albume vôbec. Silvia Sokolová si zaslúži zvláštnu pozornosť. Nie preto, že je okrem autorom krásneho textu piesne Džbán vína na Bregovičovu melódiu, ale najmä kvôli jej speváckym kvalitám. Po viacnásobnom vypočutí si CD a zhliadnutí mnohých živých koncertov mám totiž vážne podozrenie, že nám pred očami vyrastá ozajstná "pani speváčka".

Na nahrávanie si členovia skupiny pozvali aj zopár hostí, aby potvrdili svoje aranžérske schopnosti a tak je celkový zvuk obohatený o husle (Stanko Palúch), akordeón (Katka Kuchárová) a sláčikové kvarteto. O basgitaru sa svorne podelili Daniel Holodňák sťaby člen a Robert Tkáč (Bobo, viď názov kapely) ako hosť. K recenzii som, žiaľ, dostal len mp3 verziu nahrávky, takže nemôžem úplne spoľahlivo ohodnotiť technickú úroveň záznamu, ale čo mojej pozornosti aj napriek tomu neuniklo sú najmä veľmi kvalitne zosnímané bicie nástroje a perkusie Tomáša Beneša a skvelá prácu pri masteringu.

Debutové CD košickej skupiny Bobova diéta obsahuje až 19 piesní, čo vyzerá skôr na sumarizáciu istej etapy vývoja kapely ako splnenie si "povinnosti" a ukázania sa na hudobnej scéne. To podľa mňa vôbec nepotrebuje - za čas svojej existencie dokázala, že patrí k jej špičke a albumom Šém Ha M'foráš to definitívne potvrdili, pričom jediné, čo by som mu mohol vytknúť, je takmer neospravedlniteľný fade-out na konci prvej pesničky. Otázkou teda ostáva, čo by nám mohlo napovedať jej ďalšie smerovanie. Myslím si, že či to bude skvelý sound už neexistujúcej skupiny Triot, s ktorou má Bobova diéta spoločných členov, aranže bonusovej piesne na CD alebo niečo úplne iné, žiadneho ďalšieho nešťastného fade-outu sa v tomto smere nedočkáme.

Peter "Petiar" Lachký

Písané pre lachky.blog.sme.sk, uverejnené s láskavým dovolením administrátorov projektu blog.sme.sk

Dlho som sa rozhodoval, či som tým správnym človekom, ktorý by mal písať o debutovom albume skupiny, ktorú poznám takmer od jej vzniku, ktorej tvorbu si vážim, obdivujem a môžem povedať, že ju mám rád. Moje rozhodovanie nakoniec ovplyvnil okrem iného aj fakt, že sa takto môžem stať jedným z vyvolených, ktorí budú mať možnosť vypočuť si toto dielko ako prví.

Košičania Molko, Silvia, Tinka, Ňańo a Tomi už štvrtý rok okupujú pódia slovenských folkovo-trampsko-countryoidných festivalov a klubov. Skupina sa objavila z čista-jasna na výberovom kole festivalov v Košiciach. Podľa dochovaných historických údajov sa vtedy predstavili s narýchlo nacvičenými, no o to lepšími piesňami, ktoré dávali tušiť, že s nimi bude treba rátať ako s adeptami na objav sezóny. Aj sa tak stalo. Svojou pracovitosťou a neustálym hudobným napredovaním postupne doššli až k bodu, kedy si zabehnuté kapely hovoria – bolo by načase natočiť CDčko. Tri roky sú pre niekoho málo, pre iného veľa, Bobova diéta dokázala, že pri optimálnej konštelácii ľudí v kapele sa za ten čas dá veľa dokázať. Z novorodeniatka sa v ich prípade vyvinula zohraná kapela, vedomá si svojho potenciálu a náležite ho aj využívajúca.

Debutový album Šém Ha M’Foráš sa mi dostal do ruky najprv vo forme mp3jok a neskôr aj ako reálne CD. Dobre známa formulka z klasického českého filmu je v preklade „Meno, ktoré nemožno vysloviť“ a recitovala sa pri oživovaní Goléma – neživej bytosti z hliny. Ak bolo zámerom kapely takto oživiť aj nové CD, musím hneď na začiatku povedať, že to nebolo nutné. CDčko totiž po vložení do prehrávača ihneď ožije a vôbec mu nezáleží na tom, či bola čarovná formulka vyslovená, alebo nie (aspoň to moje sa tak chovalo).
Hneď na začiatku „molkovci“ nasadili sebe i prípadným poslucháčom latku poriadne vysoko. Pieseň Mám rád je podľa môjho názoru jedna z najvydarenejších piesni, aké som od ktorejkoľvek slovenskej skupiny za posledné roky počul. Autor piesne Peter „Molko“ Molitoris svojím citom pre detail šikovne a vtipne využil viacero slovných hračiek a prinútil tak poslucháča, aby dával pozor od začiatku až po samotný koniec piesne. Pesnička má veselú optimistickú náladu, ktorá dáva vyznieť príjemným vokálom v refrénoch a vzdušnému aranžmánu. Ako celok pôsobí sviežo a veľmi kompaktne. Na úvod veľmi dobrý výber. Na rad prichádza valčík Skrývačky. V piesni dostala priestor na vyjadrenie osobitá sympatická mladá speváčka Tinka Rinková s charakteristickým sub-altovým zamatovým hlasom. Peter jej túto pieseň našil priamo na telo, a to tak, že to zakaždým spôsobuje jemné mrazenie na mojom zátylku hlavne pri úvodných tónoch každého z veršov. Tinke sa ušli ďalšie vydarené sóla aj v piesňach Ani a Hriešnik. Tá je mimochodom už od prvého posluchu jednou z mojich najobľúbenejších piesní od Bobovej diéty.

Speváčka Silvia Sokolová spieva v skupine väčšinu prvých hlasov. Nie je tomu inak, ani v piesni Kým tu si, ktorá je prvým príjemným love songom v latino rytme na tomto albume. Dvojhlasy Molka a Silvie v refrénoch piesne spolu veľmi dobre korešpondujú a túto devízu neskôr využívajú aj v ďalších piesňach. Zatiaľ čo Silvia je speváčkou s jasným konkrétnym hlasom a dobrou speváckou technikou, Molkov prejav je viac ležérny a občasnými prehreškami voči technike. Tie drobné nedokonalosti mu však dávajú punc reálneho, školami a technikou nedomodelovaného hlasu, ktorému človek rád uverí. Z ďalších piesni je mi dobre známa veselá pieseň „Potichu“, na ktorej oceňujem jej vernú podobnosť tomu, čo skupina predvádza aj na festivalových pódiách. Jedinou zmenou, ktorú som v nej spozoroval bola elektrická gitara použitá v sóle a treba uznať, že je to zmena k lepšiemu. Veľmi príjemne pre mňa znie aj trojhlasný vokál v refrénoch tejto jednoduchej pesničky. Človeku sa dostane pod kožu už pri prvom posluchu. Všeobecne možno povedať, že refrény sú silnou devízou Bobovej diéty. Bývajú spevavé a harmonicky bohaté. To sa kapele darí dosahovať hlavne dobrou prácou s plnofarebnými vokálmi, alebo keď to situácia dovoľuje, dotvorením harmónie jednoduchou no pritom silnou melodickou linkou jedného z hudobných nástrojov, zväčša akustickej gitary.

Autorsky sa na albume okrem Petra Molitorisa činila aj Silvia Sokolová. Tá si zobrala do parády pieseň od Gorana Bregoviča, pretextovala ju a vznikla hĺbavá pieseň Džbán vína. Poetika tejto piesne, je na rozdiel od predchádzajúcich zádumčivejšia a menej optimistická (...do prázdna mojich dní tichý dážď sa nocou vkráda, ...keď v duši prší, no atmosfére piesne dodáva ten správny šmrnc, ktorý je typický hlavne pre rómske ťahavejšie nápevy.
Šepkaj kvetom je ďalšia z vecí, ktoré som doteraz nepoznal. Pieseň je akousi symfóniou trávnatej stepi, ktorá začína Molkovým recitálom, postupne však naberá na intenzite a mohutnosti. Od polovice piesne sa pridáva sláčikové kvarteto, ktoré robí z tohto minidielka hotový epos. Táto najdlhšia pieseň albumu je pre mňa osobne viac, než len príjemným prekvapením. Prenesme sa však o pár minút ďalej k piesni Bez vôle. Je to ďalšia z vydarených vo svižnom tempe, na ktorej mi však trochu vadí pár uletených tónov v úvodnom flautovom intre. Zima v raji mi však zakrátko napravila náladu skvelým textom a husličkami Stana Palúcha, ktoré sa vždy dobre počúvajú.
V nasledujúcej Na scéne prišiel na rad ďalší z hostí, Katka Kuchárová so svojím akordeónom, s ktorým ju môžete vídať aj v skupine Divozel. Nebolo to prvýkrát, čo sa objavila na tomto CDčku, no v tejto piesni je jedným z podstatných oživení. Pred tým už dotvárala atmosféru v piesňach Kým tu si, Oheň a tma a Džbán vína.
Ďalšou z noviniek pre mňa bol aj Fénix. Pieseň vo swingovom štýle a rytme na mňa dýchla atmosférou prvých dekád 20. storočia a je ďalšou zo silných piesní. Znova si v nej zahral Stano Palúch a priestor dostali aj kompletne všetci členovia skupiny.
Jablko je pre mňa osobne jednou z najznámejších piesní. Je to prearanžovaná ľudová pieseň Červené jablčko, ktorá dieťáckou úpravou dostala také nové šaty, o akých by sa jej nikdy ani snívalo. Molkovci jej namiešali niekoľko kvapiek jazzu, výborné spevácke party oboch speváčok a vyvrcholenie v rytme samby. Hovoríte si, že je to trochu divoká kombinácia na ľudovku? Máte pravdu, ale Bobova diéta touto piesňou už dávnejšie dokázala, že si vie poradiť aj s takýmito výzvami.
Podvečer strihá speváčkam dušu do hola, no ako pieseň je skvelým predposledným pamlskom. V tomto momente však musím vyzdvihnúť aj precíznu a prepracovanú basovú linku bassgitaristu skupiny Daniela „Ňaňa“ Holodňáka. Tento si spolu s Tomášom Benešom (bicie, perkusie) zdanlivo nenápadne, no o to presnejšie odrába svoju prácu a obaja sú spoľahlivými piliermi skupiny, na ktorých sa dá kedykoľvek stavať.
Posledná pieseň má názov Ráno. Jej text akoby predznamenával nový začiatok toho, čo príde odteraz(rodím sa bez mena nahá a čistá, od zeme vzdialená, spomienka hmlistá). Pravdupovediac, sám som na to zvedavý, ale tuším, že sa bude na čo tešiť.

Aké by to bolo CDčko bez bonusu? Samozrejme, aj na tomto sa niekoľko bonusov nájde. Prvým z nich je bonus track Šepkaj kvetom, ktorý je vlastne aj prvou coververziou tvorby Bobovej diéty. Pieseň sa z akustickej suity posunula kamsi do gotického rocku a je dôkazom toho, čo sa stane s košickým folkom, ak sa popustí uzda jeho fantázii. Niekomu sa to bude páčiť, inému možno nie, ja však oceňujem odvahu zaradiť aj túto verziu na album. Verím, že pri táborových ohňoch počas nadchádzajúcej sezóny bude jednou z často sa objavujúcich diskusných tém.

Bobova diéta odviedla v Hardy štúdiu vo Veľkom šariši veľmi dobrú prácu. Treba pochváliť aj samotných zvukárov, lebo každý z nástrojov znie konkrétne a prirodzene podobne ako a aj hlasy jednotlivých spevákov (sú presne také, aké ich poznám z koncertných vystúpení). Na CDčku sice pozorný poslucháč môže objaviť niekoľko chybičiek, tieto sa však zakaždým rýchlo stratia pod vrstvami nových atmosfér, neopakovateľných skvelých textov, striedmych aranžmánov a výborných speváckych výkonov. CDčko obsahuje netradične až 19 piesní. Z dramaturgického uhla pohľadu by bolo výhodnejšie a správnejšie neumiestniť ich tam všetky, prípadne si niektoré ponechať v zálohe, aby najbližšie nahrávanie nemuselo byť až o tri roky. Keď sa však človek pozorne započúva, zistí, že ak by diéta niečo vynechala, asi by to tam chýbalo. Týka sa to rovnako starších, ako aj nových piesní.

Nespomenul som ešte obal albumu. Pod ten sa autorsky podpísali Mária Chudá a Tomáš Kola, Jana Zitová a Vlado Vološin. Už prvý pohľad na obal napovedá, že album by mohol byť farebný, čo sa pri následnom posluchu aj potvrdilo. Páči sa mi aj symbolické, takmer až minimalistické grafické stvárnenie Goléma na prednej strane obalu. Mám však aj jednu výhradu. Z typografického hľadiska sa neviem stotožniť s fialovým tieňon pod nápisom názvu albumu.

Album Šém Ha M'foráš bol dlho očakávaným titulom. Dnes môžem skonštatovať, že sa oplatilo počkať. Diéta ním završila prvú z verím, že mnohých podobne úspešných etáp svojho hudobného života. Svojou hudobnou kvalitou a farebnosťou má veľkú šancu, že nezapadne prachom ani na jednej polici, lebo aj keď si ho vypočujete niekoľkokrát za sebou, stále na ňom bude čo objavovať. Na záver mi nezostáva nič iné, len zaň Bobovej diéte vysloviť veľké ĎAKUJEM ZA ZÁŽITOK.

Radiar

Bobova diéta: Šém Ha M'foráš, 19 piesní, Hardy studio a Štúdio LUX, 2005

1.Mám rád 2.Skrývačky 3.Kým tu si 4. Jeden 5.Oheň a tma 6.Potichu 7.Džbán vína 8.Šepkaj kvetom 9.Ani 10.Schválne 11.Bez vôle 12.Zima v raji 13.Na scéne 14.Fénix 15.Jablko 16.Hriešnik 17.Podvečer 18.Ráno 19.bonus- Šepkaj kvetom

Oficiálny web skupiny (ukážky piesní a objednávka albumu): www.bobovadieta.com

Slovenský krst albumu sa uskutoční 5. apríla 2006 v GES klube v Košiciach.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu