Bašta sa drží nad vodou

http://www.folk.sk/modules/coppermine/albums/basta_2003/11.jpg " title="Kremnická bašta 2003" align="left" border="0" width="130" height="97" vspace="10" hspace="10">Čestne sa priznám, že Kremnická bašta sa stáva mojou srdcovou záležitosťou. A nebude to tým, že sa konáva neďaleko srdca Európy. Tretí ročník (už?!) tohto festivalu sa z nádvoríčka pod jednou z kremnických bášt, vďaka čomu aj dostal meno, presunul na dosť neobvyklé miesto – termálne kúpalisko Katarína. Správa, že Bašta bude tam, ma sklamala, ale veľmi skoro po príchode mi došlo, že novou podobou festival nestratil nič na kvalite, a Bašta ostala Baštou, i keď sa nad ňou žiadna bašta netýčila.

Fotky z Kremnickej bašty si môžete pozrieť v tomto fotoalbume.

Zámerom dramaturgie bolo začať festival v piatok o piatej Petrom Piatkom. Vyzerá to tak, že Peťo po tom, čo sa tohto roku rozbehol v koncertovaní (ešte stále to nie je 150 koncertov ročne, ale ktovie... ), získava priazeň publika kozmickou rýchlosťou. Okrem spoluhráča – huslistu Milana Haška, sa s ním po prvýkrát objavila na pódiu aj nová spoluhráčka – okarína, ktorá mu pomohla s piesňou O Karine.

Súrodenci Strnadovci z Brna, tohtoroční víťazi Senického kľúčika (Martina – gitara, spev; Jakub – perkusie, spev), alebo Pod kloboukem bossa na Baštu síce pricestovali asi 10 minút pred tým, ako mali vystúpiť na pódium, ale odložiť svoje vystúpenie na neskôr odmietli. Pre tých, ktorí by si lámali hlavu nad významami „Pod kloboukem bossa“ prezradím, že tým jediným a správnym je „Pod kloboukem šéfa“.

Už stálicou na letných festivaloch sú Mince vo fontáne, ktoré (za použitia kinderfónu – hudobného nástroja, ktorý mení svoj názov podľa toho, ako sa menia minciarske speváčky) zahrali svoje osvedčené hity ako napr. Poď s nami zajtra na Kriváň alebo Pec nám spadla. Okrem toho predviedli Vlado Slavík a Rado Kaplan slovenskú verziu zeppelinovskej Stairway to heaven.

Záver piatkového programu mal patriť Rolničkám a ich „siamskému dvojčaťu“, pardubickým Poupatám. Pre zranenie Víta Troníčka sa Poupata, bohužiaľ, nedostavili, a tak zlatým klincom toho večera boli iba samotné Rolničky. O tom, ako vedia Rolničky zaujať publikum a o tom, ako sa im to vždy podarí, je asi zbytočné písať. Záujemcovia si mohli kúpiť nové rolničkovské CD i so spevníkom.

Na začiatku sobotného programu sme mohli počuť domáci Andersen a Tajf. Andersen, ktorý drží pod palcom basgitaristka a speváčka Adrika Němcová, sa pomaličky, ale isto rozrastá. Začínal ako duo a približne od začiatku tohto roku má päťčlenné obsadenie.

Po nich sa vyhrnul na pódium Tajf s lídrom Marošom Vojtkom. Už dlhé mesiace si lámem hlavu, ako prišiel Tajf k menu. Môže evokovať tafjún či tajchy – jazerá, ale pravý pôvod tohto mena nájdete vtedy, keď sa pozriete na displej Marošovho mobilu. Fiat.

Maroš na tajfáckej internetovej stránke tvrdí, že Tajf osciluje medzi GRANom a Efkom, aj výber účinkujúcich počas minulých ročníkov Bašty bol zväčša upriamený na kruhy blízke týmto hudobným združeniam. Tohto roku pribudlo na Bašte niekoľko kapiel zo „vzdialenejších“ kruhov, medzi nimi Turkovci, Bobova diéta či Druhý dych. Druhý dych so spievateľnými, vokálne bohatými piesňami a nenáročnými textami sa divákom páčil a vyslúžil si nejaký ten prídavok.

Petrovi „Uhrošovi“ Uhrínovi v poslednom čase nestačí len Jasoň, ale dal sa aj na pesničkársku dráhu, jeho piesne sa nesú v podobnom duchu ako tie jasoňácke, ale dokázal, že na pódiu mu to dobre ide aj samému.

Peter „Petiar“ Lachký musel kvôli vystúpeniu prerušiť svoju okružnú plavbu po bazéne a na pódium doslova vyplával z vody. Aj keď sa pred časom „vyhrážal“, že opäť začne hrať s huslistkou Zuzkou Ondrejkovou, nestalo sa tak; zato vynikajúci výkon vie podať aj sám, svedčí o tom hrsť prídavkov a následný záujem o jeho zatiaľ jediné CDčko V Krajine.

Jasoň si opäť priviedol aj speváčku Marušku a tak ako na Vandermúze, mohol sa pochváliť najčastejšie vystupujúcim gitaristom počas toho dňa. Robo Neuschl totiž okrem svojich domovských kapiel Jasoňa a Andersena dočasne „zaskakuje“ v Tajfe.

Žofka Kabelková si po vlaňajšej slovenskej premiére na Bašte zahrala opäť. Priznala sa, že 2 týždne nedržala gitaru v ruke, ale publikum jej koncert i tak zaujal a vytlieskali si ešte jeden prídavok. Pred pár mesiacmi Žofka dokončila svoje CD, ktoré nahrávala na Slovensku spolu Acoustic Colours.

Bašta sa blížila ku koncu, keď z Levíc dofrčali Lesní Škriatkovia. Technický pokrok je nezadržateľný, a o tom, že k trampovi v dnešných časoch patrí aj internet, bola jedna z novších a vydarených piesní Eda Mráza, ktorá sa od škriatkovských skôr zádumčivo-melancholických piesní odlišovala značnou dávkou humoru.

Skupina Turkovci s príjemnými textami a kvalitnými inštrumentálnymi výkonmi nie je na scéne príliš dlho, asi 2 roky, napriek tomu sa celkom pekne rozbehla po festivaloch a nemohla vynechať ani Kremnickú baštu.

Zlatými klincami festivalov zväčša nebývajú kapely, ktoré na scéne pôsobia len čosi vyše roka. Bobovej diéte sa za tento čas podarilo zožať množstvo úspechov. Tohto roku si dokonca párkrát zahrali aj v Česku. Molkove pesničky s jednoduchým nástrojovým zložením – gitara, basa, perkusie, občas flauta, ale s kvalitným prevedením a silnými vokálmi vás nenechajú ľahostajne sedieť takisto ako jeho originálny humor.
Poprvýkrát v trojročnej histórii Kremnickej bašty sa konal aj countrybál, kde hrala do tanca skupina Jazdci.

V noci Bašta pokračovala jammovaním v kremnickej ZUŠ-ke, kde tiež na všetko dohliadalo prísne oko organizátora. Ten však nechal folkovým radovánkam dostatočne voľný priebeh, o čom svedčí aj skutočnosť, že nezakázal spievať hitovku Jede, jede mašinka, ktorú si, mimochodom, dobrovoľne zahral aj jej osobný nepriateľ Petiar.

„Toto je fest fajný festival!“ boli slová, ktoré som nespočetnokrát počula od istého baštiaceho prítomného a úplne s ním súhlasím. Dobrý pocit z príjemne prežitých pár dní je po Kremnickej bašte samozrejmosťou. Najzodpovednejšou osobou, ktorá sa o to starala, bol a je Maroš Vojtko – organizátor, hostiteľ, konferencier, účinkujúci, strážca poriadku, dohadzovač dobrého počasia a v nedeľu nad ránom aj vyhadzovač na countrybále v jednej osobe, ktorému týmto chcem za všetkých poďakovať za naozaj fantastický víkend. A držím palce, aby sa Bašta stala osvedčenou kvalitou. I keď zdá sa, že už ňou je.



Kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu